Zastav sa na chvílu.

Keď som včera vystupoval z vlaku,
predo mnou šla pomalým tempom stará babka.
Ponáhľal som sa a nevedel som ju predbehnúť.
Vytáčala ma do nepríčetna. Vtedy som sa zarazil a povedal som si:
"Kam sa ja vlastne ponáhľam?"
Ozvali sa vo mne výčitky svedomia, že som sa v duchu nahneval na
babku, ktorá má dosť času a okrem toho nemôže za svoju pomalosť.
Celý život pracovala, možno veľa vytrpela. A možno všetko trpezlivo niesla.
A ja som netrpezlivý a malicherný.
A to všetko len preto, aby som bol o 10 minút skôr doma.
Tých pár minút aj tak premrhám na internete alebo pri telke.
Alibisticky to zhodím na dobu, v ktorej žijeme. Všetci sa hrozne ponáhľame.
A večer zistíme, že sme zase toho veľa nestihli. Frustrovaní ľahneme a zaspíme
spánkom nepokojných.
Cez sms si vyznávame lásku, komunikujeme cez chat
a do očí si nemáme čo povedať. Trápia nás účty, kariéra.
V schránkach sa nám hromadia maily, lebo "nemáme čas“ odpísať,
na polici sa kopia knihy, lebo "nemáme čas“ čítať, nevieme ako vonia príroda,
lebo "nemáme čas“ si k nej privoňať.
Ale dokedy to vydržíme? Čím chceme viac stihnúť, tým menej stihneme.
Venujeme priveľa času veciam, ktoré si ho nezaslúžia.
Nevieme sa zastaviť a uvedomiť si hodnotu vecí.
Robíme veľa fotografií, ale už si ich ani neprezeráme.
Napálime ich na CD a tým to končí; počítače máme plné hudby,
na ktorú nemáme čas, množstvo televíznych kanálov, ktoré akoby jedna mater mala.
Namiesto zábavy stres. Stále kontrolujeme mobil, či nám niekto nevolal.
Prestávame si vážiť krásne veci, kvôli ktorým sa oplatí žiť.
Môj dedko má 87 rokov. V živote nebol v zahraničí, nemá mobil, počúva jednu stanicu
na svojom starom rádiu. A napriek tomu si myslí, že prežil krásny život.
S úsmevom spomína. Teší sa z pekného dňa, z vône dreva, zo svojich vnúčat.
Žil ťažký život, ale váži si ho.
To my dnes nevieme. A tak máme infarkty, rakovinu a depresie.
A možno by stačilo spomaliť. Tvrdenie, že sa to nedá, neobstojí.
Zamyslime sa, koľko času venujeme nepodstatným veciam.
Skúsme vypnúť mobily a počítače a porozprávať sa.
Snáď som si uvedomil môj rýchly život včas, aby som spomalil.
Kamarát má chalupu v malej osade obkolesenej horami, nie je tam
signál, žiadna telka , obchod otvorený len v utorok a štvrtok a jedna krčma 5x5 m.
Asi tam zabehnem, aby som spomalil a nehneval sa na starých ľudí,
ktorí si vážia zvyšok života a zbytočne sa neponáhľajú za smrťou, tak ako mnohí z nás!
(neznámy)
Pekný deň... a spomaľte... žijete len raz...
a veľmi krátko

👍: J.Tull

Brali by ste zivot niekde na samotke, v malej osade obkolesenej horami, kde nie je
signál, žiadna telka, obchod otvorený len v urcite dni...kde cas akoby stal?
Vedeli by ste takto zit? .)

..ci uz sme prilis pokazeni materialistickou spolocnostou?!..

Ja určite áno, ale ponechala by som si auto, aby som sa vedela v prípade potreby dostať do civilizácie.

skutocne? 🙂 ja by som to brala ako relaxacný pobyt na chalupe..

ináč do civilizacie by si dosla aj na biku, ci pesi 🙂)

Skutočne. Ja telku niekedy aj celý týždeň ani len nezapnem.

a co obchody?! nebol by dovod na nákupy satstva 🙂 A jedina spolocnost stretnutia s ludmi v tej zasmradenej krcme 🙂

Do krčiem nechodievam. Pijem zriedkavo. Šatstva mám plné skrine. Iných harabúrd za 2 kamióny. Topánok na desiatky, kabeliek na desiatky. Už nepotrebujem k životu žiadne hlúposti a čačky mačky. Nemám 20.

Auto je sloboda. Bez neho si už život predstaviť neviem.

taktiez obrovský setric casu..

ja sice viem, ale priznávam..je to sloboda.

2. život na samotke ? Trochu romantická predstava, ale nereálna napr. ak ide o zamestnanie, inak prírodu mám rada a stále sa k nej vraciam, vyrastala som medzi horami, a možno raz keď budem na dôchodku tak sa tam aj vrátim :-)

fialka, teraz sa ti to zrejme javi ako nereálne..)
mnoho ludi si naopak takýto zivot nevie vynachválit 🙂

27. nepochybujem o tom, aj ja si nakoniec taký život dokážem predstaviť, ale nie teraz
dnešnú sobotu mám pohodovú a pokojnú aj preto, lebo sama ju takú chcem mať...čiže žiadne upratovanie, žiadna telka, počúvam hudbu, čítam knihu a momentálne sa trochu flákam vo virtuále :-)

môj nesplnený sen ....mať nejakú chalupu niekde v lese a môcť tam občas vypadnúť a proste načas zmiznúť z povrchu zemského ... :-)

to je aj moj sen Zoe 🙂..vidis, kolko máme spolocneho.

tak majte pekný zvysok dna .)

odkaz

Oleandra,každý kto prečíta, zároveň aj zabudne o čom to bolo. Nedá sa spomaliť lážo plážo. Ľudia sú vyťažení, sú na nich kladené veľké požiadavky, máme málo času, dôchodca sa nikam neponáhľa, za to , no radšej budem ticho, lebo by som niečo povedal čo nemám.

Kengura, stací ak si este raz precitas tu poslednu vetu 🙂