(schválená jednomyseľným kvákaním všetkých prítomných žiab a mlčanlivým súhlasom vetra)
PREAMBULA
My, žaby močiara, vedomé si svojej bahnitej minulosti, komárej prítomnosti a vetrovej budúcnosti, sa týmto uznášame, že:
kvákanie je sloboda,
bahno je domov,
komár je večera,
vietor je komentátor,
a Kvakošík je hrdina, aj keď kradne… teda inšpiruje sa.
Aby sme žili v harmónii, smiechu a spoločnom špliechaní, prijímame túto Ústavu.
🐸 ČLÁNOK I – O KVÁKANÍ
Každá žaba má právo kvákať.
Každá žaba má právo nekvákať, ak sa jej nechce.
Kvákanie inej žaby sa nesmie umlčať, iba ak je príliš hlasné a ruší komáre pri práci.
Kvákanie sa považuje za argument, aj keď nedáva zmysel.
🐸 ČLÁNOK II – O BAHNE
Bahno je posvätné.
Bahno je vždy také, aké má byť.
Ak bahno nie je také, aké má byť, žaba sa mýli.
Bahno má právo pohltiť žabu, ak je žaba príliš múdra.
🐸 ČLÁNOK III – O INŠPIRÁCII (NÁHRADA ZA „NEPOKRADNEŠ“)
(najdôležitejší článok)
Kradnutie je zakázané.
Inšpirácia je povolená.
Inšpirácia je, keď niekomu niečo vezmeš, ale jemu to ostane.
Kto sa inšpiruje, stáva sa bohatším.
Kto sa neinšpiruje, nech sa aspoň tvári, že áno.
Kvakošík je vzorom inšpirácie, nie kradnutia.
🐸 ČLÁNOK IV – O KOMÁROCH
Komár je spoločný zdroj.
Komár patrí tomu, kto ho chytí.
Ak ho chytia dvaja naraz, patrí tomu, kto kvákne presvedčivejšie.
Komár prorok Bzukotiel má výnimku: jeho sa nechytá, kým prorokuje.
🐸 ČLÁNOK V – O VETRE
Vietor má vždy pravdu.
Ak vietor nemá pravdu, pozri predchádzajúci riadok.
Vietor môže vstúpiť do diskusie kedykoľvek, aj keď ho nikto nevolal.
Vietor má právo odfúknuť žabu, ak je príliš dramatická.
🐸 ČLÁNOK VI – O ŽABANE NEPORAZITEĽNEJ
Žabana je večná legenda.
Je zakázané tvrdiť, že prehrala.
Je povolené tvrdiť, že porazila smrť, bahno, logiku aj zdravý rozum.
Je odporúčané tvrdiť, že smrť sa s ňou len nechcela hádať.
🐸 ČLÁNOK VII – O DEMOKRACII
Každá žaba má jeden hlas.
Hlas najhlasnejšej žaby sa počíta dvakrát, ale len preto, že ho všetci počujú.
Voľby sa konajú vždy, keď sa žaby nudia.
Výsledky volieb sú záväzné, kým nepríde vietor.
🐸 ČLÁNOK VIII – ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Ústava platí od momentu, keď ju prvá žaba pochopí.
Ak ju nepochopí nikto, platí automaticky.
Zmeny Ústavy sú povolené, ak ich navrhne žaba, ktorá práve spadla do bahna.
Táto Ústava je večná, pokiaľ ju bahno nerozpustí.
