„Za rok pôsobenia v Európskom parlamente som neurobil nič.“ Od sudcu , ktorý je ostudou Slovenska som toľko pravdy nečakal .

Za rok v Európskom parlamente som neurobil nič, píše Radačovský, ktorý kandidoval za ĽSNS. Ak sa vzdá, nahradí ho Mazurek

Za svoje ročné pôsobenie sa Radačovský ohodnotil veľmi kriticky.

Minulý rok uspel vo voľbách do Európskej parlamentu aj kontroverzný sudca Miroslav Radačovský. Ten vtedy kandidoval za extrémistickú stranu ĽSNS a vďaka získaným hlasom tesne predbehol aj Milana Mazureka.


adačovský v minulosti vzbudil pozornosť, keď ho pred rokmi zastavili policajti s drogami a zbraňou v aute, ale aj vyjadrením, že Andrej Kiska by mal odstúpiť z postu prezidenta, keď prehral súdny spor o pozemky, ktorý Radačovský rozhodoval.



Momentálne už viac ako rok pracuje v Európskom parlamente ako poslanec, lenže so svojou prácou spokojný nie je. Na Facebooku napísal hodnotenie, ktorého nadpis znel jasne: „Za rok pôsobenia v Európskom parlamente som neurobil nič.“


Prácu zhodnotil celkovou známkou 4-, posťažoval sa na to, že vo výboroch Európskeho parlamentu si nikto neváži odbornosť či skúsenosti, ale dbá sa najmä na politickú príslušnosť k jednotlivým frakciám a hlavne politickým vyhláseniam.



Radačovský napísal, že keď v čase pandémie jeho asistentky šili ochranné pomôcky, to nepovažuje za pomoc sociálne slabším obyvateľom hodnú poslanca Európskeho parlamentu. V súčasnosti tak zvažuje svoju budúcnosť.

Na stole má dve možnosti. Buď sa rozhodne zotrvať v parlamente nasledujúci rok a pokúsi sa o reparát, alebo sa svojho mandátu vzdá a na základe výsledkov volieb by tak do Európskeho parlamentu nastúpil Milan Mazurek.

Ale troška klamal urobil totiž dve veci prvá bola obrovská ostuda a druhá hlasovanie v prospech Ruskej federacie v 100 % a v neprospech Slovenska .

Tretiu skupinu tvorili nezaradení poslanci, zvolení za extrémistickú ĽSNS, ktorí jednoznačne podporovali zahraničnú a vnútornú politiku Ruska a v súlade s týmto stanoviskom hlasovali.

Uhrík brojil proti sankciám uvaleným Európskou úniou na Rusko za jeho agresiu proti Ukrajine. Šíril konšpiračno-dezinformačné naratívy. Tvrdil napríklad, že protivládne protesty v Ukrajine koncom roka 2013 financovali a organizovali západné tajné služby. Rolu Ruska v konflikte vôbec nespomenul. Požadoval, aby Únia prestala „zasahovať do vnútorných vecí Ukrajiny“ (v jeho chápaní to však neznamenalo nič iné než ukončenie podpory Ukrajiny zo strany EÚ v jej konflikte s Ruskom).

Vyhlásil: „V prvom rade si treba otvorene povedať, ako sa to celé začalo. Že tajné služby a mimovládne organizácie, financované aj odtiaľto z Bruselu, ale hlavne z Washingtonu, využili frustráciu bežných Ukrajincov, frustráciu z oligarchie, z korupcie a zorganizovali najprv Majdan a potom sa rozpútala aj občianska vojna. … Ukrajinci v tomto konflikte nikoho nezaujímajú. Ide tu len o to, aby západné firmy získali nové trhy a aby sa oslabila pozícia Ruska v Európe“.

V podpore zahraničnej a vnútornej politiky Ruskej federácie Uhríkovi výdatne asistoval druhý poslanec zvolený za ĽSNS, Miroslav Radačovský (v novembri 2019 Radačovský oznámil, že spoluprácu s ĽSNS ukončuje; príčinou rozchodu bol údajne spor o príspevok do straníckej pokladne ĽSNS z Radačovského poslaneckého platu). Ten s preňho príznačnou slovanofilskou rétorikou rozvíjal alternatívne, v skutočnosti diletantské naratívy o národopise, histórii a svetovej politike. V zhode s interpretáciou Vladimira Putina, pomocou ktorej ruský prezident od roku 2014 zdôvodňuje agresiu proti Ukrajine, tvrdil, že Rusi a Ukrajinci sú jeden slovanský národ.

V rozprave venovanej zahraničnému zasahovaniu do volieb v Európe vyhlásil: „Po vypočutí si a po preštudovaní správ ohľadom dezinformácií a hybridných vojen som nadobudol dojem, akoby sme si všetci mali obliecť uniformy, nasadnúť do lietadiel a zaútočiť na Moskvu. Nepovažujem za správne, aby tak v tejto správe, ako aj v iných správach sa za primárneho nepriateľa Európskej únie považovalo Rusko.“

Svojimi hlasovaniami v Európskom parlamente sa slovenská pravicovo extrémistická dvojica totálne rozchádzala tak so spoločnou líniou EÚ, ako aj s prioritami zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

odkaz