Vytváraj si pevné priateľstvá, skôr než príde koniec!

“Vtedy povie kráľ tým po svojej pravici: ‚Poďte, vy, ktorých požehnal môj Otec, prijmite ako dedičstvo Kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od založenia sveta. Lebo keď som bol hladný, dali ste mi jesť, a keď som bol smädný, dali ste mi piť. Bol som na cestách a pohostinne ste ma prijali, bol som nahý a obliekli ste ma. Bol som chorý a starali ste sa o mňa. Bol som vo väzení a prišli ste za mnou.‘ Nato mu spravodliví povedia: ‚Pane, kedy sme ťa videli hladného a dali sme ti jesť alebo smädného a dali sme ti piť? Kedy sme ťa videli na cestách a pohostinne sme ťa prijali alebo nahého a obliekli sme ťa? Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme za tebou?‘ Kráľ im odpovie: ‚Hovorím vám, že čokoľvek ste urobili pre najmenšieho z týchto mojich bratov, urobili ste pre mňa.‘“ - Matúš 25:34-40.

Prečo sa Ježiš zmienil o „najmenších“ zo svojich bratov? Tieto slová sú obdobou toho, čo apoštoli od neho počuli už skôr. Keď Ježiš porovnával Jána Krstiteľa, ktorý zomrel pred ním, a preto mal pozemskú nádej, s tými, ktorí dosiahnu nebeský život, povedal: „Nebol vzbudený nikto väčší ako Ján Krstiteľ; ale ten, ktorý je menší v nebeskom kráľovstve, je väčší ako on.“ Niektorí z tých, čo idú do neba, mali v zbore možno popredné postavenie, podobne ako apoštoli, a iní menej popredné, ale všetci sú Ježišovými duchovnými bratmi. Preto i keď sa zdalo, že niektorí sú na zemi nevýznamní, boli Ježišovými bratmi a malo sa podľa toho s nimi zaobchádzať.

Prečo šíriš paniku o nejakom konci? Raz príde koniec, že zomrieš, a to je o tebe asi tak všetko ohľadom tvojho konca. Viac nemusíš robiť paniku. Toto sa mi na salvišoch nepáči,že propagujú paniku (neodôvodnený strach) medzi ľuďmi.

nemusíš sa báť, ak si spravodlivý...:-)

Ja nemám dôvod báť sa takých rečí. Žiaľ, sú na svete aj ľahkomyseľní ľudia, ktorí môžu podľahnúť panike, keď si prečítajú tvoje vyhrážky o konci. Strašením sa ti nepodarí vytvoriť pevné priateľstvá.

možno som divná, ale v živote som od strednej školy , teda v dospelosti nikoho nenazvala mojim priateľom.. proste nie je doba na priateľstvá.. myslím si, že každý svojou oporou a ukazovaním akože veľkého priateľstva kompenzuje len svoje traumy a ked začneš s ním o tom úprimne hovoriť, urazí sa.. za všetko sa už ľudia urážajú.. nikto nie je výnimkou.. neverím na priateľstvá.