Človek z okolia oligarchu Brhela i komunistický vojenský prokurátor stáli za vznikom strany, ktorej tvárou je dnes Štefan Harabin.
Bývalý minister spravodlivosti a predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin to nevzdáva. Po tom, ako podľa vlastných slov vyhral marcové prezidentské voľby, hoci v skutočnosti obsadil až tretie miesto, sa tentoraz rozhodol mútiť parlamentné vody. Nedávno ohlásil, že Slovensko ide čistiť od pliagy vo farbách strany Vlasť.
Ako jej volebný líder chce zachrániť našu krajinu pred valiacou sa krízou, korupciou či nerovnosťou v odmeňovaní. S kým Štefan Harabin spojil svoje sily, aby vytrhol vlasť z pazúrov súčasnej nenažranej politickej kasty, doteraz nespresnil. Nie je však vylúčené, že by to pokojne mohol byť aj bývalý trojnásobný premiér Vladimír Mečiar, ktorý začiatkom tohtoročného augusta ohlásil návrat do politiky. Chcel tak urobiť prostredníctvom už existujúcej strany, čakajúcej na zmenu názvu a stanov. Nuž a presne to sa v posledných mesiacoch udialo s politickým subjektom nesúcim názov Vlasť. V skutočnosti táto strana existuje už od roku 2011, keď ju zakladala skupinka povšimnutiahodných ľudí.
Jureňov poradca
O strane Vlasť sa toho veľa nevie. Nie je jasné, kto za ňou stojí. Nič konkrétne o nej neprezradil ani sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, ešte stále sa tváriaci apoliticky. Známe nie je meno predsedu tejto strany a sídlo by ste na adrese uvedenej v oficiálnom registri hľadali márne. Malo by sa nachádzať na Vajnorskej ulici v Bratislave, nám sa ho však vypátrať nepodarilo. Od prenajímateľa priestorov v danom objekte sme sa dozvedeli, že oficiálne tam stranu Vlasť zastrešuje istá súkromná firma. Skontaktovať s ňou sme sa však pokúšali bezúspešne.
Vojenský prokurátor
Ďalším zaujímavým človekom, ktorý stál v roku 2011 pri zrode strany DNES, bol generál Tibor Gaplovský. Tento bývalý najvyšší šéf Železničnej polície SR sa zviditeľnil už za komunizmu, keď sa ako vyšetrujúcí vojenský prokurátor podpísal pod kontroverzné uznesenie v prípade 18-ročného Harmuta Tautza z vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky. Dňa 8. augusta 1986 sa tento mladík pokúsil cez Slovensko o útek do Rakúska. Vybral si cestu medzi Bratislavou a Rusovcami, plány mu však zmarili pohraničníci. Na mladíka vypustili psy, ktoré utečenca dostihli a spôsobili mu ťažké zranenie na tvárovej časti hlavy a stehnách. Doslova ho oskalpovali, pretože mu zo zátylku stiahli kožu aj s vlasmi. Harmutovi chýbalo k slobode len 22 metrov.
Do nemocnice ho pohraničníci doviezli až po viac ako hodine a pol od nálezu. Dôvod? Namiesto pomoci ťažko zranenému vraj museli ešte prehľadať miesto činu, pretože mladý Nemec mohol mať spolupáchateľa. Tautz po prevoze do nemocnice zraneniam podľahol. Podľa súdnej pitvy pritom mohol prežiť, keby mu okamžite poskytli pomoc. Napriek týmto záverom vyšetrujúci vojenský prokurátor Tibor Gaplovský, ktorý dostal prípad na starosť, vo svojom uznesení napísal, že smrti menovaného sa nedalo zabrániť ani včasnou lekárskou odbornou pomocou. Gaplovskému sa darilo aj po páde komunizmu. Dotiahol to do vysokých funkcií a chcel ísť aj do politiky, ale neuspel. Ani so stranou DNES, na ktorej zakladaní sa v roku 2011 podieľal, a nedarilo sa mu ani v roku 2012, keď kandidoval do Národnej rady SR za Stranu zelených.
Zmena názvov a dlžoby
Spolu s ním aj spomínaný Branislav Král. Menovaní páni sa zeleným upísali po tom, ako vycúvali zo subjektu DNES, ktorý medzitým niekoľkokrát zmenil názov. V decembri 2011 sa totiž premenoval na Občianska strana DNES a od septembra 2013 do júna 2019 to zas bola Strana občianskej ľavice. Mimochodom, vo výročnej správe za minulý rok tento politický subjekt priznal nevyplatené finančné záväzky vo výške viac ako 12 500 eur. Strana dlhovala aj štátu, konkrétne ministerstvu financií, a to vyše tritisíc eur. „V účtovníctve kapitoly Všeobecná pokladničná správa je voči politickej strane - Strane občianskej ľavice - evidovaná pohľadávka, ktorá vznikla v roku 2015 na základe
odkaz
