Ukrajina smeruje do NATO, Porošenko chce Akčný plán členstva.
Ďalšou ambíciou Ukrajiny na jej ceste do Severoatlantickej aliancie je získanie Akčného plánu členstva (MAP).
Uviedol to ukrajinský prezident Petro Porošenko v reakcii na rozhodnutie Severoatlantickej aliancie oficiálne uznať ašpiráciu Ukrajiny stať sa jej plnohodnotným členom. Aliancia v piatok na svojej webovej stránke potvrdila, že okrem Ukrajiny uznala aj ašpirácie Gruzínska, Macedónska a Bosny a Hercegoviny.
„Vítam dôležité, dlhoočakávané a logické rozhodnutie NATO zvýšiť úroveň ambícií Ukrajiny vo vzťahu k aliancii… Našou ďalšou ambíciou je Akčný plán členstva pre Ukrajinu,“ uviedol Porošenko podľa agentúry Ukrinform. Dodal, že práve tejto záležitosti bol venovaný jeho list, ktorý vo februári tohto roku zaslal generálnemu tajomníkovi NATO Jensovi Stoltenbergovi.
Porošenko kvitoval, že „tichá diplomacia“ zameraná na presadzovanie principiálnych postojov Ukrajiny, na ktorých „sme sa dohodli s našimi partnermi“, prináša „hmatateľné výsledky“. Poznamenal, že je to „uznanie reálneho stavu našich vzťahov s NATO“.
„Nádherná správa“
Ako informovali ukrajinské médiá, ukrajinská vicepremiérka pre európsku a euroatlantickú integráciu Ivanna Klympušová-Cyncadzeová sa v piatok stretla so zástupkyňou generálneho tajomníka Aliancie Rose Gottemoellerovou. Diskutovali o tejto otázke a „večer sa na oficiálnych webových stránkach NATO objavila takáto nádherná správa“.
Na oficiálnej stránke NATO sa v spomínanej správe píše, že "dvere NATO zostávajú otvorené každej európskej krajine, ktorá je schopná plniť záväzky a povinnosti vyplývajúce z členstva a prispieť k bezpečnosti v euroatlantickej oblasti.
Podmienky vstupu
Vo vyhlásení sa tiež pripomína, že od roku 1949 sa počet členov NATO zvýšil z 12 na 29 krajín, a to v siedmich vlnách rozšírenia. Svoje ambície stať sa členom NATO deklarovali aktuálne štyri partnerské krajiny: Bosna a Hercegovina, Gruzínsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a Ukrajina.
Porošenkom spomínaný dokument MAP bol prijatý na summite NATO v roku 1999 vo Washingtone. MAP stanovuje, čo všetko musia kandidátske krajiny urobiť, aby mohli byť prijaté do aliancie, a pomáha im odhaliť problémové oblasti. Každá krajina si stanovuje rozsah aktivít podľa svojich možností a záujmov.
Chronológia rozširovania NATO po páde železnej opony
3. októbra 1990 – Nemecká demokratická republika (NDR) Po páde železnej opony a Berlínskeho múru sa zjednotili bývalá západná a východná časť Nemecka. Územie niekdajšej NDR sa tak stalo súčasťou NATO bez toho, aby stúpol počet členských štátov.
12. marec 1999 – Česko, Maďarsko a Poľsko O vstupe týchto troch štátov – susedov Slovenska – do NATO sa rozhodlo na summite Aliancie v Madride 8. a 9. júla 1997. Slovensko ako kandidátska krajina bolo z tejto vlny rozširovania vylúčené.
29. marec 2004 – Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko Novými členmi NATO sa stalo sedem krajín bývalého východného bloku. O ich prijatí sa rozhodlo na summite NATO 21. a 22. novembra v Prahe. Slovensko tak vstúpilo do Aliancie až o päť rokov neskôr než ostatné členské štáty Vyšehradskej štvorky.
1. apríl 2009 – Albánsko a Chorvátsko. O prijatí týchto dvoch balkánskych štátov rozhodol 20. summit NATO v Bukurešti, ktorý sa konal 2.-4. apríla 2008. Vstup Macedónska, ktoré sa tiež uchádzalo o členstvo v Aliancii, vetovalo Grécko pre spor ohľadom oficiálneho názvu macedónskeho štátu.
5. jún 2017 – Čierna Hora Oficiálnu pozvánku stať sa 29. členom Severoatlantickej aliancie dostala Čierna Hora na stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO 2. decembra 2015 v Bruseli.
Súčasnými členmi NATO sú (v abecednom poradí): Albánsko, Belgicko, Británia, Bulharsko, Česko, Čierna Hora, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Kanada, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko, Turecko, USA.
odkaz
