Vedomie - nehmotné?

Otázky, či vesmír a živé veci stvoril Boh alebo neinteligentné prírodné mechanizmy, nie sú vedecké otázky. Sú to skôr metavedecké otázky, pri ktorých pozorovania vedy slúžia ako východisko pre logickú argumentáciu.

A metavedecký prípad pre Boha z modernej vedy je veľmi, veľmi solídny. Pozorovateľský efekt modernej fyziky (pozri video nižšie) demonštruje prvenstvo vedomia.
odkaz


Inými slovami, myseľ alebo vedomie (čítaj: Boh) je na prvom mieste a hmota je produktom mysle. Toto je pre modernú západnú myseľ úplne cudzí koncept, ale moderná fyzika to opakovane demonštrovala. Efekt pozorovateľa ukazuje, že pred pozorovaním vedomým pozorovateľom častice existujú iba v nehmotnej forme známej ako vlna možností (alebo vlna pravdepodobnosti). Až po pozorovaní vedomým pozorovateľom sa tieto možnosti „zrútia do skutočnosti“, čím nadobudnú hmotnú formu. Takže v odpovedi na vyššie spomenutú debatu typu sliepka alebo vajce o tom, či je myseľ alebo hmota prvoradá, efekt pozorovateľa odpovedá v prospech prvého.

Fyzik Amit Goswami (University of Oregon) vysvetľuje, ako slávny experiment s dvojitou štrbinou znázornený vo vyššie uvedenom videu presvedčivo demonštruje, že myseľ (čítaj: Boh) je základom všetkého bytia alebo konečnej reality v tvorivej evolúcii:

„Najprv si poďme diskutovať o tom, ako nám kvantová fyzika vnucuje myšlienku, že vedomie je základom bytia. Vezmite si myšlienku, že vedomá voľba ovplyvňuje vlnu kvantových možností objektu tým, že ho zrúti do skutočnej udalosti našej skúsenosti, takpovediac do „častice“. Táto myšlienka sa na prvý pohľad zdá dualistická. prečo? Pretože vedomie musí byť nehmotné, aby spôsobilo kolaps. Aby sme to videli, predpokladajme, ako veria materialistickí biológovia, že vedomie je epifenomén mozgu. Ale nepochybne je mozog konglomerátom elementárnych častíc, kvantových možností, takže aj on sám musí pozostávať z kvantových možností. To isté platí pre akýkoľvek epifenomén s tým spojený.“

„Teraz už chápete, prečo vedomie, aby spôsobilo kolaps, musí byť nehmotné? Hmotné vedomie vznikajúce v mozgu je len možnou vlnou. Vlna možností pôsobiaca na vlnu možností len vytvára väčšiu vlnu možností. Z takejto interakcie nikdy nevychádza žiadna skutočnosť (von Neumann 1955).

„Možno ste si nevšimli, ale paradox v efekte pozorovateľa môžeme vidieť aj iným spôsobom. Pozorovateľ si z kvantových možností, ktoré objekt ponúka, vyberá skutočnú skúsenosť. Ale pred kolapsom možností sa samotný pozorovateľ (alebo ona sama) skladá z možností a nie je prejavený. Paradox teda môžeme navrhnúť ako kruhovitosť: Na zrútenie vlny kvantovej možnosti objektu je potrebný pozorovateľ; ale kolaps je potrebný na prejavenie pozorovateľa. Stručne povedané, žiadny kolaps bez pozorovateľa; ale žiadny pozorovateľ bez kolapsu. Ak zostaneme v materiálnej rovine, paradox je neriešiteľný. Riešenie vedomia funguje len preto, že predpokladáme, že vedomie zrúti možné vlny pozorovateľa (to znamená jeho alebo jej mozgu) a objektu súčasne z transcendentnej reality podstaty bytia, ktorú vedomie predstavuje.

Prečítajte si článok fyzika Richarda Conna Henryho The Mental Universe z Johns Hopkins University a knihu fyzika Henryho Stappa z Kalifornskej univerzity v Berkeley, kde nájdete dôkladnejšie preskúmanie tejto témy. Kliknite na dva odkazy nižšie:
odkaz


Ak chcete lepšie pochopiť, prečo je materializmus nezlučiteľný s modernou fyzikou a ako moderná fyzika demonštruje prvenstvo vedomia, pozrite si nasledujúce video:

Fyzik Richard Conn Henry z Johns Hopkins University vysvetľuje, ako ľudia s ateistickými sklonmi ustupujú pred jasnými teistickými dôsledkami modernej fyziky:

„Prečo ľudia s takou zúrivosťou lipnú na viere v realitu nezávislú od mysle? Je to určite preto, že ak takáto realita neexistuje, potom v konečnom dôsledku (pokiaľ vieme) existuje iba myseľ. A ak myseľ nie je produktom skutočnej hmoty, ale je skôr tvorcom ilúzie hmotnej reality (o ktorej je v skutočnosti napriek materialistom známe už od objavu kvantovej mechaniky v roku 1925), potom teistický pohľad na našu existenciu sa stáva jedinou racionálnou alternatívou solipsizmu.“ [„Solipsizmus“ je definovaný ako „názor alebo teória, že ja je všetko, čo možno poznať vlastniť existovať.”]
odkaz

👍: Fotón

Scarlette, len krátka reakcia:
"pred pozorovaním vedomým pozorovateľom častice existujú iba v nehmotnej forme známej ako vlna možností (alebo vlna pravdepodobnosti)"
To je jednoznačne zavádzajúce tvrdenie. Nehmotnou je Schrödingerova rovnica /“vlna pravdepodobnosti“/ podobne ako je nehmotnou rovnica Richarda Feynmana /“sumácia cez histórie“/ opisujúca ten istý jav, ktorý však nehmotný nie je...
Nevedel som, že kamera je nehmotný pozorovateľ...

rovnica Richarda Feynmana /“sumácia cez histórie“/ opisujúca ten istý jav, ktorý však nehmotný nie je...

Evidentne sa nerozumieš QED

Scarlette, aby som ušetril čas, čo sa týka “sumácia cez histórie“ píšem o tomto odkaz

Mimochodom už som tu na túto tému viackrát diskutoval...

Scarlette, ešte na doplnenie. Spomínal som vo svojich "starých" príspevkoch, že odpoveď na dvoj-štrbinový experiment by vedci mohli nájsť v porozumení toho, čím časopriestor vlastne v skutočnosti je... povedzme aj touto teóriou odkaz

👍: Scarlette

Ak chceš pochopiť kvantovú elektrodynamiku, začni týmto: odkaz

3: " Zjednodusene povedane, ak by bol „pozorovatelom“ hmotny objekt, akym je napriklad meracie zariadenie, islo by o pripad vlny moznosti posobiacej na vlnu moznosti, teda len o vlnu vecsej moznosti.

Scarlette, vedomý pozorovateľ - človek, spomínané javy dokáže pozorovať len pomocou "meracích zariadení" ... vlastnými očami toho veľa neuvidí, pričom ak chce vidieť viac, nie jeho vedomie, ale meracie zariadenie ovplyvňuje pozorovaný jav a to fyzicky /hmotne/...

Dalsie prispevky tohto krestanskeho blogera - odkaz