Úryvok č.1

Tituol :
Los Angeles,
miesto, kam ľudia chodia prežívať svoje sny. Je tu oveľa viac možností ako kdekoľvek inde na svete, tu má aj ten najnezmyselnejší nápad veľkú šancu, že vyjde. Mnoho ľudí, ktorí mali to šťastie vidieť skvost a pátos najluxusnejšej časti Kalifornie, ho prirovnávajú k raju. Tí ostatný môžu len snívať o mieste, kde sa to len tak hemží najvyberanejšou hollywoodskou smotánkou. Lebo povedzme si to úprimne, kto z nás nikdy nesníval o tom, že sa prejde po slnkom zaliatom Beverly Hills alebo, že bude hľadieť do očí samotnému Bradovi Pittovi?
A tu sa začína môj príbeh.
Je to príbeh akoby zosnovaný zo stránok rozprávkových kníh. O dievčati z chudobnej rodiny, ktoré nechcelo nič viac a nič menej ako žiť svoj sen. Keď sa mladá a naivná vydá do mesta plného intríg, špinavej korupcie a chladných ľudí. Nevedomá a ohúrená pozlátkou Hollywoodu.
No po dlhej ceste ťažkými rokmi si uvedomuje, že v tomto meste sa nedá spoľahnúť na nikoho a že si musí pomôcť sama.



Predslov :
„ Prečo?“ šepkala som a oči sa mi naplnili horúcimi slzami.
S buchotom som zatreskla dvere na kúpeľni a otočila kľúčom v zámke. Nechcem ho vidieť. Určite nie dnes, určite nie v tomto stave.
Bolesť bola neznesiteľná, no ja som sa snažila bojovať. Z posledných síl, napriek tomu, že som na tom bola horšie ako kedykoľvek inokedy.
Pustila som si vriacu vodu na ruky a čakala, že mi to pomôže cítiť sa lepšie, že to zaženie ten chlad v mojom vnútri.
Horúčava ma pálila rovnako ako slzy, ktoré mi stekali po lícach, no nič to nemenilo, na tom aj tak nezáležalo.
Chcela som to striasť, zbaviť sa všetkej tej špiny, ktorá sa na mňa za tie roky nalepila. Všetko som to videla, akoby niekto zapol pretáčanie vzad a ja som sa spamätala neskoro, aby som to dokázala zastaviť.
Zviezla som sa na zem a nechala vodu stekať po chladných múroch umývadla.
Dívala som sa na mramorom obkladané kachličky, na pozlátené kohútiky a mliečne sklo na sprchovom kúte. Každá jedna luxusná vec v našom dome slúžila len ako náhrada, ako kompenzácia za bolesť a sklamania, ktoré nám naše rozhodnutie prinieslo.
Všetky nenávidené tváre na mňa vyskakovali bez pozvania, usmievali sa a predvádzali svoju strojenú dokonalosť. Všetky kričali jedno : „ Nedokázala si to.“
Tie zákerné slová sa odrážali od stien a z intenzitou rozzúrenej šelmy sa vracali späť ku mne.
Pošliapali a podupali po všetkom čo vo mne ešte ostalo, po láske, hrdosti a odhodlaní.
Spomienky sa mi ako črepy zabodávali do srdca a pripravovali ma aj o posledné sily.
„ Všetko zmením!“ Aký nemožný a hlúpy sľub som si dala. Mohla som to skúsiť, mohla som sa tváriť, že nevidím čo sa okolo mňa deje, mohla som si namýšľať, že som stále taká ako predtým, no to nezmení veci do stavu v akom boli predtým.
On zúrivo trieskal na dvere a mykal kľučkou, aby sa mohol dostať za mnou, aby ma utešil objal, dostal z toho najhoršieho ako to robil vždy. Teraz však nesmel, nedovolila som mu to, ale on sa nechcel vzdať tak ľahko.
Znova a znova, som si všetko prehrávala v hlave, aby som sa uistila, že si budem navždy pamätať každý detail poníženia.
Sama neviem prečo ale stále sa pozastavujem nad každým detailom dnešného dňa.
Mala by som sa skôr snažiť zabudnúť, alebo aspoň nemyslieť ale nejde to. Vie si vôbec niekto predstaviť tú bolesť?
Tú bolesť, ktorá mi trhá srdce z tela.
Nikto nevie ako sa cítim.
Nikto nevie ako veľmi by som sa chcela všetkých citov zbaviť.
Nikto nevie že mi je na umretie.
Prečo mi vlastne šťastie vždycky v tom najlepšom zmizne? A potom znova nemám nič..
Je to ako akási jama, do ktorej sa stále zrútim z tej krásne nádeje a som veľmi rýchlo na dne.

Na Váš podnet sem pridávam prvý úryvok knihy, ktorú som momentálne začala písať. Jednu trilógiu kníh už mám napísanú, ale s tými mám iné plány 😉 Budem rada ak mi napíšete objektívny názor a tak isto by som prijala radu. Neviem sa totižto rozhodnúť o názve. Máte z tohto nejaké nápady? Ďakujem
R.

👍: Ranexill

Obráť sa na Ikar.

Alebo na NEw York post.

A prečo ti vadí Mám talent.sk? Akože si ho vylúčila preto, lebo už to poznáš dobre? Že s tým máš už skúsenosti?

rebca mne sa to páči aj ekd je to žaner, ktroý nevelmi čítam. Rozdiel je v tom, že tvoje opisy vecí evokuju vo mne obrazy celkom plynule čo je dobre a každy s lepsou predstavivostou si v tom co píses najde svoje.

vieš Rebča, ja písať neviem..ale kritizovať vie každý🙂 a tak hneď začnem, len prosím nezľakni sa🙂..Prečo si dala nadpis Los Angeles, však ten obsah hodí sa pre každé veľkomesto, do ktorého príde dievča z malého mestečka..Text sa mi dobre čítal, cítila som z neho bôľ, sklamanie..ale aj nádej..
Vieš Rebča, každý kto píše nepíše len pre seba, ale pre čitateľov, ktorých chce dejom, obsahom a štýlom upútať až do poslednej stránky svojej knihy..Je pravda, že je to len úryvok a tak sa vôbec nedá posúdiť celok..
Na tvoj vek celkom dobré čítanie, ale na posúdenie Jozefa Kariku si ešte nedozrela-podľa mňa..Vypočula si si video, ktoré ti sem Scarlet dala? Vraj ešte má enemy ešte 500 kníh prečítať, tiež pritiahnuté za vlasy🙂
Rebča a ten pravopis!..ešte párkrát prečítaj a oprav chyby..všimni si ako Karika kritizuje každú čiarku.
Hodila som ti sem stránku, myslím žeby ťa mohla zaujímať..Občas aj ja si tam niečo prečítam, len sa treba zaregistrovať a veru vyber si niečo z tvojich krátkych dielov a daj tam na posúdenie, vylepšíš si štýl a hlavne pravopis!
Musím ti ešte niečo povedať, že si od tvojho posledného dielka ( tuším ) Hotel smrti mal názov..vylepšila si sa!..Tak len pokračuj a nech ťa moje slová neznechutia..Opakujem, som len laik a možno príde Petra, aj keď bude tvrdšia odo mňa ale je dobrý kritik..myslím, že tiež niečo píše..
Tak Rebča, nech ťa múza kopne a píš veľa, hlavne pútavo a dobre🙂
odkaz

ako si to pekne, Mojka, napísala 🙂... na 16 rôčkov sa uberá dobrým smerom, šikovnica!

👍: Ranexill

nie prave moja salka kavy.

No vieš ako sa hovorí 🙂 Koľko ľudí, toľko chutí. Vyhovieť každému sa nedá. Ak ťa rozptyluje dej asi sa to nedá objektívne ohodnotiť, ale nevadí. Ďakujem aj tak

nie, nie je to dej, ktory ma rozptyluje. nepaci sa mi forma. ale to je jedno, ako pises, kolko ludi, tolko chuti... drzim palce do buducna

Ďakujem 🙂

Aj my tu v okolí máme také malé Lós Angelés, len tu chýba slnko, celebrity(ak nerátame mňa) a prachy.

Skvelé. Možno by som vedel pre rebecu nájsť riešenie. Je to husté, nikdy to ževraj nezvládneme, ale to nám neberie možnosť zviesť dobrý boj aspoň, keď už nič iné. Je to len okamih, na tejto zemi.

👍: ninka

Pozerám, že si tu jediná normálna.

Ťažko sa mi dá odpísať všetkým a trochu sa mi aj nechce 🙂 Takže to zhrniem.
Zobrala som si všetky rady aj kritiku k srdcu a som naozaj veľmi vďačná všetkým, ktorí mi sem napísali svoj názor. V písaní som len začiatočníčka a beriem to takže sa budem niečo nové učiť asi celý život. Veď ho mám ešte len pred sebou 😉
Vlado - s mámtalent nemám žiadny osobný problém 🙂 Problém mám skôr v tom, že na som si tam spravila už niekoľko účtov a jednoducho proti mne tá stránka akosi štrajkuje a nie a nie mi tam článok prídať. Skúsim stránky, ktoré si mi poradil. Ďakujem pekne
Mojka - nie nezľaknem sa kritiky. Kedysi som všetko brala príliš na seba, ale čakám objektívny názor a patrí k nemu aj kritika. Som veľmi rada, že si mi to celé takto pekne zhrnula a naozaj si to cením. Budem zlepšovať všetko čo si napísala a ešte milión ďalších vecí.
Čo sa týka pravopisu, ja tomu sama nerozumiem. V škole nemám absolútne žiadny problém, diktáty na samé 1ky a keď príde takýto text chyba za chybou ani si to neuvedomujem. Ale popracujem na tom ďakujem 🙂
A prečo som sa rozhodla práve pre Los Angeles? Ani sama neviem. Tento príbeh začal tak, že som naväzovala na to čo som počula od jednej známej, ktorá žila v Amerike. Potom som pridala ešte trochu svojej predstavivosti a bolo to 🙂
Ešte raz ďakujem krásne za všetky názory a veľmi si vážim to, že ste si našli čas. Ďakujem
Rebča