Uprace vo Vatikáne? Dovolia pápežovi Františkovi urobiť zmeny?

Už pätnásť storočí zhromažďuje katolícka cirkev svoje nesmierne bohatstvo, ktoré je však prakticky nemožné presne vyčísliť. Odhaduje sa, že len vonkajšie vlastníctvo Vatikánu uložené v akciách a iných kapitálových účastiach sústredené na Wall Street má hodnotu vyše sto miliárd dolárov. Podľa knihy Majetok Vatikánu pochádza z krvavých peňazí vydanej Spolkom slobodných kresťanov sa hovorí napríklad o firme Italgas patriacej Vatikánu, ktorá má výsostné postavenie v 38 talianskych mestách. Okrem toho má akcie uložené vo viacerých elektronických, stavebných, chemických a iných firmách. Ďalším zdrojom príjmov pre cirkev sú pozemky. Len v Nemecku vlastní 825 000 ha, v Taliansku viac ako 500 000 ha, v Španielsku, Portugalsku a Argentíne približne 20 percent všetkých polí, v USA 1 100 000 ha a pod. Do tohto majetku nie sú započítané lesy a lúky. Azda najväčšou pozemkovou devízou sú nehnuteľnosti v mestách. Napríklad podľa novinára Maxa Parisiho, ktorý zisťoval majetkové pomery cirkvi uverejnené roku 1998 v časopise La Padania, tretina domov v Ríme patrí Vatikánu. Zoznam budov patriacich cirkvi sa dal čítať ako telefónny zoznam. V katastrálnej mape nie sú tieto nehnuteľnosti označené, lebo je to majetok „zahraničného teritória“.

Po stáročia sa majetok cirkvi násobil aj vďaka otrokom. Pápež Mikuláš I. odsúhlasil v bule Divino amore communiti (Z Božskej lásky k spoločenstvu) obchodovanie s otrokmi a mnohí pápeži z tohto „obchodu“ zbohatli. A zďaleka nielen z toho. Križiacke výpravy, likvidácia Indiánov v Latinskej Amerike a predovšetkým zhabanie zlata boli takisto obrovským zdrojom bohatstva. Z takéhoto zlata dal napríklad pápež Alexander VI. urobiť strop Santa Maria Maggiore v Ríme, spomenúť možno aj trojmetrové sochy zo zlata v katedrále v Seville či Tolede. Všetko zlato vraj „našiel“ na svojich výpravách Krištof Kolumbus. Ako ich našiel, potvrdí najlepšie skutočnosť, že okolo roku 1 500 bolo len na území dnešného Mexika približne 25 miliónov Indiánov, ale o sto rokov neskôr už iba milión.
Zlatá baňa stredoveku

Okrem tohto majetku sa celkom dobre „ujali“ napríklad aj obchod s odpustkami alebo inkvizícia. Najmä tá prispela k „majetkovému rozkvetu“ cirkvi. Každá časť mučenia bola presne cenovo vyčíslená a príbuzní obete to museli zaplatiť. Nájdený cenník z nemeckého Damstadtu napríklad opisuje, že rozštvrtenie zaživa stálo 15 grajciarov, upálenie na hranici 30 grajciarov, obesenie človeka 18 grajciarov, upálenie čarodejnice 14 grajciarov, zabitie mečom 10 grajciarov a pod. Z inkvizície si pápež Ján XXII. zriadil roku 1317 šesť nových biskupstiev. Dodnes stoja napríklad kostoly v Großmannsdorfe alebo Gernbrunne či zámok pre biskupov v Mainzi, ktoré boli postavené výlučne z prostriedkov získaných z likvidácie čarodejníc. Okrem toho bolo v stredoveku nezanedbateľným zdrojom príjmov falšovanie úradných listín, najmä pozostalostných. Takto sa neraz zhabal majetok tých ľudí, ktorí si počas života našetrili nejaký majetok a po ich smrti mal pripadnúť pozostalým. Sfalšovaním listín sa napokon „zistilo“, že zosnulý ešte počas svojho života venoval svoj majetok cirkvi. V tomto smere vynikali napríklad v Nemecku mnísi benediktínskeho kláštora pri Bodamskom jazere alebo mních Gueron vo Francúzsku, ktorý sa k tomu na smrteľnej posteli priznal.
Peniaze sa sypú

Aj v súčasnosti sa Vatikán pridržiava praktík, ktoré prinášajú prinášajú nemalé zisky. Zaujímavé sú napríklad poplatky za isté mimoriadne služby. Priemerne 250 000 eur stoja aj dnes procesy spojené s vyhláseniami za svätých a blahorečenia, ktoré musí zaplatiť žiadajúca diecéza. Ján Pavol II., ktorý ich za svojho pontifikátu vyhlásil 464, zinkasoval do vatikánskej kasy asi 116 miliónov eur.

Najväčším bestsellerom sú stále pohľadnice. Azda žiadny návštevník Vatikánu neodmietne poslať pohľadnicu svojim príbuzným či známym. Ročný zisk je asi 50 miliónov eur. Najväčším zdrojom príjmov v súčasnosti nie sú len dividendy z majetkov po celom svete, ale napríklad aj Vatikánska banka. Tá oficiálne vlastne ani neexistuje. Finančná inštitúcia spravujúca vatikánske financie sa oficiálne volá Instituto per le Opere di Religione (Ústav pre náboženské dielo) a sídli na Via di Porta Angelica. Ak budete hľadať nejaký jej bankomat, zabudnite, ak budete chcieť pomocou internetu nahliadnuť do finančných operácií, zabudnite. Jej klientmi sú výlučne biskupi a zamestnanci Vatikánu. Tí sú platení takisto z týchto zdrojov.

Biskupi a vysokí cirkevní hodnostári majú nezdanený mesačný príjem približne 4 500 eur a 2 500 úradníkov Vatikánu sa tiež nemá najhoršie. Odhaduje sa, že majetok tejto banky-nebanky je päť miliárd eur. Tvrdí to denník Corriere dela Sera. Zaujímavosťou je, že táto banka má pridelený svoj medzinárodný bankový kód, ale nepodlieha žiadnej finančnej kontrole Európskej únie napriek tomu, že oficiálnou menou je euro. odkaz

👍: ondrej61

ja len k tym majetkom

— Riekol mu Ježiš: Ak chceš byť do­konalý, choď, predaj majetok, roz­daj chudob­ným a budeš mať po­klad v nebesiach; po­tom príď a na­sleduj ma!

je to štatne naboženstvo...s kresťanstvom to nema nič spoločné....Akurat veria v Boha....a pokvapkavaju deti....

3. samozrejme ze cirkev potrebuje disponovat aj NEJAKYM majetkom. ale naco su Jezisovi luxusne nehnutelnosti ... ?

strop Santa Maria Maggiore v Ríme je naozaj krásny 😉

Ano, z pohladu ľudi, ktorí obdivuju umenie.....s kresťanstvom to nemá nič spoločné.....je to len akesi štatne formalne naboženstvo.....

5. Patrick, chces nas oboznamit ako prisla cirkev k takemu obrovskemu majetku?

Naša konšpirátorka Scarletka :-D