1
|
Existujú skupina ľudí, ktorá preferuje názor, že lepšie je posledné dní života, tráviť v kruhu svojej rodiny. Iní zase tvrdia, že dôstojné umieranie so všetkou starostlivosťou lepšie poskytnú hos****. Napr. viete, že hospic garantuje, že umierajúci :nebude trpieť neznesiteľnou bolesťou?V každej situácii sa bude rešpektovať jeho ľudská dôstojnosť, v posledných chvíľach svojho život nezostane sám. Ak by ste boli dnes boli sami postavený, pred túto voľbu, čo by ste si vybrali?
|
|
|
3
|
|
1. 23.02.2010, 15:57
Existujú skupina ľudí, ktorá preferuje názor, že lepšie je posledné dní života, tráviť v kruhu svojej rodiny. Iní zase tvrdia, že dôstojné umieranie so všetkou starostlivosťou lepšie poskytnú hos****. Napr. viete, že hospic garantuje, že umierajúci :nebude trpieť neznesiteľnou bolesťou?V každej situácii sa bude rešpektovať jeho ľudská dôstojnosť, v posledných chvíľach svojho život nezostane sám. Ak by ste boli dnes boli sami postavený, pred túto voľbu, čo by ste si vybrali?
▲
23.02.2010, 16:01
|
keby som mal umriet ja, tak by som ostal, tam kde som.. tj. v nemocnici/doma/pod mostom... nie je jedno ako umries? Ked umries neuvedomujes si nic.
Keby malo ist o pribudzneho, tak by som to nechal na jeho rozhodnuti.
|
|
|
5
|
|
1. 23.02.2010, 15:57
Existujú skupina ľudí, ktorá preferuje názor, že lepšie je posledné dní života, tráviť v kruhu svojej rodiny. Iní zase tvrdia, že dôstojné umieranie so všetkou starostlivosťou lepšie poskytnú hos****. Napr. viete, že hospic garantuje, že umierajúci :nebude trpieť neznesiteľnou bolesťou?V každej situácii sa bude rešpektovať jeho ľudská dôstojnosť, v posledných chvíľach svojho život nezostane sám. Ak by ste boli dnes boli sami postavený, pred túto voľbu, čo by ste si vybrali?
▲
23.02.2010, 16:42
|
umierať by som chcela pri niekom pri kom sa budem citiť dobre, pri niekom ,kto mi ovlaži smädne usta,pohladi spotene čelo, je jedno,či to bude doma,alebo v hos****
|
|
|
2
|
to je prípad od prípadu, nedá sa t všeobecne.
|
|
|
4
|
Hospic - silné lieky proti bolesti, profesionálna opatera.
|
|
|
6
|
Pri umieraní by som nechcela byť sama.
|
|
|
7
|
Doma - pokial je priaznive rodinne prostredie, ziadne narusene vztahy a pod. Vsetci z tohto sveta odchadzame iba raz a myslim si, ze nikto z nas by nechcel umierat sam, niekde v hos**** za zatvorenymi dverami ...
|
|
|
9
|
|
7. 23.02.2010, 18:50
Doma - pokial je priaznive rodinne prostredie, ziadne narusene vztahy a pod. Vsetci z tohto sveta odchadzame iba raz a myslim si, ze nikto z nas by nechcel umierat sam, niekde v hos**** za zatvorenymi dverami ...
▲
23.02.2010, 19:43
|
preco? mne to je dost jedno...
|
|
|
10
|
|
9. 23.02.2010, 19:43
preco? mne to je dost jedno...
▲
24.02.2010, 00:46
|
Presne Lukas..mas fuck kde,hlavne nech rychlo
|
|
|
8
|
Myslím, že na našej vôli, kde by sme chceli zomierať, neveľmi záleží... skôr na tom, či to bude nehoda, infarkt alebo dlhá nevyliečiteľná choroba... či budeme mať príbuzných, ktorí sa budú ochotní o nás postarať, alebo nie, na úrovni zdravotníctva v čase nášho zomierania atď...
|
|
|
11
|
|
8. Nadja 23.02.2010, 18:59
Myslím, že na našej vôli, kde by sme chceli zomierať, neveľmi záleží... skôr na tom, či to bude nehoda, infarkt alebo dlhá nevyliečiteľná choroba... či budeme mať príbuzných, ktorí sa budú ochotní o nás postarať, alebo nie, na úrovni zdravotníctva v čase nášho zomierania atď...
▲
24.02.2010, 17:25
|
Nadi ja od svojich pribuzných nečakám že sa o mňa postarajú keď budem umierať.
|
|
|
12
|
A co takto v krcme?
|
|
|
13
|
humorne povedané - vraj podľa štatistík sú krčmy miestom, kde sa percentuálne zomiera najmenej.
Úplne ideálne by bolo, zomrieť v kruhu rodiny - stihnúť každému povedať čo treba, s každým sa rozlúčiť, všetko, čo sme chceli urobiť, by bolo porobené, takže by sme odchádzali s pocitom - všetko je hotové, nič nozostalo rozrobené!
Lenže realita je na míle od toho!
Keď zomierala moja babička, spávali u nej všetky tri dcéry, keď v jednu májovú noc prišla na ňu posledná hodinka, sedeli všetky tri pri jej posteli. Neviem, do akej miery ich vnímala, ale oni sa dohodli medzi sebou, že jej budú rozprávať všeličo pekné, medzi sebou spomínali na príhody zo života, na všetky tie ťažké časy cez vojnu, na biedu a ako to všetko spolu zvládali.Stihla som sa s ňou rozlúčiť i ja. Sedela som pri nej, držala som ju za ruku a potichúčky som jej s istotou v hlase šepkala, ako ju "tam hore" dedko čaká, určite sa kujónisko už oholil, dal si čistú košeľu, spolu s mojím tatinom a strýkom určite vyupratovali celý ten ich nebeský domček a nevestička Anička už dačo dobré aj nakuchtila. Poprosila som ju, aby nezabudla povedať môjmu tatinovi, že naňho stále myslím, a občas sa mi zdá, že je pri mne. Babička tichučko ležala, so zatvorenými očami, a jej prsty sa nebadane pohli a jemne mi stlačila dlaň. Bola som presvedčená, že ma počuje. *Pokračovala som a spomenula som jej, aké to bolo fajn, keď sme spolu sedeli za rámom a ona ma učila vyšívať. A ako sme si pri tom spievali jej starodávne pesničky a ona môjho najmladšieho držala na kolenách. Potichu som spievala jednu z pesničiek, ktoré ma naučila a nakoniec som jej sľúbila, že keď tam niekedy prídem za nimi aj ja, potom si to zopakujeme.
Bolo toho dosť, čo mi všetko prišlo na um v tej chvíli. Neplakala som, nebolo to nariekanie a božekovanie, bolo to v duchu prípravy na akúsi cestu, na ktorú sa chystá. Keď v noci prišla jej chvíľa, začínalo zatmenie Mesiaca, keď skončilo, babička vydýchla naposledy. Po celý čas jej tri dcéry sedeli pri nej, umývali jej tvár a ruky vlažnou vodou,učesali jej krásne biele vlasy a v izbičke vládol akýsi zvláštny kľud. Vždy, keď si na to spomeniem, mám akýsi dobrý pocit - "všetko bolo dokončené tak, ako malo, nič nezostalo nedorobené. "
Iba jedno nám bolo veľmi ľúto, jej najstarší syn to nestihol. Pricestoval z veľkej diaľky až ráno,stihol sa však s mamou rozlúčiť ešte predtým, než jej telo odviezli z domu preč.
Mala 85 dožitých rokov.
-.-.-.-.-.-.-.-.-
Zavolala som mame.
Ahoj, mami, čo robíš?
Sedím a čumím do telky.
Mami, zajtra prídeme doobeda na kávičku a buď nachystaná, ideš k nám na celý víkend.
No dobre, a čo si mám zobrať?
Hlavne lieky a okuliare, nič iné nepotrebuješ.
A ako sa cítiš?
Dobre, dnes som bola aj v obchode, ani som sa veľmi neunavila.
-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-
Mala som dobrý pocit, bude cez víkend pri mne. Moja 84 ročná mama, najmladšia zo všetkých babkiných detí. Zostala už len ona, všetci sú možno "tam hore" a určite sa tešia, že sa za nejaký čas spolu všetci stretnú.
-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-
Prečo si nechať vziať ilúzie o tom, že TO TAK BUDE a všetci sa raz stretneme zase spolu.
|
|
|
14
|
Ešte som zabudla, deň pred jej skonom sme sa dozvedeli, že babička vyhrala 2.OOO,- Kčs na svojej výhernej vkladnej knižke. I túto správu sme jej oznámili, hoci... nuž ale nikto z nás nevie, ako sa naša duša i v takom stave poteší.
|
|
|
|