ÚDERNÍCI NÁSTUP!

Okamžite utekajte napísať autorom tohotok článku, čo je súdruch George zač! Ľudia sa nesmú dozvedieť praudu, inak ich neudržíme na uzde ani za nič! Lebo šak keď Soroš je dobro, tak nič nie je ako má a svet sa na konskú riť obracia!
Vpred!

ÚDERNÍCI ROZCHOD NA UBIKÁCIE!


Rubrika #DISIBOOK pokračuje, dnes sa pozrieme na človeka, ktorý v posledných rokoch mohol hádam za všetko. Teda nie naozaj, len tomu uverilo neuveriteľne veľa ľudí. Reč je samozrejme o Georgeovi Sorosovi, mnohými nenávidený a inými oceňovaný finančník a filantrop. Soros je dlhodobo najpreferovanejším obetným baránkom pre desiatky autokratov z celého sveta. Tento pre mnohých najväčší zlosyn, ale napriek svojmu neblahému obrazu v skutočnosti daroval na dobročinné účely z vlastného vrecka okolo 32 miliárd dolárov. Nie pre destabilizáciu vlád, dlažobné kocky či rozvrátenie spoločenských hodnôt, ale pre rozvoj sveta pod záštitou ideálu otvorenej spoločnosti.

Kto je teda George Soros?

Maďarský emigrant so židovskými koreňmi, ktorému sa podarilo utiecť dvom totalitám - nacistickému holokaustu a ideológii komunizmu. Odhaduje sa, že ako finančníkovi sa mu podarilo získať majetok o výške 44 miliárd dolárov. 32 miliárd investoval do lepšej budúcnosti sveta. V reakcii na svoju osobnú skúsenosť svoje prostriedky venoval na podporu kritického myslenia, nezávislej kultúry, vzdelávania a ochrany ľudských práv predovšetkým vo východnej Európe - snažil sa pomôcť regiónu, kde nacistickú totalitu vystriedala komunistická ideológia, ktorá odrezala východoeurópske štáty od demokratického sveta.

Open Society Foundation (OSF) založil v roku 1979, dnes organizácia funguje vo viac ako 120 štátoch, na Slovensku od roku 1992. Odvážny filantropický prístup však priniesol svoju reakciu - Soros sa stal strašiakom, nástrojom v rukách populistov, dezinformátorov a konšpirátorov. Nielen u nás, ale aj v iných štátoch sveta prostredníctvom “nechválne” známeho mena rozširujú negatívne emócie v podobe strachu a neistoty. Austrália, USA či Maďarsko, výnimkou nie je ani Honduras.

Ako píše Martin M. Šimečka, negatívny obraz Georgea Sorosa nevznikol ani zďaleka náhodou. Stoja za ním dvaja politickí marketéri - George Burnbaum a Arthur Finkelstein. Metóda je celkom jednoduchá, kľúčom je rozdeliť spoločnosť nenávisťou jedného tábora proti druhému a zasiať do duší voličov strach. Niekto však musí fiktívne nebezpečie zosobňovať. Finkelstein pracoval na kampani izraelského politika Benjamina Netanjahua (súčasný premiér Izraela) už v 90. rokoch. Vo voľbách mu pomohol vyhrať vďaka emóciám a obrazu nepriateľa.

Oboch marketérov si na pomoc zavolal aj Viktor Orbán. Po drvivom víťazstve Orbána v roku 2010 bolo pred ďalšími voľbami potrebné vytvoriť nové nebezpečenstvo, ktoré by nahradilo slabú opozíciu. A tak Finkelstein s Birnbaumom “vymysleli” Sorosa ako úhlavného nepriateľa maďarského ľudu. Stal sa diablom, modelom, ktorého úspech Finkelstein s Birnbaumom zopakovali aj v Rumunsku a v Bulharsku a robili kampane aj na Ukrajine, v Česku, v Macedónsku a v Albánsku. Birnbaum v rozhovore pre BuzzFeed vysvetlil: „Soros bol dokonalý nepriateľ. Bol to ten najľahší marketingový produkt, aký som kedy vyrobil a predal.“ Vedľajším produktom bola “len” narastajúca vlna antisemitizmu.

Soros pomáha krajinám (nielen) strednej Európy po desaťročia. V roku 2010 napríklad daroval Maďarsku 1 milión v reakcii na chemickú katastrofu pri meste Ajka. Už vieme ako sa mu za to odvďačil Viktor Orbán. Od roku 2010 jeho vláda minula na svoju propagandu, šírenie strachu z migrácie a nenávisti voči Georgovi Sorosovi cca 216 miliónov. To je v priemere 27 miliónov ročne, čo je približne ročný rozpočet mesta ako sú Pieštany. V roku 2017 však kampaň antiSoros vyšla daňových poplatníkov v Maďarsku až na 40 miliónov. To je zhruba objem peňazí, ktorý George Soros venoval Slovensku za 20 rokov (1993-2013) na štipendiá, rozvojové programy, knihy a stovky ďalších projektov.

Eventuálne sa Soros stal fiktívnym nebezpečím, lacným politickým argumentom populistov aj na Slovensku. Reálna skúsenosť je však iná, Soros podporoval Chartu 77, ktorej pôvodným cieľom bolo udržiavať nezávislé myslenie a kultúru v Československu podporou vydávania samizdatovej literatúry, ako aj ľudí, ktorí trpeli z dôvodov politickej perzekúcie. Na rozbeh aktivít československej Nadácie Charty 77 venoval 1 milión dolárov. Po páde železnej opony vznikla potreba budovania demokratických inštitúcií a nadväzovania kontaktov so Západom. Nadácia sprostredkúvala podporu vydavateľskej činnosti, vedy, kultúry, vzdelávania, zdravotníctva, ochrany ľudských práv a rodiacej sa občianskej spoločnosti.

Priekopnícku úlohu zohrala Nadácia otvorenej spoločnosti na Slovensku pri zavádzaní internetu na stredných školách. V rokoch 1995 – 1999 pomohla finančne a metodicky k zavedeniu internetu na 135 školách. Nadácia investovala 12 500 000 Sk do technického vybavenia škôl, ako sú servery, modemy, do poplatkov za internetové pripojenie i do ďalších aktivít, napr. workshopov, školení a príručiek. Kto by to bol povedal, že budovanie komunikačnej infraštruktúry internetu, ktorý mal pomôcť sprístupniť vzdelanie pre celú spoločnos, bude o niekoľko rokov neskôr zneužité na živenie falošného obrazu a konšpirácií o človeku, ktorý túto technologickú službu pomáhal na Slovensku nezištne budovať.

Ktovie, či si niektorí z tých, ktorí veria na konšpiračné teórie o Sorošovi kladú otázku, či nie je strojcom mnohých problémov v našom svete práve bezškrupulózny prístup a honba za ziskom technologických gigantov, ako Facebook a Google, ktoré nedisponujú len globálnym monopolom a nekonečnými finančnými prostriedkami, ale prakticky kontrolujú a ovplyvňujú informačnú diétu väčšiny populácie nášho sveta. Nehovoriac o tom, že ešte aj samotný Facebook pred pár rokmi v snahe umlčať svojich kritikov najal republikánskych poradcov, aby pomohli vytvárať falošný obraz, kedy označovali kritikov Facebooku za posluhovačov Georga Sorosa. To je len jeden z príkladov, ktorý potvrdzuje, že George Soros nemá šancu v záplave dezinformácií budovať svoj pravdivý image a naopak musí žiť s vedomím, že sa proti svojej vôli stal obetným baránkom na realizáciu a obranu cieľov najmocnejších politikov a korporácii z celého sveta.(pre úplnosť treba uviesť, že aj tu vidieť zmeny v trendoch a v dobe korony sa poodbným bubákom, ktorého rôzni aktéri obviňujú zo všetkého zla sveta stal iný filantrop, Bill Gates)

Soros sa stal cieľom predovšetkým pre politických lídrov bažiacich po moci, tzv. autokratov. Či už šlo o antimaďarské alebo antižidovské nastavenie, mystifikácia a vulgarizácia “Sorosovych peňazí” je nepochybná. George Soros poskytol (nielen) Slovensku časť svojho súkromného bohatstva nezištne, transparentne a legálne. Za celý čas jeho filantropických aktivít nebola proti jeho nadácii vznesená jediná námietka zo strany súdov, daňových a finančných orgánov. Napriek nezištnosti ide stále o zásahy z vonku, a tie autokratom nevyhovujú. Erdogan obvinil Sorosa zo snahy o roztrieštenie Turecka, Salvini z prílivu migrantov (Soros má vraj podľa neho rád otrokov), Orbán zo snahy o zničenie svojej vlasti.

V roku 1999 poskytol rozhovor pre ČT - neochvejne chválil význam a hodnotu slobody, avšak nezabúdal na paradox otvorenej spoločnosti, ktorá môže veľmi ľahko zaniknúť, ak ľudia prestanú považovať jej výhody za samozrejmosť. Dnes sme svedkami podobného fenoménu, sloboda je zneužívaná pre vlastné oklieštenie. Možno bol v roku 1999 len trochu naivný, keď uvažoval, že naše krajiny, ktoré zažili totalitu a útlak, budú pre svoju historickú skúsenosť zdrojom motivácie a poznania, prečo si tieto výdobytky brániť a udržiavať aj pre krajiny bez tejto historickej skúsenosti. Jeho viera z roku 1999 naráža na súčasnú realitu, kedy krajiny V4 potvrdzujú, že historickú pamäť máme skutočne krátku a minimálne polovica populácie každej z krajín V4 je pripravená podať štafetu politickým silám, raziacim cestu do neslobody. Nemožno zabúdať na to, že autoritatívne režimy stoja len malý kúsok od totality.