Tu a TERAZ

TU A TERAZ

Upozornenie - predtým ako si prečítate tento článok, pozrite sa prosím na svet. Ako ho vidíte? A cítite? Počujete? To isté urobte opäť po jeho prečítaní. Ďakujem. S pozdravom - vaša Duša.

Moc prítomnosti

Počujeme to stále častejšie. Čo to len je? Veľa z nás pozná tento výraz, len nevie ako na to. Iste máte zopár plánov do budúcna. Zariadiť si byt,vychovať svoje dieťa a dať ho na tú dobrú školu, ktorá je pre neho najlepšia. Ísť na dovolenku a už teraz šetríte, v snahe si to tam čo najviac užiť. Bojíte sa. O blízkych, svoju prácu, majetok. Treba povedať, že nežijete Tu a Teraz. Pretože toto slovné spojenie znamená hneď a čo najlepšie v tomto jedinom okamihu vychutnávať život. Napríklad jete jedlo. Všimnite si ako ho konzumujete. Aký máte k nemu vzťah? Vážite si ho? Samozrejme, dnes je ľahké kúpiť si jedlo, je ho všade dosť. Lenže to práve ľudí núti nevážiť si ho. Skúste si predstaviť, že koláč, chlieb, ryžu, ktorú vyhodíte ste si dopestovali sami. Zasiali, starali sa o to, pozberali. Pracovali ste v horúčave, pote, vetre. Zahodili by ste chlieb z takej múky...? Skúste sa na potravu pozerať očami hladujúceho pútnika, ktorý nemal aj týždeň nič v ústach. Precíťte tú pokoru k jedlu, oceňte ho. Všímajte si jeho chuť a vôňu. Oddajte sa tomu okamihu. Nepovažujte nič za samozrejmé.
Pretože všetko, celá planéta sa krúti v osi Tu a Teraz. Rieka tečie. Je to tá istá rieka aj po roku, lenže každú sekundu sa v nej voda mení. Možno povedať, že tam je voda, ale aj nie je. Pretože tá je v každom okamihu iná a predsa len JE. Prejdite sa po meste a vychutnajte si to. Všímajte si tváre ľudí, obrysy budov, zvuky, stromčeky, kríčky, trávu. Uvidíte, že predtým ste banálnu cestu na poštu riešili bezhlavo. To znamená, len ste šli z bodu A do bodu B. Klapky v očiach a duši. Teraz vyjdite z domu a nech je Vaša cesta cieľom. Vychutnávajte si dotyk vašej topánky po tráve, všímajte si ako Vám pracujú lýtka, ako oči reagujú na svetlo Slnka, zvuky vtáčikov na stromoch. Pozrite sa na oblaky a ich krásne tvary. Kochajte sa detskými očkami. Vnímajte poryvy vetra vo vlasoch. Vône stromov v parku. Všimnite si deti. Idete okolo nich a takmer každé sa na vás uprene zahľadí. Dospelí sa ani neobzrú, sú pevne zakotvení pohľadom do strán a dolu visiaci na svojich plánoch budúcnosti a prahu minulosti. Nežijú Tu a Teraz. Prestaňte riešiť minulé vzťahy a znepokojovať sa nad tým, čo bolo. Lámať si hlavu nad malichernosťami. Podporovať klebety, ohovárania, bulvárne médiá. To všetko sú duchovné pasce a riadne vysávače energie. Hovoríme im kyvadlá o ktorých si povieme nabudúce. Opustil Vás partner? Výborne! Aká krása! Malo to tak byť. Odovzdali ste, čo ste mali. Otvára sa pred vami nová cesta, ďalšie možnosti. Môžete si povedať - Tak som ho milovala, bol úžasný, neviem, či sa z toho spamätám, ako mi to mohol takto povedať... - čo teraz robíte?
Ľutujete sa a plytváte vlastnou energiou. Akákoľvek ľútosť je chybná. Neľutujte - len súciťte. Zmierte sa s tým, že vás opustil a prijmite to. Miesto bedákania a plaču si povzdychnite a povedzte: - Výborne, začínam nový život ! - To je spojenie pozitívneho myslenia s Tu a Teraz. Pretože sa neviažete na minulosť, ale prežívate reálny, prítomný okamih. Akékoľvek vety typu: - Kebyže, za nejaký čas, mohol som to urobiť inak, nechcem ťa nikdy stratiť, budem ťa do konca života milovať, nikdy sa nechcem rozviesť, bez teba som mŕtvy človek, ach ako nám bolo vtedy dobre... - poznáte sa?
Všetko sú to vety o minulosti, budúcnosti, záporoch, stratách. A toto prežívame, týmto kŕmime svoje Ego - naše nižšie Ja.
Svoj deň naplňte tým najhlbším pocitom Pokory a Vďaky za to, že tu môžete byť.
Plačte od radosti, že ste jedným z mála. Vitajte medzi hviezdami...""))).



autor: ..Peťo Gašparík

Mňa by zaujímalo či žiješ v tomto čase tu a teraz.No ja často nežijem tu a teraz.To iba občas.

Vitajte medzi hviezdami...a nechajte sa nimi viesť...ukazujú nám cestu k Bohu. Boh nás miluje, a dá nám všetko, čo potrebujeme.

Bolo by dobre keby Boh za mňa zaplatil účty -- veľmi by mi to pomohlo )))

Myslím že to asi nechá na teba.

Toto mozu zrealizovat iba takí ludia, ktorí maju v banke zasoby peňazí na desat rokov ,alebo viac . Potom si mozu nicím nerusení vychutnavat prítomnost. Pre chudaka prítomnost hnus -buducnost nie -zalezí len na perspektíve.

No, sú to malé ale podstatné detaily A-čko. Vnímať krásu okolo seba, neznamená že medzitým si nemôžem vybaviť dôležitú prácu. Je tom o tom, aby človek vnímal správne prítomnosť, aby vedel žiť teraz ! Aby sa človek neutápal v nešťastnej minulosti a vedel si vážiť a vychutnať každý jeden deň prežitý v zdraví...je to o tom, aby sa človek nezaoberal stupidnosťami , aby človek "našiel" aj iné dôležité veci pre život ako je každodenný zhon a stres.

Ahoj Onya , teší ma že som ta vyprovokoval-nic ine som tou vyssie napísanou reakciou nesledoval...aby bodkovane jablko, trochu podpichnute napísalo co je skutocne to co chcelo povedat dvomi vetami. Vidíš ako ti to ide ? A nekopíruj clanky inych, mas dost vlastneho poznania, naco šírit cudzie ?

Miluj svoju prácu, dáva ti obživu a šľachtí ducha, a ak ju nemáš rád, nájdi si inú.

Petrana a teba baví tvoja práca?

A-čko, to čo som sem dala, viem napísať aj vlastnými slovami, a moje reakcie môžu byť kľudne aj na jednu vetu...vieš čo, ja ti už ani neviem..... ľahšie - pohodlnejšie- rýchlejšie mi bolo skopírovať .. priznám sa.. som unavená a uponáhľaná, niekedy mi je málo 24 hodín...

A-čko , to čo som sem zadala skopírované -viem aj sama povedať , ďakujem.. ale úprimne povedané niekedy si vyberáme možnosti ktoré sú pre nás pohodlnejšie , rýchlejšie a vôbec - ( asi som dnes unavená ")

Chodila som v Žiline na univerzitu, po tom korze som už x-krát prešla. A zrazu mi pohľad zablúdil vyššie, a bol to objav - tie hory vôkol. Vtedy som pochopila, aká som bola dovtedy slepá. Objaviť krásu tu a teraz je veľkým prínosom pre človeka.

Zvláštne. V tejto téme by sa mi žiadalo toľko povedať, ale momentálny stav mojej nálady je akási sebaľútosť, či smútok. Nikdy by som si nebola vedela predstaviť, že budem prežívať čosi, čo sa deje teraz okolo mňa. Vnímam to ako tvrdú realitu, ale...Predstavte si cestu, po ktorej kráčate, s vyznačením smerom vpred a značkou pod nohami ako na spartakiáde. Je nás veľa - sme tam všetci, ktorí existujeme - sme - žijeme. Posúvame sa ako figúrky na šachovom poli , jeden krok vpred, dva dozadu, dva kroky vpred, jeden vzad , a cesta sa pod nami posúva ako dlhý bežiaci pás a my sme v neustálom pohybe, na pevne vyznačenom mieste, ktoré nám bolo vopred určené...Máme právo pohybovať sa na značke a jednou nohou sa odrážať všetkými smermi... neuvedomujúc si, že bežiaci pás pod nami sa posúva centimeter za centimetrom vpred... tam kdesi za horizontom ale končí...prudký pád ... letíme ... kam?
-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-

Zobliekla sa predo mnou ako malé dieťa, a predsa inak - smutne, s ostychom.
"Takto sa vyzliekať pred cudzími..."
"Mami, vari som ti ja cudzia? Už si zabudla, ako si ma vo vani umývala, ochkajúc nahlas:"Bože, bože, dievča, veď si sama kosť..."
Neodpovedala mi, odovzdane stála v belobe vani, držiac sa jednou rukou múrika a druhou umývadla. Umývala som jej chrbát, ruky, zavinula som ju do veľkej utierky a povedala:"Mama, daj mi pusu". Bože, mala som pocit, presne ako predvčerom, keď som si ľahla do jej manželských postelí, že som zase malé dievča, ktoré sa vždy ráno prikradlo a vhuplo do posteli medzi otca a mamu. Uložila som ju do mojej posteli a priniesla nektarinku. Moje bábo si na nej pochutnáva a mne je dobre, dobre že ju mám pri sebe, ale smutno . Dokedy?
A pochopila som - ona je ja, ja som ona ... a všetci sme ako jeden - nakoniec všetci opustíme svoju "dočasnú značku" - miesto na Zemi.

arašid, musíš byť silná a veci brať odľahčene - byť trochu nad vecou aj keď to bolí...taký je život, ten si nevyberá , prídu radosti, starosti, bolesti, vzostupy a pády... ale keď to vzdáš ty , tak kto ťa zastane ? Ber to tak ako to je, ty si jediná ktorá môže pomôcť a pomáha...

Nejako tak to je, keď odchádza mamka, uvedomíme si ten nekonečný kolobeh života, jeho dočasnosť... Tak si mi pripomenula tie chvílky, keď som ošetrovala mamku, úzkosť pri vedomí, že ju tu už príliš dlho nebudem mať...
... a život ide ďalej ... to už píšem po koľký raz?

A koľkí si to uvedomia po x-tý raz...
práve sme skončili večerné posedeie na balkóne - pospomínali sme všetko, na čo prišla reč a syn počúval a až vo svojom veku, práve dnes sa dozvedel mnohé, čo doposiaľ nepočul. Povedal iba:"Zvláštne, ako sa tá mozaika pekne skladá kúsok za kúskom". Akoby mame noc dávala silu, je čulá a neuveriteľne plná energie. Za to ja som napadrť. Dobrú noc.

Dobrú noc.

našla som básničku s rovnomenným názvom tejto témy, tak ju prikladám lebo sa mi zapáčila 🙂

Tu a Teraz.

Tíško, nič mi nehovor
zaves sa mi do krku a prestaň nenávidieť tento svet.

Poď, naučím Ťa lietať nad touto krajinou.
Uvidíš ju z hora, s pocitom slobody.
Bez tých ktorí iba posudzujú.
Len Tú krásnu zelenú krajinu.

Spomenieš si, keď si ako dieťa nemala okovy na nohách.
Neriešila zbytočnosti.
Keď Ti spadol na zem chlieb a Ty si ho otočila na druhú stranu,
aby si nevidela to špinavé a mohla ďalej jesť.

Poď, zaves sa mi do krku a prestaň vnímať ľudí okolo seba.
Cíť, počuj, smej sa, krič...
Poď, Ty!
Teraz!
lebo cítim, že nikoho iného ako Ty už nestretnem.

Musíme odletieť s nohami na zemi.
Skákať do vody za svitu mesiaca
a bežať bosí po lúke pri východe slnka.
(Roland Uskovits)