Dovtedy chodí Ruwolf s džbánom po vodu, kým sa v studni neutopí. Takže môjmu milému inšpektorovi jazyka pár rád na doobedňajšie rozjímanie nad otvorenou rakvou zelenookej blondíny v kóme
:
Rudy napísal: Cigán (píše sa s veľkým začiatočným písmenom, asi si nechodil do školy, už Ťa opravujem druhý krát) ... a zadupľoval to ešte týmto: (Cigán sa píše bez mäkčeňa, blbečku...)
cigán (kraj i cigáň1), -a (v antropologickom zmysle) , Cigán, -a, mn. č. najmä v Cigáni, -nov (v etnografickom zmysle, národnosť) muž. r.
1. príslušníci antropologickej (etnickej) skupiny indického pôvodu rozptýlení po svete a sčasti dodnes vedúci potulný život: kočovní, valaskí c-i;
hovor. čierny, opálený, kučeravý ako c.;
pren. hovor. človek niečím pripomínajúci cigánov, napr. tmavou pleťou, túlavosťou, líškavosťou ap.
? hovor. ako u c-ov o neporiadku;
2. hovor. cigáni cigánska kapela
? c-i mu v bruchu (v žalúdku) vyhrávajú (klince kujú) je hladný;
cigánka1 (Cigánka1), -y, -nok (kraj. i cigaňa1, -ne, -ní) žen. r. (i pren.) ;
cigánsky1 príd. m. i prísl. : c. jazyk;
c-a kapela;
po c-y;
pren. hovor. c. život neusporiadaný, túlavý;
c-e oči a) čierne, b) falošné: čierne oči pánske, ale (sú) c-e (úsl.);
cigánstvo1, -a stred. hromad. zried. cigáni (Kuk.);
cigánik1, -a, mn. č. -ci muž. r. zdrob. expr. malý cigán, cigánča;
pren. dieťa niečím podobné cigánčaťu;
cigánočka, -y, -čiek žen. r. zdrob. expr. malá cigánka;
pren. dievča al. malá žena niečím podobné (-á) malej cigánke
cigániť sa, -i, -ia nedok. hovor. líškať sa, maznavo sa prituľovať;
dok. pricigániť sa
cigáň2, -a muž. r. hovor. expr. klamár, luhár: c. cigánsky nadávka luhárovi;
cigánka2, -y, -nok (kraj. i cigaňa2, -ne, -ní) žen. r.;
cigánsky2 príd. m.;
cigánstvo2, -a, -tiev stred. lož, nepravda;
klamstvo, luhárstvo;
cigánik2, -a, mn. č. -ci muž. r. zdrob. oslab. (obyč. o malom dieťati, ktoré sa dopustilo luhania)
cigáň3, -a, mn. č. -ne muž. r.
1. hovor. zviera tmavej al. čiernej farby (napr. kôň, pes);
2. Cigáň meno niektorých zvierat tmavej al. čiernej farby, najmä koňa, psa;
Cigánka2, -y, -nok i Cigaňa, -ne, -ní žen. r. meno zvieraťa tmavej al. čiernej farby
cigánča (zried. Cigánča), -aťa, mn. č. -atá/-ence, -čat/-eniec stred. cigánske dieťa;
pren. hovor. dieťa niečím podobné cigánčaťu, napr. tmavou pleťou, prítulnosťou, líškavosťou a pod.;
cigánčatko, -a, -tiek stred. zdrob. expr.
cigánčina, -y žen. r.
1. jazyk Cigánov;
2. cigánske spôsoby, vlastnosti Cigánov: umelecká c. (Vaj.)
cigánčiť i cigániť1, -i, -ia nedok. expr. zried. žiť ako cigán, túlať sa po svete: Vojak tulák! Večné cigánčenie... (Vaj.) Túlaš sa, cigániš svetom. (Vaj.)
cigániť2, -i, -ia nedok. (koho i bezpredm.) klamať, luhať: cigáni ma;
necigáň! Kto cigáni, (ten) kradne. prísl.
? cigáni, až sa hory zelenajú, cigáni akoby čítal bez rozpakov, bezočivo, rutinovane;
aby som necigánil vsuvka v reči, nerád by som hovoril nepravdu, aby som hovoril pravdu;
dok. zacigániť i ocigániť
************************
No zase som Ti naložil a musíš odtiahnuť s ovisnutým nielen nosom.
