Potravinová sebestačnosť za čias Jozefa Tisa. Tú chceme dosiahnuť. Zvykne hovorievať Marián Kotleba.
Ako teda vyzerala táto potravinová sebestačnosť Slovenského štátu? Vedeli ste o tom, že v tomto štátnom zriadení boli nepokoje nie len kvôli nespravodlivým zákonom a obmedzovaniu ľudských slobôd, ale aj kvôli jednoduchej životnej potrebe? Kvôli jedlu.
V roku 1941 a 1942 vypukli nepokoje snáď v každom kúte Slovenska. Potravinová sebestačnosť totiž "fungovala". Ľudia dostávali na prídel všetko a vlastne nič. Úplne základné potraviny, ktorými sa živil náš ľud, ako boli zemiaky a múka zrazu neboli vďaka plánovanému hospodárstvu. Ako to v praxi vyzeralo? Múka sa robila z kade čoho, bola čierna, spôsobovala zdravotné problémy, v podstate sa nedala jesť.
To spôsobilo mnoho incidentov. Tri ženy napadli úradníka a vyhrozovali, že povraždia svoje deti, aby mali čím nasýtiť rodinu. Áno práve naše ženy, ktoré tak rád zosmiešňuje Milan Krajniak, boli hlavnými odbojárkami, ktoré chceli nakŕmiť svoje rodiny.
Nepomohlo. Krupičné kaše boli len na predpis lekára, o koláčoch a iných múčnych jedlách ľud mohol snívať, boli zakázané. A to málo, čo bolo muselo ísť do nemeckých rodín, ktoré boli evakuované na Slovensko po bombardovaní nacistického Nemecka. Vďaka tomu opäť vznikli nepokoje a ženy a matky protestovali pred ich dočasnými bydliskami, pretože požadovali aspoň kúsok jedla pre svoje hladujúce rodiny.
Toľko ku potravinovej sebestačnosti, o ktorej rozpráva Marián Kotleba.
Tieto informácie som čerpal z knihy Tisovi poza chrbát, ktorú odporučil Samuel Marec a odporúčam ju aj ja.
Na záver tejto časti príbehu sa mi vynoril príbeh aj mojej babky, ktorá trávila svoje detstvo počas vojny na Orave. Z jej spomienok viem, ako trávili jedny vianoce. Sedeli pri štedrovečernom stole, ale štedro nebolo. Na stole nebolo okrem sviečky absolútne nič. Nemali žiadne jedlo. Nič. Len sedeli a modlili sa.
Onedlho im zaklopali susedia, vedeli, ako sú na tom a priniesli im nejaké jedlo, aby aspoň na Vianoce nehladovali. Vždy si na to počas Vianoc spomeniem.
odkaz
