Sv. Augustín - Vyznania, 1.4 kap.

Čo je teda Boh môj? Čo, pýtam sa, ak len nie Pán Boh? „Veď kto je Boh okrem Pána? Kto je skala okrem nášho Boha?“ (Z 18,32) Najvyšší, Najlepší, Najmocnejší, Najvšemocnejší, Najmilosrdnejší a Najspravodlivejší,5 Najkrajší a Najsilnejší, Stály a Nepochopiteľný, Nemeniteľný, ktorý meníš všetko; nikdy nový, nikdy starý, obnovujúci všetko, k starobe vedieš pyšných, hoci to nevedia. Vždy činný, vždy odpočívajúci zhromažďuješ, hoci nemáš núdzu, tvoríš, živíš, zdokonaľuješ, hľadáš, hoci ti nič nechýba.

Miluješ, a nestravuješ sa, žiarliš, hoci si istý, ľúto ti je, ale netrpíš, hneváš sa, a si pokojný. Meníš diela, ale nemeníš rozhodnutia, prijímaš, čo nájdeš, a predsa nikdy nestrácaš, nikdy nie si chudobný, a predsa žiadaš úroky. Dáva sa ti viac, než potrebuješ, aby si ty bol naším dlžníkom, a predsa, kto má čo, čo by nebolo tvoje? Vraciaš dlžoby, hoci nikomu nedlhuješ, odpúšťaš dlžoby, a predsa nič nestrácaš. Čo však hovoríme, Bože môj, Život môj, svätá moja Sladkosť? Alebo čo kto hovorí, keď o tebe hovorí? A predsa beda mlčiacim o tebe, lebo potom by prehovorili nemí.