Podobne ako Poprad Deutschendorf
Rozvoj priemyslu na Slovensku je možné dobre postihnúť na vývoji fabrík karpatskonemeckých podnikateľov. Popri baníctve malo Slovensko ideálne predpoklady pre viaceré odvetvia, ako napríklad výrobu plátna, papiera, plechových produktov, ťažbu a spracovanie dreva a pod.31
V oblasti vedy a techniky sú výsledky mnohých karpatských Nemcov vysoko hodnotené. Do análov fyzikálneho pokroku sa zapísal Bratislavčan Ján Andrej Segner ako objaviteľ tzv. Segnerovho kolesa. Jeho súčasník Wolfgang Kempelen zhotovil hovoriaci stroj. Maximilian Hell zo Štiavnických baní pôsobil ako astronóm a riaditeľ hvezdárne vo Viedni. V Spišskej Belej narodený Jozef Maximilian Petzval je známy ako objaviteľ nového fotografického objektívu.
Banská Štiavnica bola centrom techniky európskeho významu. Gašpar Weindl tu v roku 1627 prvýkrát na svete použil pušný prach v baníctve. Čerpacie stroje Jozefa Karola Hella boli vrcholnými technickými konštrukciami 18. storočia.32
Guttenbergov objav kníhtlače si rýchlo našiel cestu aj na Slovensko. Rozmach kníhtlače sa začal najmä na východnom Slovensku nástupom reformácie. Pre slovenskú kultúru mali veľký význam kníhtlačiarne V. Breuera v Levoči (1624-1740) a J. P. Royera v Bratislave (od 1720).
Prvými periodickými novinami v Uhorsku, ktoré mali dlhú životnosť (do roku 1929), boli nemecké „Pressburger Zeitung“, ktoré prvýkrát vyšli 14. júla 1764.33
Aj v iných regiónoch Slovenska, s výnimkou Hauerlandu, bolo založené vydávanie početných nemeckých novín, ako napríklad v Levoči „Zipser Anzeiger“, neskôr „Zipser Bote“ (1863 – 1908), v Košiciach „Kaschauer Zeitung“ (1872 – 1914), v Nitre „Pannonia“ (1872 – 1897), v Trnave „Tirnauer Wochenblatt“ (1869 – 1880), v Bratislave „Pressburger Tagblatt“ (1870 – 1873,1896 – 1924).
Do štyridsiatych rokov vychádzali: „Westungarische Grenzbote“ (1872 – 1918), od roku 1919 do 1945 ako „Grenzbote“ v Bratislave. „Deutsche Stimmen“ (1934 – 1945) taktiež v Bratislave a v Kežmarku „Karpaten-Post“ (1880 – 1942).
Prevažne mestský charakter nemeckých sídelných oblastí viedol k tomu, že už od 14. storočia sa vyvinulo pozoruhodné vzdelávanie. V dôsledku reformácie sa školstvo v nemeckých mestách silne rozvinulo. Od tohto obdobia nemali iba mestá, ale aj obce vlastné, tzv. Chlebové školy alebo školy na písanie. K najvýznamnejším nemeckým školským ustanovizniam, ktoré navštevovali aj významné osobnosti Slovákov a Maďarov, patrilo bratislavské gymnázium (založené v roku 1606)34 a kežmarské lýceum (založené v roku 1533).35 Európsky význam dosiahla prvá vysoká banícka škola na svete, založené v roku 1762 v Banskej Štiavnici.
Nemci na Slovensku boli a sú kresťania. V nimi novozaložených sídlach postavili vlastné kostoly, ktoré neboli len centrom obce, ale aj ich duchovného života. Vďaka reformácii v 16. storočí, ku ktorej sa spočiatku pripojila väčšina na Slovensku žijúcich Nemcov, sa spojenie s nemeckou materskou krajinou stalo opäť tesnejším.36 Budúci farári študovali na nemeckých univerzitách a v mestách Slovenska sa vybudovalo školstvo podľa nemeckého vzoru (Melanchton). Protireformáciou Habsburgovcov sa konfesionálna štruktúra Nemcov na Slovensku opäť zmenila. Spiš ostal zväčša evanjelický, Bratislava s okolím prevažne katolícka a Hauerland bol takmer úplne katolícky.
Z kultúry je potrebné spomenúť nemeckú architektúru a literatúru. Pre západoslovenskú nemeckú oblasť je typická sakrálna i profánna architektúra mesta Bratislavy, domy nemeckých vinohradníkov (Limbach, Pezinok) a tiež obydlia Habánov. Pre stredoslovenskú oblasť Hauerlandu sú typické mestá Kremnica, Banská Štiavnica, Nitrianske Pravno, v ktorých sa zachovali kostolíky aj súkromné obydlia nemeckého obyvateľstva. Architektúra východoslovenského regiónu je veľmi bohatá. Potvrdzujú to ukážky sakrálneho, mestského i vidieckeho staviteľstva z Kežmarku, Spišskej Soboty, Spišskej Belej, Starej Ľubovne, Spišskej kapituly, Levoče, Smolníka, Bardejova, Medzeva, ako aj pohľad na mohutnú stavbu Spišského hradu.
Literatúra Nemcov na Slovensku mala do druhej polovice 18. storočia konfesionálny a vidiecky charakter. Daniel Speer, Daniel Klech, Jakob Glatz alebo Tobias G. Schröer dosiahli nadregionálny význam. V 19. storočí vzbudil veľkú pozornosť Alfred Marnau, početní sú nemeckí etnografi a básnici, ktorí písali vo svojom nárečí.
Z historického hľadiska zohrali Nemci vo vývoji Slovenska významnú úlohu. Ich príchod znamenal výrazné zmeny v oblasti hospodárskej a sociálnej štruktúry obyvateľstva. Prejavili sa najmä v rozvoji stredovekých remesiel, baníctva a sú späté i s rozvojom slovenských stredovekých miest. Nemeckí hostia značne ovplyvnili vývoj tam, kde sa usadili, a nové formy a technológie v oblasti remesiel rozširovali i medzi domácim etnikom. Príslušníci nemeckej menšiny prispeli významnou mierou nielen k hospodárskemu ale i kultúrnemu životu na Slovensku.
odkaz
