Smrť vesmíru - a čo to znamená pre život

odkaz

Milujem vesmír. Rozľahlosť, tajomnosť, úžasná krása hviezd. Milujem na nej všetko a celý život som zasvätil jej štúdiu. Od atómov po galaxie, od začiatku do konca. Ale v poslednej dobe som sa zasekol na tom poslednom kúsku. Skutočnosť, že vesmír umiera. Viem, že to môže byť šok. Myslím tým, je to vesmír, je to všetko. Má to byť večné, však? Ale nie je. Vieme, že vesmír mal začiatok a všetko, čo začína, končí.

Začiatok príbehu je známy. Na začiatku bolo svetlo. Vieme to, pretože to môžeme vidieť priamo. Dnešný kozmos je naplnený nízkoenergetickým žiarením pozadia, ktoré zostalo z čias, keď bol celý vesmír všeobjímajúcim peklom. Počas prvých 380 000 rokov nebol vesmír studený ani tmavý. Bola hustá víriaca, bzučiaca plazma. Bolo to horúce a husté. Bolo to nahlas. Ale aj to sa rozširovalo. Po čase sa oheň rozplynul a priestor sa ochladil. Oblaky plynu pritiahnuté k sebe vlastnou gravitáciou vytvorili hviezdy, galaxie, planéty a nás. A jedného dňa astronómovia pomocou mikrovlnného prijímača zachytili kúsok statickej elektriny prichádzajúcej z každého smeru na oblohe, zvyšky žiarenia z prvotného ohňa.

Teraz môžeme zmapovať vesmír až po najvzdialenejšie časti pozorovateľného vesmíru. Môžeme vidieť vzdialené galaxie, ktorých svetlu trvalo miliardy rokov, kým sa k nám dostalo. Pri pohľade na ne sa teda pozeráme hlboko do minulosti. Môžeme sledovať, ako sa expanzia vesmíru spomalila od tej horúcej ranej fázy pred 13,8 miliardami rokov. Môžeme vidieť zrážky celých galaxií a pozorovať výbuchy hviezd, ktoré sú výsledkom náhleho vzplanutia všetkého toho kozmického vodíka.

A vidíme, že týchto kolízií je čoraz menej. Rozpínanie vesmíru sa už nespomaluje. Pred niekoľkými miliardami rokov sa to začalo zrýchľovať. Vzdialené galaxie sa od seba čoraz rýchlejšie vzďaľujú. Tvorba hviezd sa spomalila. V skutočnosti vieme presne vypočítať, koľko. A keď to urobíme, zistíme niečo šokujúce. Asi 90 percent zo všetkých hviezd, ktoré sa kedy zrodili alebo ešte len budú, už vzniklo. Odteraz až do konca času vesmír pracuje len na posledných 10 percentách. Blíži sa koniec vesmíru.

Existuje niekoľko spôsobov, ako sa to môže stať, ale najpravdepodobnejšia sa nazýva tepelná smrť a je to mučivé, pomalé chradnutie vesmíru. Hviezdy zhoria a zanechajú tlejúci popol. Galaxie sa čoraz viac izolujú vo svojich vlastných tlmených bazénoch svetla. Častice sa rozpadajú. Dokonca aj čierne diery sa vyparujú do prázdna.

Samozrejme, ešte máme nejaký čas. Smrť teplom je tak ďaleko v budúcnosti, sotva ju máme slovami opísať. Dávno pred miliardou rokov, keď sa Slnko rozpína ??a varí z oceánov Zeme. Už dávno uplynulo 100 miliárd rokov, keď sme stratili schopnosť vidieť vzdialené galaxie a tú slabú stopu svetla Veľkého tresku. Dlho potom, čo sme zostali sami v tme a sledovali, ako Mliečna dráha mizne.

Je v poriadku byť z toho smutný, aj keď sú to bilióny rokov v budúcnosti. Nikto nechce myslieť na to, že niečo, čo miluje, sa blíži ku koncu. Akokoľvek je to pre nás odpojené tu a teraz, je to akosi hlbšie ako osobná smrť. Máme stratégie, ako akceptovať nevyhnutnosť toho. Hovoríme si predsa, niečo z nás bude žiť ďalej. Možno to budú naše veľké diela. Možno to budú naše deti, nosiace náš genetický materiál alebo možno náš základný pohľad na život. Možno to bude myšlienka hodná šírenia. Ľudstvo sa môže vydať do hviezd a vyvíjať sa a meniť, ale niečo z nás prežije.

Ale ak vesmír skončí, v určitom bode nemáme žiadne dedičstvo. Príde čas, keď vo veľmi skutočnom zmysle nebude na našej existencii záležať. Bridlica bude úplne vyčistená. Prečo by sme mali tráviť život hľadaním odpovedí na najzákladnejšie otázky reality, ak nám to nakoniec nezostane nikto? Prečo stavať hrad z piesku, keď vidíte, že prichádza príliv?

Spýtal som sa tucta ďalších kozmológov a všetci mali iné odpovede. Niektorým sa smrť vesmíru zdá správna. Je oslobodzujúce vedieť, že sme dočasní. "Veľmi sa mi páči naša šmrnc," povedal mi jeden. Pre ostatných samotná otázka motivuje hľadať nejakú alternatívnu teóriu. Musí existovať nejaký spôsob, ako pokračovať. Pomalé vyblednutie do čiernej jednoducho nemôže byť tým, ako sa náš príbeh skončí. Človek našiel útechu v možnosti multivesmíru. "Nie je to všetko o nás," povedal.

Osobne cítim šťastie. Náš vesmír existoval miliardy rokov pred nami a bude pokračovať ešte dlho potom, čo budeme preč. Na tento krátky okamih sme tu my. Môžeme byť pre vesmír ako celok bezvýznamní, ale máme nesmiernu moc mu porozumieť, vidieť začiatok, kontemplovať koniec, pozrieť sa do neba a vidieť sa odrážať sa v každom nepatrnom bode svetla. Vo voľnosti je istý druh luxusu



so všetkým končí. My, krehkí ľudia odsúdení na zánik, nosíme v sebe pocit objavovania a úžasu. Pretrvá, kým budú vo vesmíre mysliace bytosti. A môžeme sa rozhodnúť, ako to použijeme.

Ďakujem.

odkaz

Ak existuje Boh, je logicky jedina skutocna a "ziva" entita . pretoze vsetko je okrem Boha pominutelne. aj jeho stvorenie - prach si a na prach sa obratis :-) niekde som citala, vsetko zanikne, ked Boh prestane tvorit

Okrem toho, čomu dá večný život, to stvorenie v tom prípade pominuteľné nie je.

3. preco by daval vecny zivot uzovke? aj to je stvorenie traged

4. A kde tam vidíš užovku, alebo kde som napísal, že všetko stvorenie dostalo večný život? Scarlette tvoja snaha nájsť v mojich slovách chyby ťa robí menej inteligentnou 😉

5. nepominutelne je to co je "jedno s Bohom" . a to my nie sme :-) Dokonca ani dusa nie je nesmrtelna . zle sa cita , co ?

6. Stále nechápem tú užovku. Prečo si myslíš, že duša nie je nesmrteľná? Mne je to jedno ako sa čo číta, dôležitá je pravda, nie pocity 😉

8. teraz som to napisala . nepominutelne je len to co je jedna identita s Bohom. ako JK napr.

9. Ale prečo? Z čoho vychádzaš? Teraz žiješ, nie? Si jedno s Bohom? Podľa teba asi nie. A napriek tomu existuješ. Myslíš, že keby chcel, tak by nemohol udržiavať vesmír donekonečna a teba v ňom tiež?

11. ako povedal hawking , pozeraj sa na hviezdy a nie na svoje nohy ( inak R.I.P.)

... aj ked ta smrtelnost je komplexnejsia ...

Naša teológia zdedená civilizáciou posledných storočí, berie automaticky skutočnosť, že človek už má večný život narodením a teraz sa natíska iba otázka, kde tento večný život prežije – či v nebi, alebo v pekle! Duša človeka je podľa nášho zdedeného chápania automaticky nesmrteľná.




Tm 6:13-16: “Prikazujem ti, aby si zachovával toto prikázanie nepoškvrnené, bez úhony, až do zjavenia nášho Pána Ježiša Krista, ktoré nám v určenom čase ukáže ten blahoslavený a jediný Panovník, Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich. On jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle, ktoré nikto z ľudí nevidel, ani nemôže vidieť. Jemu česť a večná moc. Amen.”

Tento verš hovorí o tom, že Boh má ako jediný nesmrteľnosť! Bežná interpretácia tohto verša je taká, že on mal nesmrteľnosť vždy, pokiaľ ľudia získali nesmrteľnosť narodením. Skutočne?

Ak nečítame pozorne písma, ale premýšľame v týchto rámcoch, ani nás nenapadne, že tie najznámejšie verše hovoria úplne inak. Pamätáme si ešte na mládenca, ktorý reálne prišiel za Pánom Ježišom a položil mu otázku:

Mt 19:16: “Dobrý Učiteľu, čo dobrého mám činiť, aby som mal večný život?”

Verš, ktorý sme tisíckrát prešli bez toho, že by sme si uvedomili podstatu tejto otázky. Čo robiť, aby som mal VEČNÝ ŽIVOT?

Naša teológia zdedená civilizáciou posledných storočí, berie automaticky skutočnosť, že človek už má večný život narodením a teraz sa natíska iba otázka, kde tento večný život prežije – či v nebi, alebo v pekle! Duša človeka je podľa nášho zdedeného chápania automaticky nesmrteľná. Ale tento mladík sa trápi tým, že on večný život nemá.

V našich mozgových prepojeniach si dáme dohromady to, že večný život znamená – nebeský život. My čítame tento verš asi takto:

Čo mám robiť, aby som išiel do neba!?

Ale takto to tu vôbec nestojí. Ľudia Ježišovej doby zmýšľali inak. Oni boli vyučení, že spravodliví budú navždy s Bohom a nespravodliví budú naveky zničení smrťou. Tento mladík si uvedomuje, že večný život je pokračovaním tohto života, inak človek odchádza do ticha smrti. Veď tento chlapec zaiste dobre poznal starozákonné verše ktoré (je ich veľa) hovoria o totálnom zániku človeka
odkaz


neviem ci je tento blog zamerany na SJ . ale aj ti sa mylia . tiez maju niektore primitivne predstavy . kazdy si predstavuje JA a BOH. Ja v nebi . Ja v blizkosti Boha event. vzdy je tam Ja , individualizmus pod zastitou Boha , otca . ja si to skor predstavujem ako kolektivne vedomie , jedno bytie . jedna identita.

13. Scarlette, ale to je teologické kresťanské argumentovanie. Neviem či to je najlepší spôsob logického dokazovania. Tisíce rôznych denominácii, milióny rôznych vykladačov s osobitným názorom, takto fakt si môžeš potvrdiť čo len chceš. Nyavyše si úplne vynechala protiargument k tomu čo som napísal v 11. takže to znova zopakujem:
"Ale prečo? Z čoho vychádzaš? Teraz žiješ, nie? Si jedno s Bohom? Podľa teba asi nie. A napriek tomu existuješ. Myslíš, že keby chcel, tak by nemohol udržiavať vesmír donekonečna a teba v ňom tiež?"

14. opytam sa ta. podla tvojho nazoru . Ako Boh tvori alebo kreuje to je fuck

Prečo ten pesimizmus ???
Toho máme dnes a denne až - až.
Ten článok je typický pohľadom poctivo, uvažujúceho ateistu.
Žiadna trápna humanistická nahrážka - že žijeme pre krásny zajtrajšok a preto čo vytvoríme a zostane pre našich potomkov a bla-bla bla.....
Nič nezostane, všetko materiálne, či odborne povedané - hmotne energetické, skončí raz v nicote, bez jediného živého organizmu.....utrum.
Tuná je krásne vidieť kam vedie ateizmus.
citujem:
"Ateisti NEMAJÚ problém so spontánnym vznikom vesmíru t.j. vznikom všetkého z ničoho a bez akéhokoľvek cieľa či zámeru a naopak MAJÚ problém s možnosťou vzniku všetkého z mimo priestoročasu - z Kozmickej pamäti s nejakým zámerom a s nejakým predom stanoveným cieľom.
Kto potom racionálnejšie uvažuje, zvlášť ak čas na evolúcie nie je nekonečný ako sa
pôvodne predpokladalo."
Takže je to ďaleko jednoduchšie:
Vesmír vyprodukoval nové bytosti duchovne na obraz stvoriteľa, splnil tým svoj účel a zanikne.
Pri tejto logike pre Stvoriteľa nie je žiaden broblém pokračovania vzniku nových duchovných bytostí v iných vesmíroch a iste s ešte vyspelejšími duchovnými bytosťami na obraz Stvoriteľa.

7. rec je o nasom vesmire .

10-
môj príspevok sa s tým vylučuje ?

Ak aj raz skončí život na tejto planéte, môže vzniknúť alebo už vznikol kdekolvek a kedykolvek.
Ak raz vznikol tento vesmír, aj ten môže vzniknúť aj inde a inokedy...
A v podstate nezáleží ani na tom, či existuje Boh, alebo či existuje viac bohov alebo nijaký.

1
poviem ako by to asi bolo, jednoducho zhorí. s tým suvisí aj zivot.

vsetko zacne odznova.

👍: Scarlette