V rozhovore pre Pravdu tieto dokumenty hodnotí Jozef Bátora, profesor na Katedre politológie Univerzity Komenského.
Prinášame Vám prepis tých najdôležitejších informácií z rozhovoru(Zdroj:
odkaz )
AM:"O predchádzajúcich strategických dokumentoch sa hovorilo najmä preto, že časť bývalej vládnej koalície mala problém, že Rusko označujú za hrozbu, hoci priamo takáto veta tam nebola. Ako nové stratégie odrážajú existujúci stav medzinárodnej scény?"
JB: "Je dôležité, aby boli dokumenty takpovediac napasované na súčasné bezpečnostno-politické prostredie. Doteraz máme platné stratégie z roku 2005. Dokumenty z roku 2017 formálne neschválili. Stratégie z roku 2005 vychádzali z úplne iného bezpečnostno-politického prostredia, ako je to súčasné. Nové dokumenty oveľa lepšie reflektujú súčasné výzvy. Sme v svete, v ktorom vidíme oslabovanie tradičných inštitúcií medzinárodného liberálneho usporiadania, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne. To sa dotýka odolnosti nášho a iných demokratických zriadení. Stratégie sa obšírne venujú rôznym aspektom zabezpečenia domáceho prostredia, či už ide o sociálnu inkluzívnosť alebo skvalitnenie vzdelávania a vedy, ako nástrojov nielen na boj s hoaxami, ale primárne aj na podporu ekonomickej stability spoločnosti a štátu. Keď sa pozrieme na medzinárodné prostredie, stratégie väčší dôraz kladú na geopolitické hrozby a súperenie medzi veľmocami, ktoré sledujeme. Jednou z týchto veľmocí, hoci skôr regionálneho charakteru, je Rusko."
AM:"Ako sa k nemu Slovensko stavia?"
JB:"Stratégie v súvislosti s Ruskom síce zdôrazňujú snahu spolupracovať pri spoločných záujmoch, ale zároveň jednoznačne pomenúvajú hrozby, čo sa týka snáh Kremľa o podkopávanie medzinárodného práva, okupácie Krymu či hybridných aktivít zameraných na destabilizáciu súdržnosti spoločností krajín Európskej únie a NATO. Do hybridu môžeme zahrnúť aj vojenské kapacity neštátnych aktérov. Dokumenty to takto konkrétne neopisujú, ale jedným z trendov súčasnosti sú súkromné vojenské spoločnosti, ktoré aj v spolupráci so štátmi bojujú v konfliktoch po celom svete. Efektívnou obranou je posilnenie odolnosti našej spoločnosti, fungujúceho multilateralizmu a aktívna spolupráca na tvorbe spoločných politík v rámci EÚ a aliancie. Stratégie to popisujú rozsiahlym spôsobom."
AM: "Bezpečnostná stratégia viac ako v minulosti hovorí o Číne, ktorá je globálnejším hráčom ako Rusko, hoci Slovensku je geograficky vzdialenejšia. Dokument sa do veľkej miery odvoláva na jazyk, ktorý v súvislosti s Pekingom používajú EÚ a a NATO. Teda, že Čína môže byť v niektorých oblastiach partnerom, napríklad v boji s klimatickými zmenami, v iných je však konkurentom a rivalom. Je to správny prístup?"
JB:"Stratégia jasne hovorí, čo je základom politického a bezpečnostno-politického ukotvenia Slovenska. Sú ním demokracia, ľudské práva a ľudská dôstojnosť, na ktoré sa dokument odvoláva, a zároveň sú to fungujúce medzinárodné rámce, ako sú EÚ a NATO. Pre Slovensko a pre ďalších, ktorí sa hlásia k tomuto hodnotovému nastaveniu, sú to piliere liberálno-demokratického svetového usporiadania. Z toho však potom vyplýva, že štáty a mocnosti, ktoré podkopávajú túto hodnotovú základňu, sú automaticky výzvou pre našu bezpečnostnú politiku. Čína je geograficky vzdialená od Slovenska, ale zároveň je výrazne prítomná. Či už prostredníctvom investícií alebo technologických sietí. Ak si v prípade Pekingu nedáme pozor, môže sa stať, že napríklad prídeme o suverenitu, čo sa týka kontroly dát, ak by čínske spoločnosti previazané s čínskym režimom vstúpili do budovania 5G sietí. Stratégia dobre opisuje medzinárodné prostredie ako kombináciu geopolitických hrozieb a tých, ktoré majú negeopolitický, respektíve hybridný charakter. Spôsobuje to prepojenosť súčasného sveta. Čína je v zásade kľúčovou výzvou pre povojnový liberálno-demokratický konsenzus a inštitúcie, ktoré na základe neho vznikli."
odkaz
