1
|
„Slobodu zakusujeme ako uvažovanie, rozhodovanie a zodpovednosť. Etymológia každého z týchto slov je poučná.
Uvažovanie poukazuje na odvažovanie argumentov a motívov. Osoba, ktorá váži, stojí nad motívmi. Kým váži, nie je identická so žiadnym z motívov, ale je od nich slobodná. Povedať, že vždy zvíťazí silnejší motív, je prázdna tautológia, lebo skúška, ktorou sa jeden motív dokáže ako silnejší, je jednoducho to, že zvíťazí.
Na seba centrovaná osoba váži a reaguje ako celok na boj motívov svojím osobným centrom. Táto reakcia sa nazýva „rozhodnutím“. Slovo rozhodnutie obsahuje obraz „odlúčenia“, „odseknutia“. Rozhodnutie vylučuje možnosti, totiž reálne možnosti. Len preto, že to boli reálne možnosti, bolo nutné vylučovanie, odseknutie. Osoba, ktorá sa podujíma na „odlučovanie“, musí stáť nad tým, čo je z nej vylúčené. Jej osobné centrum má možnosti, ale nie je identické ani s jednou z týchto možností.
Slovo zodpovednosť poukazuje na povinnosť osoby, ktorá má slobodu, odpovedať, keď sa jej pýtajú na jej rozhodnutia. Nemôže prosiť niekoho iného, aby odpovedal namiesto nej. Ona sama musí odpovedať; lebo jej akty nie sú determinované ani niečím mimo nej, ani nejakou časťou, ale na seba centrovaným celkom jej bytia. Každý z nás je zodpovedný za to, čo sa deje prostredníctvom centra jeho self, prostredníctvom sídla a orgánu jeho slobody.
Vo svetle tejto analýzy slobody stáva sa pochopiteľným zmysel osudu. Náš osud je to, z čoho vychádzajú naše rozhodnutia; je to neurčito široká báza nášho na seba centrovaného self, je to konkrétnosť nášho bytia, ktorá všetky naše rozhodnutia robí našimi rozhodnutiami. Keď robím určité rozhodnutie, tak to, čo rozhoduje, je konkrétna totalita všetkého toho, čo konštituuje moje bytie, ale nie gnozeologický subjekt. K tejto totalite patrí štruktúra tela, psychické snahy, duchovný charakter, okrem toho spoločenstvá, do ktorých patrím, minulosť, na ktorú si spomínam, a tá, na ktorú si nespomínam, prostredie, ktoré ma formovalo, svet, ktorý mi dal určitý ráz. Patria k tomu aj všetky moje predošlé rozhodnutia. Osud nie je cudzia moc, ktorá determinuje, čo sa mi má stať. Som to ja sám, a síce formovaný prírodou, dejinami, sebou samým. Môj osud je základňou mojej slobody, moja sloboda participuje na formovaní môjho osudu.“
(P. Tillich)
|
 |
|
2
|
|
|
1. rastos 25.09.2012, 20:39
„Slobodu zakusujeme ako uvažovanie, rozhodovanie a zodpovednosť. Etymológia každého z týchto slov je poučná.
Uvažovanie poukazuje na odvažovanie argumentov a motívov. Osoba, ktorá váži, stojí nad motívmi. Kým váži, nie je identická so žiadnym z motívov, ale je od nich slobodná. Povedať, že vždy zvíťazí silnejší motív, je prázdna tautológia, lebo skúška, ktorou sa jeden motív dokáže ako silnejší, je jednoducho to, že zvíťazí.
Na seba centrovaná osoba váži a reaguje ako celok ...
▲
25.09.2012, 20:48
|
Osoba vážiaca nestojí nad motívmi, lebo má v sebe zabudovanú váhu, ktorým argumentom a motívom dáva väčšiu závažnosť. Túto váhu v sebe, samozrejme predpojatú tým, čo má naučené a vrodené, nedokáže v danej chvíli zmeniť.
Zodpovednosť je iná kategória a netreba ju miešať so slobodou.
|
 |
|
4
|
|
|
2. ruwolf 25.09.2012, 20:48
Osoba vážiaca nestojí nad motívmi, lebo má v sebe zabudovanú váhu, ktorým argumentom a motívom dáva väčšiu závažnosť. Túto váhu v sebe, samozrejme predpojatú tým, čo má naučené a vrodené, nedokáže v danej chvíli zmeniť.
Zodpovednosť je iná kategória a netreba ju miešať so slobodou.
▲
25.09.2012, 21:21
|
To by znamenalo, že ak by niektorý človek dokázal v nejakom rozhodovaní či akte "prekročiť" to, čo má naučené a vrodené, bol by vtedy podľa teba slobodný? Alebo to len znova - v akomkoľvek prípade - nazveš niečím vopred determinovaným?
Resp. inak povedané, v akých príkladoch by si videl popretie tvojej teórie?
|
|
|
5
|
|
|
4. rastos 25.09.2012, 21:21
To by znamenalo, že ak by niektorý človek dokázal v nejakom rozhodovaní či akte "prekročiť" to, čo má naučené a vrodené, bol by vtedy podľa teba slobodný? Alebo to len znova - v akomkoľvek prípade - nazveš niečím vopred determinovaným?
Resp. inak povedané, v akých príkladoch by si videl popretie tvojej teórie?
▲
25.09.2012, 21:42
|
Ešte si nedefinoval, čo presne podľa Teba znamená slovko "slobodný".
|
|
|
6
|
|
|
5. ruwolf 25.09.2012, 21:42
Ešte si nedefinoval, čo presne podľa Teba znamená slovko "slobodný".
▲
25.09.2012, 21:45
|
Sloboda je nezávislosť na ničom.
|
 |
|
7
|
|
|
6. Nadja 25.09.2012, 21:45
Sloboda je nezávislosť na ničom.
▲
25.09.2012, 21:47
|
To je skôr anarchia......
|
|
|
8
|
|
|
7. 25.09.2012, 21:47
To je skôr anarchia......
▲
25.09.2012, 21:49
|
Anarchia je ale pojem usporiadania spoločnosti, nie vec jednotlivca.
|
|
|
9
|
|
|
7. 25.09.2012, 21:47
To je skôr anarchia......
▲
25.09.2012, 21:49
|
lenže to je sloboda vládnutia, zďaleka nie nezávislosť na NIČOM.
|
|
|
11
|
|
|
6. Nadja 25.09.2012, 21:45
Sloboda je nezávislosť na ničom.
▲
25.09.2012, 22:10
|
to jest, robit si co chces ??
|
|
|
12
|
|
|
11. 25.09.2012, 22:10
to jest, robit si co chces ??
▲
25.09.2012, 22:33
|
Áno, možnosť robiť čokoľvek.
Problém je ale v tom, že človek síce dokáže robiť, "čokoľvek" si zmyslí, ale nedokáže chcieť, čokoľvek si zmyslí.
|
|
|
13
|
|
|
12. ruwolf 25.09.2012, 22:33
Áno, možnosť robiť čokoľvek.
Problém je ale v tom, že človek síce dokáže robiť, "čokoľvek" si zmyslí, ale nedokáže chcieť, čokoľvek si zmyslí.
▲
25.09.2012, 22:39
|
ale tu ide o tu slobodnu volu ( slobodu mysle) cize podmienky splna
|
|
|
16
|
|
|
13. 25.09.2012, 22:39
ale tu ide o tu slobodnu volu ( slobodu mysle) cize podmienky splna
▲
25.09.2012, 23:28
|
Nerozumiem.
Keď nedokážeš chcieť hocičo, tak to je slobodná vôľa? Ja si myslím, že to je pravý opak.
|
|
|
10
|
|
|
4. rastos 25.09.2012, 21:21
To by znamenalo, že ak by niektorý človek dokázal v nejakom rozhodovaní či akte "prekročiť" to, čo má naučené a vrodené, bol by vtedy podľa teba slobodný? Alebo to len znova - v akomkoľvek prípade - nazveš niečím vopred determinovaným?
Resp. inak povedané, v akých príkladoch by si videl popretie tvojej teórie?
▲
25.09.2012, 21:51
|
Moja teória (ale neustále potvrdzovaná praxou, skúsenosťou) by bola vyvrátená napr. tým, že by som dokázal chcieť to, čo nepokladám za výhodné.
|
|
|
3
|
...Vo svetle tejto analýzy slobody sa naozaj stáva pochopiteľným zmysel osudu...
...ale bohužiaľ sme determinovaní.  |
|
|
14
|
btw, rastos ( a kazdeho koho zaujima)
odkaz |
|
|
32
|
co to je self? nejaka pomazanka? alebo nejaky druh piskoty? popripade nejake telove mlieko? tak da sa to natriet na chleba, alebo je to nejaku sucast vybavy BMW?
|
|
|
33
|
slobodný som vtedy ak môžem realizovať vlastné rozhodnutia, ale tie určujú okolnosti, ktoré sú mimo mojej vôle ovplyvniť ich
|
|
|
34
|
osud a slobodná vôľa sa navzájom vylučujú
|
|
|
45
|
|
|
34. 26.09.2012, 05:50
osud a slobodná vôľa sa navzájom vylučujú
▲
26.09.2012, 12:53
|
...a prečo by sa to malo vylučovať? V rámci svojho druhu sme determinovaní, ale človek má v medziach svojej determinovanosti absolútnu slobodu rozhodovania...čiže aj kompromisy môže robiť slobodne, podľa vlastného uváženia. A potom, keď sa už rozhodne, a nezváži všetky následky, je v pasci. Ale svojej vlastnej. Čiže je determinovaný sám sebou. |
|
|
35
|
Pre ľudí čo sa nerozumejú slobodná vôľa vznikla ako pojem v rámci spoločnosti - znamená, že jednotlivec sa môže rozhodovať nezávisle do vôle iného človeka. To je napríklad človek čo sa vyslobodí z otroctva. Alebo deti nie sú slobodné, pretože za nich rozhoduje niekto iný. V lepšom prípade niekto múdrejší. Sloboda v duchovnom zmysle sa začala používať v súvislosti s oslobodením sa od pozemských útrap a potrieb ako je sex či jedlo alebo niečo také. Potom z toho vznikli tak zvaný pustovníci. Ľudia čo sa chceli stať svätými aby sa zbavili hriechu tak sú bez jedla sexu a podobne.
Teda pojem sloboda ako taký bez vzťahu k spoločnosti nemá žiadny význam. Príroda sa riadi pravidlami. A bud tým pravidlám rozumieme alebo nie. No prírode je to jedno buď prežijeme alebo skapeme.
|
|
|
36
|
Rastos, pokial si spominam, Satanove, nebudem sluyit, je hriechom. Tzm najvacsim..A ide jednoducho o to, že krestania schizoidne splietaju o slobodnej voli, ale volbu samu pokladajú za hriech, lebo su len dve moznosti, bud pojdes cestou, ktorú ti urcil Boh( teda, viera v neho a uplna podriadenost osudu, ktorý ti urcil) ...alebo peklo.
Takže neviem komu ***e.
|
 |
|
37
|
|
|
36. Ranexill 26.09.2012, 10:33
Rastos, pokial si spominam, Satanove, nebudem sluyit, je hriechom. Tzm najvacsim..A ide jednoducho o to, že krestania schizoidne splietaju o slobodnej voli, ale volbu samu pokladajú za hriech, lebo su len dve moznosti, bud pojdes cestou, ktorú ti urcil Boh( teda, viera v neho a uplna podriadenost osudu, ktorý ti urcil) ...alebo peklo.
Takže neviem komu ***e.
▲
26.09.2012, 10:44
|
Je to podobné slobode človeka, na ktorého mieri hlaveň pušky. Má predsa možnosť si vybrať, či poslúchnuť a prežiť, alebo neposlúchnuť a zomrieť 
A tým sme sa dostali aj k tomu, že človek je tým slobodnejší, čím viac možností má, výchova, viera, etika, zákony, fyzikálne obmedzenia, to všetko nás činí neslobodnými... Najskobodnejší je asi človek so spustou peňazí, ak ich dokáže šikovne využívať. |
|
|
38
|
|
|
37. Nadja 26.09.2012, 10:44
Je to podobné slobode človeka, na ktorého mieri hlaveň pušky. Má predsa možnosť si vybrať, či poslúchnuť a prežiť, alebo neposlúchnuť a zomrieť
A tým sme sa dostali aj k tomu, že človek je tým slobodnejší, čím viac možností má, výchova, viera, etika, zákony, fyzikálne obmedzenia, to všetko nás činí neslobodnými... Najskobodnejší je asi človek so spustou peňazí, ak ich dokáže šikovne využívať.
▲
26.09.2012, 10:50
|
Preto sa do kralovstva nebeskeho bohac dostane tak tazko, ako ťava uchom ihly.
|
|
|
39
|
|
|
37. Nadja 26.09.2012, 10:44
Je to podobné slobode človeka, na ktorého mieri hlaveň pušky. Má predsa možnosť si vybrať, či poslúchnuť a prežiť, alebo neposlúchnuť a zomrieť
A tým sme sa dostali aj k tomu, že človek je tým slobodnejší, čím viac možností má, výchova, viera, etika, zákony, fyzikálne obmedzenia, to všetko nás činí neslobodnými... Najskobodnejší je asi človek so spustou peňazí, ak ich dokáže šikovne využívať.
▲
26.09.2012, 10:53
|
Slobodny je ten, kto sa oslobodil od telesnosti a zistil, ze nie je telom, ale duchom, ktorý moze byt kde chce bez obmedzeni a bez x dalsich veci, ktoré zakony sputavujuce hmotu prinasaju.
|
|
|
40
|
|
|
36. Ranexill 26.09.2012, 10:33
Rastos, pokial si spominam, Satanove, nebudem sluyit, je hriechom. Tzm najvacsim..A ide jednoducho o to, že krestania schizoidne splietaju o slobodnej voli, ale volbu samu pokladajú za hriech, lebo su len dve moznosti, bud pojdes cestou, ktorú ti urcil Boh( teda, viera v neho a uplna podriadenost osudu, ktorý ti urcil) ...alebo peklo.
Takže neviem komu ***e.
▲
26.09.2012, 10:53
|
Opomenul si situáciu, ako napr. výchova detí. Tiež ich formujem žiadúcim smerom a používam i sankcie, ak nereflektujú (napr. vyžadujem zodpovedný postoj k záväzkom voči škole). Majú slobodu si vybrať, ale ak neposlúchnu moje rady, zákonite sa stretnú so sankciami.
|
|
|
41
|
|
|
40. rastos 26.09.2012, 10:53
Opomenul si situáciu, ako napr. výchova detí. Tiež ich formujem žiadúcim smerom a používam i sankcie, ak nereflektujú (napr. vyžadujem zodpovedný postoj k záväzkom voči škole). Majú slobodu si vybrať, ale ak neposlúchnu moje rady, zákonite sa stretnú so sankciami.
▲
26.09.2012, 10:56
|
Ano logicky...a preto su neslobodne. Sloboda tohto typu, bez prekazok z cloveka robi rajskeho cloveka, alebo po slovensky somara. V nebi su len somari bez schopnosti mysliet?
|
|
|
42
|
Asi čiastočne je človek ovplyvnený vrodenými dispozíciami a sociálnym prostredím, čo nemusí byť nutne zlé. Dospelý človek však má aj svoje myslenie, cítenie, sebareguláciu, poznanie rôznych hodnôt a pod. Aj "ľudomil" (skôr ako sa takým stal) by asi mohol byť relatívne sebcom a robiť dobre predovšetkým sebe a na druhých by mu nemuselo velmi záležať resp. by ich mohol aj využívať na svoje ciele. Ale v rámci svojej kvázi slobody tento egoizmus prekonáva a koná aj v záujme iných atď. To mu nemusí byť vždy sebecky príjemne, nerobí len to, čo mu je sebecky príjemné, myslí aj na iných, "obetúva" sa atď. Tak sa zároveň rozvíja po ľudskej stránke. Sebec však takto nevyužíva svoje potenciálne schopnosti, nerozvíja sa v oblasti lásky, zostáva sebcom. Ani sebec však nie je determinovaný k zlu, aby bol zlý, robil zle (kradnutie, nenávisť znásilňovanie atď.), takým sa len môže stať. Sloboda, slobodná vôľa eticky je hlavne o dobre a zle, či si ľudia môžu voliť medzi dobrom a zlom. Väčšina ľudí je niekde medzi altruistom a sebcom. Nedá sa však povedať, že dobrý pocit vyplývajúci z lásky má rovnakú hodnotu ako dobrý pocit vyplývajúci z egoizmu
|
 |
|
43
|
|
|
42. Krištof 26.09.2012, 12:27
Asi čiastočne je človek ovplyvnený vrodenými dispozíciami a sociálnym prostredím, čo nemusí byť nutne zlé. Dospelý človek však má aj svoje myslenie, cítenie, sebareguláciu, poznanie rôznych hodnôt a pod. Aj "ľudomil" (skôr ako sa takým stal) by asi mohol byť relatívne sebcom a robiť dobre predovšetkým sebe a na druhých by mu nemuselo velmi záležať resp. by ich mohol aj využívať na svoje ciele. Ale v rámci svojej kvázi slobody tento egoizmus prekonáva a koná aj v záujme iných atď. To mu nemusí by...
▲
26.09.2012, 12:31
|
No rovnakú hodnotu nemajú, podľa ich hodnoty pre nás si volíme buď jeden alebo druhý variant... 🙂
|
|
|
56
|
|
|
42. Krištof 26.09.2012, 12:27
Asi čiastočne je človek ovplyvnený vrodenými dispozíciami a sociálnym prostredím, čo nemusí byť nutne zlé. Dospelý človek však má aj svoje myslenie, cítenie, sebareguláciu, poznanie rôznych hodnôt a pod. Aj "ľudomil" (skôr ako sa takým stal) by asi mohol byť relatívne sebcom a robiť dobre predovšetkým sebe a na druhých by mu nemuselo velmi záležať resp. by ich mohol aj využívať na svoje ciele. Ale v rámci svojej kvázi slobody tento egoizmus prekonáva a koná aj v záujme iných atď. To mu nemusí by...
▲
26.09.2012, 18:20
|
Samozrejme, že z hľadiska spoločnosti je rozdiel medzi čistým egoistom a altruistickým "egoistom", ale z hľadiska neslobody vôle sú na tom rovnako.
|
|
|
44
|
57. Nadja, myslel som z pohľadu spoločnosti, axiológie (hodnoty), etiky, rozvoja osobnosti, Boha a pod. ;-) Napr. čo majú druhí ľudia z dobrého pocitu egoistu, ktorý ich využíva? ;-)
|
|
|
46
|
|
|
44. Krištof 26.09.2012, 12:45
57. Nadja, myslel som z pohľadu spoločnosti, axiológie (hodnoty), etiky, rozvoja osobnosti, Boha a pod. ;-) Napr. čo majú druhí ľudia z dobrého pocitu egoistu, ktorý ich využíva? ;-)
▲
26.09.2012, 12:58
|
Napríklad poučenie, učiť sa sebaovládaniu, zo všetkého si môžeš zobrať niečo prospešné pre seba.
Lenže ide aj tak iba o hierarchiu spoločnosti (sveta, vesmíru...). Čo má Boh z dobrého pocitu veriacich, ktorí ho využívajú? Co majú zvieratá z dobrého pocitu človeka, ktorý ich využíva? Takýchto príkladov sú tisícky, a odpoveď stále rovnaká: Nič. Jednoducho, tak funguje život. Čo môže využiť, to využije. Možno nás tak stvoril Boh, ale potom by bol hodne škodoradostný, ak by nám to vyčítal, nie? 🙂))
|
|
|
49
|
|
|
46. Nadja 26.09.2012, 12:58
Napríklad poučenie, učiť sa sebaovládaniu, zo všetkého si môžeš zobrať niečo prospešné pre seba.
Lenže ide aj tak iba o hierarchiu spoločnosti (sveta, vesmíru...). Čo má Boh z dobrého pocitu veriacich, ktorí ho využívajú? Co majú zvieratá z dobrého pocitu človeka, ktorý ich využíva? Takýchto príkladov sú tisícky, a odpoveď stále rovnaká: Nič. Jednoducho, tak funguje život. Čo môže využiť, to využije. Možno nás tak stvoril Boh, ale potom by bol hodne škodoradostný, ak by nám to vyčítal, nie?...
▲
26.09.2012, 14:39
|
...ale ak nás Boh stvoril, a stvoril nás zo seba, lebo nič iné mimo neho asi neexistuje...čiže tie naše dobré pocity, musia robiť dobre aj jemu, a tie zlé detto!  |
|
|
57
|
|
|
49. 26.09.2012, 14:39
...ale ak nás Boh stvoril, a stvoril nás zo seba, lebo nič iné mimo neho asi neexistuje...čiže tie naše dobré pocity, musia robiť dobre aj jemu, a tie zlé detto!
▲
26.09.2012, 18:23
|
joj Petranka ..sme súčasťou vesmíru a jeho pôsobenia .... on nás vyt vytvroval a tvaruje ,.-.  |
|
|
47
|
60. Poučiť a naučiť sa z toho niečo dá. To však nerobí pozitívnu hodnotu z egoizmu. Hodnota zostáva skôr to "miluj blížneho ako seba", teda nemiluj iba seba, ale aj blížneho.
Poučenie aj také, že sebec, ktorý je k druhým bezohľadný, nie je lepší ako ten kto má sociálne cítenie a je lepší aj pre druhých. Z pohľadu, ktorý som uviedol, čo sa týka napr. spoločnosti a rozvoja človeka, je egoista nižšie ako človek empatický. A táto láska alebo empatia sa týka aj lepšieho vzťahu k zvieratám, prírode, Bohu. ;-)
|
|
|
48
|
|
|
47. Krištof 26.09.2012, 13:46
60. Poučiť a naučiť sa z toho niečo dá. To však nerobí pozitívnu hodnotu z egoizmu. Hodnota zostáva skôr to "miluj blížneho ako seba", teda nemiluj iba seba, ale aj blížneho.
Poučenie aj také, že sebec, ktorý je k druhým bezohľadný, nie je lepší ako ten kto má sociálne cítenie a je lepší aj pre druhých. Z pohľadu, ktorý som uviedol, čo sa týka napr. spoločnosti a rozvoja človeka, je egoista nižšie ako človek empatický. A táto láska alebo empatia sa týka aj lepšieho vzťahu k zvieratám, prírod...
▲
26.09.2012, 14:23
|
Lenže tu narážame na paradox, že ak je niečo dobré pre zvieratká, škodí to ľuďom, rastlinkám, a čo teraz?
Netuším, čo je dobré pre Boha... on je nado všetkým, má rád aj zvieratá, isto nechce ich utrpenie... prečo len dopustil, aby sme sa museli nimi živiť ? Mohol to zariadiť inak...
|
|
|
50
|
|
|
48. Nadja 26.09.2012, 14:23
Lenže tu narážame na paradox, že ak je niečo dobré pre zvieratká, škodí to ľuďom, rastlinkám, a čo teraz?
Netuším, čo je dobré pre Boha... on je nado všetkým, má rád aj zvieratá, isto nechce ich utrpenie... prečo len dopustil, aby sme sa museli nimi živiť ? Mohol to zariadiť inak...
▲
26.09.2012, 14:41
|
...najviac Boh miluje chrobáky...lebo živí nimi sám seba. |
|
|
53
|
|
|
48. Nadja 26.09.2012, 14:23
Lenže tu narážame na paradox, že ak je niečo dobré pre zvieratká, škodí to ľuďom, rastlinkám, a čo teraz?
Netuším, čo je dobré pre Boha... on je nado všetkým, má rád aj zvieratá, isto nechce ich utrpenie... prečo len dopustil, aby sme sa museli nimi živiť ? Mohol to zariadiť inak...
▲
26.09.2012, 15:07
|
No Boh po Big Bangu, tom strašnom výbuchu omdlel a tak sa mu to vymklo z rúk.........  |
|
|
51
|
62. Tak nežijeme niekde v raji, kde by neexistovala smrť a pominuteľnosť, hoci môže tu byť aj veľa pozitívneho. So zvieratami môžeme žiť aj relatívne súladne, napr. s tzv. domácimi miláčikmi. Môžeme s nimi komunikovať, dobre sa o ne starať, môžu byť našimi kvázi sprievodcami, priateľmi a pod. Aj tie, ktoré využívame na služby a mäso, môžeme využívať primerane bez nadbytočnej krutosti alebo zneužívania, môžeme jesť mäso striedmo, nie priveľa. To všetko však len vtedy, ak nie sme sebci, ak máme empatiu a pod.
|
|
|
52
|
|
|
51. Krištof 26.09.2012, 15:02
62. Tak nežijeme niekde v raji, kde by neexistovala smrť a pominuteľnosť, hoci môže tu byť aj veľa pozitívneho. So zvieratami môžeme žiť aj relatívne súladne, napr. s tzv. domácimi miláčikmi. Môžeme s nimi komunikovať, dobre sa o ne starať, môžu byť našimi kvázi sprievodcami, priateľmi a pod. Aj tie, ktoré využívame na služby a mäso, môžeme využívať primerane bez nadbytočnej krutosti alebo zneužívania, môžeme jesť mäso striedmo, nie priveľa. To všetko však len vtedy, ak nie sme sebci, ak máme em...
▲
26.09.2012, 15:06
|
...ono v podstate to "mäso" vyživila táto zem, a my jej ho v podobe živín, teda hnojiva vraciame späť...je to kolobeh!
|
|
|
|
