Slnovrat, prísľub obnovy

...Včera večer som zaklínala hmlu: Ty hnusná, hustá, šedivá potvora odleť si už niekam do Londýna a uvoľni miesto svetlu! Kupodivu, dnes ráno po zobudení hľadím z okna, a čo nevidím...Slnko existuje! Pohladilo svojim zubatým úsmevom moju vyfučanú dušu: Vydrž, zašepkalo, a dalo mi prísľub, že bude ešte dobre - prísľub obnovy.
...Vždy na konci roka pred Vianocami, počas nekonečných tmavých zahmlených dní sa tak trocha potácam temnotou...Bez Slnka, svetla a tepla jeho žiarivých lúčov som stratená...som na ňom totižto závislá. Iba slniečko ma môže zbaviť dlhých tieňov mojich bolestí...Aj keď je zvláštne, že túžbu po ňom precítim iba vďaka tejto vlečúcej sa nekonečnej tme...
...Takže, vydrž, šepkalo mi asi hodinu a potom zašlo za ťaživé mraky - slnovrat sa nezadržateľne blíži, a čarovná moc neviditeľných síl kozmu sa premietne do celej prárody a bytostne prežiari aj teba. Akoby mávnutím čarovného prútika zaženie chmáry, strachy a úzkosti a prinesie nádej na nový čas...
...Dnes ma pobozkalo Slnko, a presvedčilo ma, že nemá význam sa nadmieru ničím trápiť, a už vôbec nie tmou, lebo čochvíľa je tu nádej na obnovu - slnovrat, a sním nádej na moje "znovuzrodenie".

Ja som zase stretol zazracneho havrana. Sledoval som ho chvilu, ako sa snazi umiestnit nieco spravne na ceste, aby cez to preslo auto. Fascinovany inteligenciou tohoto zvierata som sa asi ocitom niekde medzi realitou a mojou fantaziou, ked tu mi havran vravi "vydrz, co nevidiet tych debilov prevalcuje vojna... pride cistka, ktoru si sami privolali... potom bude lepsie"

...ktorých deblov chceš aby prevalcovala vojna?

kokso. to co ma byt?