Skutočný príbeh

Príbeh, ktorý vám priblížim, sa stal mojej 59-ročnej tete a 68-ročnému ujovi v auguste 1990. Pretože sú už starší, súhlasili, aby som vám o ňom napísala ja. Dvadsiateho šiesteho augusta 1990 zomrela náhle moja mamička. Začiatkom augusta ju náš známy lekár zobral na vyšetrenie srdiečka do nemocnice. Hneď budúcu nedeľu prišla domov na priepustku. O týždeň sa však jej zdravotný stav zhoršil, takže zostala v nemocnici. Jej sestra, moja teta aj s ujom o tom nevedeli, preto ju prišli navštíviť k nám domov. Nazad odchádzali o 18.30 hodine po poľnej ceste, popri železničnej trati. Keď boli asi v polovici cesty (približne o 19:00 hodine), zbadali pred sebou v poli, vo vzdialenosti 50 metrov, ženu. Ujo tete povedal, že je to asi nejaká „kočka“, ktorá sa vracia zo zábavy. Prešli ešte par metrov, a odrazu akoby ich niekto bol oboch vysotil zo sedadiel bicyklov. Zoskočili z nich a sťa na povel otočili hlavy dozadu. Za sebou videli odchádzajúcu ženu. Vysokú asi 1,90 metra, štíhlu ako prútik, s krásnymi dlhými čiernymi vlasmi. Najzaujímavejšie na nej boli dlhé cyklámenové šaty. Jagali sa tak, že to ani slovom opísať nemožno. Práve zapadalo slnko a pohľad na ženu bol nádherný. Postava (do tváre jej nevideli) sa pomaly vzďaľovala, ale nekráčala. Ľahko sa vznášala po strnisku, ako víla. Teta aj s ujom za ňou s úžasom pozerali a navzájom sa spytovali: Anka, vidíš to? Joži, vidíš to? Vzápätí dostali veľký strach. Ani nevedia ako, naskočili na bicykle a domov došli veľmi zmorení. Vravia, že si to, čo videli, vôbec nevedia vysvetliť. Sú to ľudia veľmi rozumní, veriaci rímskokatolíci. V živote sa s niečím podobným nikdy nestretli. O týždeň nato moja mamička zomrela. Mohlo by to s jej smrťou nejako súvisieť?
Dva týždne po pohrebe sme v sobotu s mojou sestrou sedeli v kuchyni a pozerali smútočné fotografie. Odrazu som zacítila akýsi čudný pach, pripomínajúci zhnité kvety. To isté po chvíli cítila aj sestra. Obidve sme začali po byte doslova stopovať. Pach sa šíril v okolí jedného metra. Poprehadzovala som skoro celý kredenc, popozerala pod stolom, stoličkami, ale nič hnijúce som nenašla. O pol hodiny pach zmizol, akoby sa prepadol pod zem. Mamičkine kamarátky vraveli, že to nás bola pozrieť naša mŕtva mamička.

Zaujímave..... tiež poznám zo svojho okolia takéto ,,nevysvetliteľne" udalosti a hlavne kamarát, veľmi dôveryhodná osoba ich zažil osobne , takže taketo zážitky nás nútia zamyslieť sa nad sebou, svetom a večnosťou ...