SkoroPrezident skoroPremier a maly Blaha ktoreho ani Fico nechcel prehovoril.

Eduard Chmelár


ODKAZ BIELORUSOM: NEVYMEŇTE DIKTÁT BAČKU ZA DIKTÁT TRHU

Kým premiér Matovič ešte doobeda strašil, že Bielorusku hrozí „rok 1968“, Rusko dnes kategoricky poprelo takýto scenár. Najprv Vladimír Putin cez svojho hovorcu odkázal, že na to nevidí dôvod „a bieloruský prezident to vie“, a potom minister zahraničných vecí Sergej Lavrov celkom jednoznačne povedal, že je presvedčený, že Bielorusko je schopné nájsť cestu z tejto krízy samé, že bieloruské voľby neboli v poriadku, a že bieloruské vedenie to vie. Inými slovami, Moskva hodila Lukašenka cez palubu a jeho dni sú zrátané. To všetko boli očakávané veci, len nabudení antiruskí aktivisti to nechceli počuť a dezinterpretovali telefonát medzi Putinom a Lukašenkom ako „prísľub ruskej invázie“. Vladimír Putin však nič také nepovedal. On na žiadosť bieloruského prezidenta povedal podľa tlačovej správy iba to, že „všetky vzniknuté problémy sa čoskoro vyriešia“. Nič mu nesľúbil. Lukašenko telefonát dezinterpretoval v tom zmysle, že Putin mu „prisľúbil pomoc so zaistením bezpečnosti krajiny“. Bola to lož, a preto je zaujímavé, že novinári a politici začali narábať práve s touto Lukašenkovou fabuláciou ako s faktom a šírili hoaxy.

A tak jediný, kto dnes zasahuje do vnútorných záležitostí Bieloruska nie je Rusko, ale Európska únia. Liberáli môžu prskať od jedu ako chcú, ale svet bude mať vždy problém brať vážne „hodnoty“ Európskej únie, ak ich nedodržiavame principiálne. A dodržiavať ich principiálne neznamená selektívne moralizovať smerom k zahraničiu, ale riadiť sa nimi predovšetkým vo vnútri spoločenstva. Ako môže byť kritika EÚ vierohodná, keď opustila Katalánsko, ignorovala jeho vôľu pri hlasovaní o nezávislosti a odvracia zrak od politických väzňov ako od „vnútornej záležitosti“ Španielska. Ako môžeme brať vážne jej kritiku násilia, keď polícia v európskych mestách bežne surovo mláti demonštrantov – a pri antiglobalistických protestoch v Janove pred rokmi jedného aj zastrelila. Ako sa môžeme spoľahnúť na EÚ, keď Európska únia nepomôže Grécku, ktoré nebezpečne ohrozuje Turecko. Zaregistrovali ste nejaký mimoriadny samit EÚ pri čistkách v Turecku, ktoré je naším spojencom v NATO? Nie! Videli ste protestné vyhlásenie Európskej rady voči krvavým čistkám a popravám v Saudskej Arábii? Kdeže! Ozaj, a viete, že Izrael už 8 dní bombarduje Gazu? Žiadne protesty bratislavskej kaviarne? Žiadne politické vyhlásenia a sankcie? Nie? Hm.

Prestaňme už konečne s dementnými výhovorkami, že to je inéééé. Nie je. Ak Európska únia berie svoje princípy a hodnoty vážne, má len dve možnosti: kritizovať všetkých vo svete alebo nikoho. Za oveľa efektívnejší spôsob považujem začať skvalitňovať demokraciu vo vnútri EÚ. Lebo len tak nás budú brať vážne, len tak začne byť projekt EÚ príťažlivý pre skeptikov, len tak dokážeme, že sme životaschopnou civilizáciou, ktorá má budúcnosť. V opačnom prípade mi je ľúto, ale Sergej Lavrov má v tom, čo povedal na adresu lídrov EÚ, pravdu: „Nezaujímajú sa o ľudské práva, nezaujímajú sa o demokraciu, chcú len vtiahnuť Minsk na svoju geopolitickú obežnú dráhu.“

A čo sa týka samotných Bielorusov, z celého srdca im držím palce, aby sa zbavili skonstnateného paranoidného režimu, ktorý ich už iba dusil. Ale myslím, že to, čo dnes najviac potrebujú, nie sú falošné prejavy solidarity, ale dobromyseľné varovania, aby neopakovali naše chyby. Nepotrebujete Goldman Sachs, nepotrebujete Ivana Mikloša, nerozpredávajte svoj priemysel za lacný peniaz do cudzích rúk a chráňte sa toho, aby ste predali vlastnú pôdu dánskym alebo holandským agrobarónom. V opačnom prípade vymeníte diktát Bačku za diktát trhu a zmysel slobody stratíte skôr, ako sa jej stačíte skutočne nadýchnuť.