BRATISLAVA – Všetci ľudia v zdravotníctve deň čo deň nasadzujú svoje životy. Stoja v prvej línii boja proti zákernému koronavírusu, ktorý na Slovensku nabral na sile. Zdravotnej sestre Miriame, ktorá pôsobí v Nemocnici akademika Ladislava Dérera na bratislavských Kramároch, nedalo neprehovoriť o svojich pocitoch v čase, keď internetom kolujú rôzne nepravdy o covide-19. Z jej slov behá mráz po chrbte!
Rezort zdravotníctva na sociálnej sieti zdieľal skutočne silný príspevok sestričky Miriamy z Kramárov, ktorá na rovinu prehovorila o tom, aké je to stáť v prvej línii v boji s pandémiou. „Myslíte si, že sa takto ja a všetky sestry (sestry s guličkami, ako by kolega povedal) či naše lekárky, lekári, sanitárky, sanitári či upratovačky obliekame, lebo sa chystáme na maškarný ples? Že x-hodín nepijeme, necikáme, lebo nechceme zbytočne skôr volať kolegyňu na výmenu a tak? Že sa spotíme za pár hodín, ako asi nikdy v živote, len tak? Že respirátor na hube a všetko okolo, kde máš pocit, že máš aj klaustrofóbiu, a ty nechceš rúško?“ pýta sa sestrička.
Miriama ďalej priznáva, že aj nemocničný personál má v čase druhej vlny nákazy strach. Ona i jej kolegovia sa obávajú, že si vírus zavlečú domov a infikujú svoje rodiny. „Ale, žiaľ, my nemáme na výber. Vybrali sme si prácu, ktorá je našim poslaním a je krásne, keď viete, že svojou prácou pomáhate a zachraňujete ľudské životy, ale tiež máme doma to najcennejšie: rodičov, súrodencov, deti, milujúcich partnerov a inú rodinu... Ak stále neveríš, a je to len „chripôčka“, pri ktorej nám už zomreli pacienti z každej vekovej kategórie, tiež to bola niekoho dcéra či syn, mamina, tatino či babka, dedko, a stále nezabúdajme, že máme aj pacientov po úrazoch a iných vážnych ochoreniach, ktorí potrebujú UVP či operáciu, tak nám príď pomôcť,“ skonštatovala zdravotníčka. „Pani upratovačky si s Vami rady na chvíľu vymenia post v prípade, ak nemáš zdravotnícke vzdelania a ak ho máš, o to viac ťa očakávame,“ dodala.
Miriama v mene všetkých zdravotníkov prosí ľudí o ohľaduplnosť voči ostatným. „Prosíme iba o OHĽADUPLNOSŤ voči každému, kto stojí vedľa Vás, oproti Vám či za Vami, lebo neviete, či práve on nie je onkologický pacient alebo nemá doma onkologicky choré dieťa, či práve on neberie pre svoje ochorenie lieky na potlačenie imunity, či nemá v spoločnej domácnosti starých rodičov, prípadne s diabetom a inými ochoreniami.“
V závere vyjadrila skromnú prosbu. „Ďakujeme, že snáď nám konečne uveríte. A nie, žiadne tlieskanie ani vďaku neočakávame, je to naša práca, iba nám už uverte.“
odkaz
