Sebavedomé Slovensko sa aktívne podieľa na napĺňaní odkazu Milana Rastislava Štefánika:"Pravde veriť, pravdu žiť a pravdu brániť"

Preto sa kriticky staviame ku klamstvám a propagande, ktorou extrémisti ospravedlňujú ich historické vzory, akými boli zločinec Jozef TIso, či DIKTATÚRA S PRVKAMI FAŠIZMU, Slovenský štát.

Nejde o náš subjektívny postoj, ale o skutočnosti, na ktorých sa zhodujú aj renomovaní a uznávaní historici.

Rešpekt Jakub Drabik

Jakub Drabik
26. januára, 0:07 ·

Bola ľudácka slovenská republika fašistický štát?

Viackrát som sa verejne vyjadril, že si nemyslím, že vojnový Slovenský štát napĺňa definičné kritéria fašizmu a v tomto duchu o tom píšem i v knihe. Podobne podľa mňa nemožno ani Jozefa Tisa označiť za plnohodnotného fašistu. Ako inak, tento výrok vytrhli z kontextu a prevzali kotlebovské dezinformačné weby, mnoho ďalších pomýlených jedincov a najnovšie aj mládež z Kulturblogu. S odvolávaním sa na mňa teraz legitimizujú tento zločinecký režim. Takže ako to teda je?

Ľudácka slovenská republika podľa mňa (a je tu treba podotknúť, že so mnou veľa odborníkov nesúhlasí) skutočne nenapĺňa definičné znaky fašizmu, že kvalitatívne ten režim nedosiahol ani zďaleka úroveň talianskeho či nemeckého fašizmu – aj keď sa k tomu blížil. Najlepším označením je preto podľa mňa (a podľa ďalších historikov ako Ivan Kamenec alebo Ľubomír Lipták) označenie DIKTATÚRA S PRVKAMI FAŠIZMU. Ak chceme byť ešte precíznejší, tak dobre to vystihol Anton Hruboň v recenzii na moju knihu, kde označil ľudácky režim za „pôvodne nacionalisticko-autoritatívny režim, ktorý sa pod vplyvom domácich a zahraničných faktorov transformoval na režim národnosocialistického (fašistického) typu a následne zmutoval do hybridného režimu bez jasnej politickej identity.“

Treba pritom tiež zdôrazniť, že je to politologická kategória – nič viac, nič menej. Nič to nehovorí o praxi a realite toho systému. Stalin, Pol Pot a ďalší vrahovia a zločinci tiež neboli fašisti, na zločinnosti ich režimov a utrpení ich obetí to nemení vôbec nič.

Ľudácka slovenská republika bol zločinecký a kolaborantský štát, ktorý mal na svedomí desiatky tisíc nevinných obetí, jej prezident Jozef Tiso pritom nesie priamu zodpovednosť za tieto obete. Bol prezident, menoval vládu, podpisoval zákony, bol najvyšším veliteľom armády, šéfom štátostrany a z tohto titulu i najvyšším veliteľom Hlinkovej gardy atď. Bol to odsúdený vojnový zločinec (a áno, odsúdili ho za vojnové zločiny), ktorý veľmi dobre vedel, že ľudí, ktorých posiela v transportoch na územie okupovaného Poľska nečaká nič dobré. Už od leta 1941 mal Jozef Tiso a slovenská vláda správy od slovenských vojakov bojujúcich na východnom fronte, ktorí boli svedkami zverstiev nemeckých Einsatzgruppen. Dochovali sa hlásenia, dokonca brutálne fotografie. O prebiehajúcom holokauste vedeli, napriek tomu poslali svojich občanov na smrť.

Holokaust na Slovensku pritom začal už v roku 1938, keď došlo k prvým deportáciám slovenských občanov – už v období autonómie. Rozkaz na tieto deportácie vydal sám Jozef Tiso. Nebolo to na nátlak nacistov ani nikoho iného. Bolo to slobodné rozhodnutie autonómnej vlády, ktorá sa chcela zbaviť celkom približne 7 a pol tisíca občanov krajiny, ktorú mala spravovať. Podobne to bolo s deportáciami v roku 1942. Nič z doterajšieho výskumu nenaznačuje, že by slovenská vláda bola v roku 1942 vystavená akémukoľvek nátlaku alebo hrozbám a musela svojich občanov deportovať. Urobila to z vlastnej vôle. A ešte za to zaplatila – dohromady 200 miliónov korún, na tú dobu závratnú sumu.

Vo výpočte zlyhaní, zločinov a obludností ľudáckeho režimu by sa dalo pokračovať veľmi dlho, ale nie je tu na to miesto a navyše sú dobre zmapované v dostupnej relevantnej literatúre. Netuším, akým morálnym a etickým kompasom sa riadia, či aké hodnotové rámce majú ľudia, ktorí obhajujú a legitimizujú tento režim, no sú veľmi vzdialené tým mojim.

Koniec hlásenia a sorry, že otravujem, tiež z toho nie som nadšený, že musím vysvetľovať základné veci.

Čo by robil na hrade ? Kastelána

Alebo Ilavskom