meaculpa to je veľké tajomstvo
Už vôbec netuším čo na diktatorovi vadilo Sýrčanom to môže vedieť jedine ardzun sputnik alebo baba Vanga .
Baššár Háfiz al-Asad
je súčasný prezident Sýrskej arabskej republiky a zároveň generálny tajomník sýrskej odnože strany BAAS. V oboch funkciách vystriedal svojho otca, Háfiza al-Asada, ktorý krajinu viedol 29 rokov do svojej smrti v roku 2000.
Do prezidentského úradu ho zvolili v referende s 97,2% podporou. Parlament rýchlo schválil zníženie minimálneho veku potrebného pre nastúpenie do úradu prezidenta z 40 na 34 rokov, čo vtedy bol Baššárov vek. V zahraničnej politike je Asad kritikom USA a Izraelu, podporuje palestínske teroristické hnutie Hizballáh. 27. mája 2007 ho zvolili na ďalšie sedemročné obdobie, takisto bez protikandidáta, s podporou 97.6%.
Baššár al-Asad sa narodil ako druhorodený syn do rodiny alavitov, vetvou vyznávačov islamu, ktorí sú v Sýrii síce menšinou, no zastávajú všetky významné funkcie v štáte.
Po vypuknutí protestov v Sýrii v januári 2011 sa začali ozývať hlasy za zosadenie Baššára al-Asada kvôli údajnému porušovaniu ľudských práv, chýbajúcim reformám a pre výnimočný stav, ktorý v krajine platil od roku 1963.
Občianska vojna v Sýrii sa začala v roku 2011, následne potom ako v Sýrii vypukla vlna protestov proti vláde prezidenta Baššára al-Asada a jedinej vládnucej strane Baas, nadväzujúcich na Arabskú jar. Protesty medzičasom prerástli do dlhotrvajúceho násilia a bojov medzi ozbrojenými protivládnymi silami a armádou, ktoré si podľa OSN vyžiadali už vyše 100 000 obetí
V mnohých mestách tak vyšli ľudia do ulíc protestujúc proti vládnemu režimu. Protestanti od začiatku nepokojov požadujú odstúpenie prezidenta Baššára al-Asada, člena sýrskej odnože ľavicovej strany Baas, ktorá v Sýrii vládne autoritatívnym režimom od roku 1963.[2] Protestujúcich tvoria najmä chudobnejší sunniti, ktorí sa snažia zvrhnúť vládu alavitov (odnož šiitskeho islamu), ktorí síce tvoria menšinu, no ovládajú všetky hlavné vládnuce zložky. Al-Asad pod tlakom protestov sľúbil reformy, no doteraz jedinými ústupkami bolo zrušenie výnimočného stavu, ktorý platil od roku 1963
Ako sa protesty stupňovali, prerástli do ozbrojeného násilia. USA, EÚ a niektoré ďalšie štáty následne na Sýriu uvalili rôzne sankcie a začali presadzovať rezolúciu o zastavení násilia páchaného vládnym režimom v bezpečnostnej rade OSN; dvaja stáli členovia BR OSN, Rusko a Čína, však už opakovane túto rezolúciu vetovali.