hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  láska a vzťahy  /  téma

Rešpekt

príspevkov
7
zobrazení
0
tému vytvoril(a) 16.2.2009 09:23
posledná zmena 16.2.2009 16:59
1
16.02.2009, 09:23
Rešpektovať druhého znamená duchovne ho nespútavať

Pravdepodobne ste si v detstve či počas dospievania v situácii, keď vám niekto nadával a robil výčitky, povedali: „Keď raz budem mať vlastné deti, nikdy sa k nim takto správať nebudem!“ A po rokoch zisťujete, že voči vlastným deťom používate rovnaké výrazy, dokonca aj ten istý tón hlasu, ktorý vám vtedy tak vadil. Naším seriálom chceme prispieť k pochopeniu toho, prečo niektoré zaužívané spôsoby výchovy a komunikácie nefungujú, a ponúknuť alternatívy, ktoré pomáhajú prelomiť bludný kruh odovzdávania stále tých istých neefektívnych a únavných spôsobov ďalším generáciám.

Čo predovšetkým požadujú rodičia a učitelia od detí? Povedala by som, že ešte stále hlavne poslušnosť. Veď predsa „my skúsenejší“ vieme lepšie, ako čo robiť a ako k veciam pristupovať. Ako sa to však zlučuje s tým, že každý z nás je už od svojho narodenia jedinečnou osobnosťou? Prečo by sme sa mali domnievať, že naše deti pôjdu rovnakými cestami ako my sami? Tu je počiatok rešpektu alebo dešpektu k druhému, odlišnému jedincovi. Slovo „rešpektovať“ pochádza z latinského specto – vidím. Znamená „vidieť druhého, vnímať jeho jedinečnosť, vnímať a prijať to, že je iný než my. Každý z nás si prináša do života inú psychickú výbavu, s ktorou sa učí zaobchádzať, rozvíjať ju a pretvárať. Chceme u detí rozvíjať poslušnosť – alebo zodpovednosť? Výchova k zodpovednosti sa od vedenia k poslušnosti líši tým, že obsahuje rešpekt k individualite dieťaťa, dáva mu priestor a primerane jeho veku mu ponúka možnosť voľby a spoluúčasť pri riešení vecí, ktoré sa ho týkajú. Ak človek jedná na základe svojho vlastného rozhodnutia, preberá za svoje jednanie nepochybne väčšiu zodpovednosť a pracuje s väčším nasadením, než keď je len „vykonávateľom“ príkazov a pokynov iných osôb.

Ako ľudia máme všetci spoločné určité základné potreby (počnúc fyziologickými cez potreby bezpečia, spolupatričnosti, uznania, sebarealizácie až po takzvané vyššie potreby). Všetci potrebujeme tieto potreby uspokojovať a pokiaľ niektoré zostanú neuspokojené, vedie to k poruchám telesného, duševného či sociálneho vývoja. Individuálne sa pochopiteľne môžeme v tom, akým spôsobom svoje základné potreby uspokojujeme, veľmi líšiť. Rešpektovať druhých znamená tiež uznať, že majú podobné potreby ako sú tie naše, ale že sa môžu líšiť v tom, ako ich uspokojujú.

Situácie, v ktorých viazne a škrípe komunikácia, výchova vzdelávanie, sú často spôsobené práve nerešpektovaním niektorej základnej potreby. Zastavíme sa pri potrebe sebaúcty, ktorá je z psychologického hľadiska kľúčová. Čo je to vlastne sebaúcta? Rozumieme ňou doslova to, čo hovorí daný pojem – mať úctu k sebe samému, vážiť si sám seba. Prijímať sa taký, aký som. Každý z nás je v niečom dobrý, jedinečný, schopný obohatiť druhých ľudí. Neznamená to vari ospravedlňovať svoje chyby, ale tým, že si ich uvedomíme a prijmeme sa aj s nimi, prijímame aj svoje vývojové možnosti. Prijatie seba samého je odrazovým mostíkom k ďalšiemu osobnému vývoju. Veď kto už môže presnejšie a poctivejšie zhodnotiť východiskový stav aj vlastný pokrok než my sami?

Je užitočné rozlišovať sebavedomie a sebaúctu. Sebavedomie je niečo, čo sa prejavuje navonok, sebavedomému vystupovaniu sa môžeme naučiť, človek s priveľkým sebavedomím nemusí ani pôsobiť veľmi sympaticky. Sebaúcta sa naopak vzťahuje k nášmu „vnútornému človeku“. Človek s vysokou sebaúctou môže vystupovať úplne nenápadne, ba skromne, ako to vidíme u mnohých významných osobností. Výskumy preukázali, že napríklad delikventi mávajú nízku sebaúctu, ktorú akoby kompenzovali prehnaným sebavedomím. Vysoká sebaúcta je určitou poistkou proti mravne narušenému správaniu, ochranou pred manipuláciou či zneužívaním zo strany druhých ľudí, ochranou pred sebapoškodzovaním (napríklad zneužívaním návykových látok). Človek, ktorý si váži sám seba, si váži aj druhých, nepociťuje potrebu sa nad nich povyšovať, alebo im ubližovať – núka sa tu odkaz na Ježišovo „Miluj blížneho svojho ako seba samého“.

Sebavedomie sa viaže skôr na to, čo máme (vzdelanie, inteligencia, zdravie, krása, majetok, kontakty…) alebo vieme (široká škála schopností/zručností – schopnosť hovoriť v cudzom jazyku, lyžovať, pracovať na počítači…). Sebaúcta zasa skôr na to, akí sme. Dalo by sa povedať, že sebaúcta je to, čo nám môže zostať, aj keď o všetko prídeme.

Sebaúcta je aj ústredným pojmom kurzu výc****ých a komunikačných postupov, ktorý spolu s ďalšími kolegami ponúkame učiteľom, rodičom a verejnosti. Nie náhodou sa kurz volá „Rešpektovať a byť rešpektovaný“. Vzájomný rešpekt rozvíjame v bežnej komunikácii tým, že sa vyhýbame takým spôsobom, ktoré potláčajú alebo zraňujú sebaúctu druhých. Ako ich rozpoznať? Opýtajme sa, čo prekáža nám samým. Isteže nechceme, aby nás urážali, nepáči sa nám, keď nám nadávajú, ponižujú nás, ironizujú, komandujú, nemáme radi výčitky, citové vydieranie… Tieto spôsoby, aj keď to väčšinou ten, ktorý ich použije „myslí dobre“, sú výzvou do boja. Odpoveďou býva obrana či protiútok, výhovorky a ďalšie uhýbajúce manévre, alebo stiahnutie sa a únik.

Svojimi obvyklými reakciami pomáhame deťom, aby si svoju sebaúctu rozvíjali, alebo ju naopak potláčame. Zraňovanie sebaúcty prežívajú deti rovnako nepríjemne ako dospelí. Budem to ilustrovať na príklade, ktorý sa nám stal doma. Najmladšia z našich piatich dcér mala päť rokov. Raz čakala už umytá v posteli na rozprávku. Pri ukladaní jej bielizne som si všimla, že má na novom tričku škvrnu od černíc. Vzdychla som si, poznamenala niečo o prasiatku a vyprala to. Keď som sa vrátila do izby, dcérka bola schovaná pod perinou. Keď som ju odkryla, vedela som, že to začula.: Vieš, mami, mňa to bolí , keď mi hovoríš prasiatko. Mohla by si povedať hoci aj: „Vidím, že máš tričko od černíc.“ Na to sa nedalo povedať nič, iba sa ospravedlniť.

svetgral.sk
none
3

1. 16.02.2009, 09:23

Rešpektovať druhého znamená duchovne ho nespútavať

Pravdepodobne ste si v detstve či počas dospievania v situácii, keď vám niekto nadával a robil výčitky, povedali: „Keď raz budem mať vlastné deti, nikdy sa k nim takto správať nebudem!“ A po rokoch zisťujete, že voči vlastným deťom používate rovnaké výrazy, dokonca aj ten istý tón hlasu, ktorý vám vtedy tak vadil. Naším seriálom chceme prispieť k pochopeniu toho, prečo niektoré zaužívané spôsoby výchovy a komunikácie nefungujú, a ponúk...

16.02.2009, 12:03
..Rexana prvá veta tvojej kopiročky,donúlitila ma zamyslieť sa. Čierne na bielom " Rešpektovať druhého znamená duchovne ho nespútavať " Skutočne pravdivá a správna myšlienka. Len či je realizovaná každým, to je už otázka Ostatné prepáč, som nečítala, súri ma čas
none
4

3. 16.02.2009, 12:03

..Rexana prvá veta tvojej kopiročky,donúlitila ma zamyslieť sa. Čierne na bielom " Rešpektovať druhého znamená duchovne ho nespútavať " Skutočne pravdivá a správna myšlienka. Len či je realizovaná každým, to je už otázka Ostatné prepáč, som nečítala, súri ma čas

16.02.2009, 12:25
tak si to prečítaj celé a potom kritizuj, pritom nezabúdaj na rešpekt
none
5

4. 16.02.2009, 12:25

tak si to prečítaj celé a potom kritizuj, pritom nezabúdaj na rešpekt

16.02.2009, 15:38
..Rexana všimni si, žiadna kritika z mojej strany. Práve naopak - uznanie mno, keď ma tak dôsledne upozorňuješ na REŠPEKT tak sa ti radšej vyhnem. Nemám v umysle duchovne ťa spútať. Prepáč, už sa to nestane
none
6

5. 16.02.2009, 15:38

..Rexana všimni si, žiadna kritika z mojej strany. Práve naopak - uznanie mno, keď ma tak dôsledne upozorňuješ na REŠPEKT tak sa ti radšej vyhnem. Nemám v umysle duchovne ťa spútať. Prepáč, už sa to nestane

16.02.2009, 15:39
už som Ti prepáčila
none
2
16.02.2009, 11:18
No to je fakt ,ludia s nedostatocnou sebauctou ovela lahsie nicia seba ,trebars i drogami ,ci primitívnym fajcením (ako ja ) a podobnými svinstvami .To co sme vyplyva priamo z ega .Ego ako také stojí na schopnosti povedať NIE .Avsak cely tento svet už davno stojí na tom ,že zbavil ludí schopnosti hovorit NIE.Dnes vsetci čo maju profit prave z toho ,že pre ich produkty neznie slovko NIE utocia dalej a ide hlavne o sexualnu oblast nas samych .Teda aby sa lahsie predavalo biele mäso ,ci ine produkty bezohladnych prasiat. Toto vseobecne vedie k daleko väcsej rozvodovodti ,ved nic sa nedeje ked ma prehne kde kto ,alebo ked ja prehnem kde koho .A to platí vo vsetkych smeroch . Bohatí nepoznaju nic iba svoj zisk a ten najvacsí dava zakazane ovocie .
none
7
16.02.2009, 16:59
Rexana...neefektívnych a únavných spôsobov... Nie je nič lahšie ako vyžadovať slepú poslušnosť! (keď niekto nemá čas na výchovu)
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 verzia : 1.05 ( 27.4.2024 1:45 ) veľkosť : 116 090 B vygenerované za : 0.124 s unikátne zobrazenia tém : 59 868 unikátne zobrazenia blogov : 1 348 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

nikto je online

hľadanie :

blog dňa :

odkaz 1. Spoznaj, na čom si. 2. Nastav si ciele. 3. Sleduj, kam odchádzajú tvoje peniaze. 4. Míňaj menej na neužitočné veci. 5. Splácaj svoje dlhy čím skôr. 6. Spor si na ťažšie časy. 7. Vytvo...

citát dňa :

Lenivosť je zvyk odpočívať skôr, ako sa človek unaví.