Hlavným dôkazom ktorý sa vo veci veľkého tresku používa, je reliktné žiarenie a jeho izotropný charakter.
AVŠAK:
1.
Nikto nikdy nedokázal, či toto žiarenie nepochádla iba z našej galaxie. Môžu ho vysielať napr. nabité častice putujúce kontinuálne v magnetickom poli galaxie, ktoré môže byť aj značne komplikované. Aby sme túto možnosť vylúčili, bolo by treba uskutočniť ďalšie merania aj v iných častiach galaxie. -Potom takisto merania mimo nej. (...tj. v medzigalaktickom priestore...) -Podľa mňa by boli astrofyzici značne prekvapený (ako sa to už často stáva), a hneď by boli na stole ďalšie teórie, snažiace sa vysvetliť pôvod Vesmíru samovoľnou cestou.
2.
Vraj teplota reliktného žiarenia 2,73 K sedí s predstavou, že keď 379 tisíc rokov po veľkom tresku sa oddelilo žiarenie od látky s počiatočnou teplotu okolo 3000 Kelvinov, dnes by malo mať teplotu v rozmedzí 5 až 10 Kelvinov. -Lenže keď sa budeme chcieť dopátrať, odkiaľ sa tu vzal údaj "379 tisíc rokov po veľkom tresku" zistíme, že bol odvodený zo súčasnej teploty RŽ spätnou extrapoláciou k 3000 Kelvinom. (...to je známa evolucionistická lživá argumentácia do kruhu....)
-Keby totiž niekto určil, že k oddeleniu žiarenia od látky nastalo povedzme milión rokov po veľkom tresku (=boli iné počiatočné podmienky veľkého tresku), vychádzala by teplota iná, a reliktné žiarenie by nebolo kandidátom.
....George Gamow, Ralph Alpher a Robert Herman predpovedali reliktové žiarenie už v roku 1948, a určili mu rozmedzie 5 až 10 K. Vychádzali pritom z brucha určeného údaja veku oddelenia žiarenia od látky, a náhodou trafili. (...to sa v rulete stáva...)
-Upresnenie na 379 tisíc nastalo až po objave RŽ.
3.
Pokiaľ zoberieme vážne body 1 a 2, môžeme sa začať zamýšľať nad pôvodom červeného posunu spektrálnych čiar vzdialených objektov. Červený posun nemusí byť spôsobený vzďaľovaním sa objektov, ale povedzme napr. štruktúrou priestoročasu, ktorá sa začne merateľne prejavovať až na veľkých vzdialenostiach. Tým by sa dal potom vysvetliť aj rozdiel medzi údajmi merania vzdialeností supernovami typu 1A a údajmi z červeného posunu. Štruktúra priestoročasu sa so vzdialenosťou mení podľa nejakej nelineárnej funkcie, kdežto meranie podľa svitu výbuchu supernov 1A je lineárne. Preto tam potom vzniká ten rozdiel medzi oboma meraniami. -Vtedy by sa sa existencia tmavej energie ukázala len ako mylný pracovný výmysel (návrh) na riešenie zisteného rozdielu medzi oboma meraniami.
4.
Reliktné žiarenie môže byť pozostatkom Božieho stvoriteľského aktu zapísaneho v prvom verši biblie:
"Na počiatku stvoril Boh nebesia a zem." (1.Moj.1,1)
....Samozrejme za predpokladu, že nieje galaktického pôvodu (ako som už ukázal). -Bližšie sa o udalosti stvorení nebies píše na iných miestach biblie toto:
Iz 40,22
"(Boh) rozprestrel nebesia ako tenké tkanivo a roztiahol ich ako stánok na bývanie"
Iz 42,5
"Boh JHVH stvoril nebesia a roztiahol ich"
Iz 51,13
"(JHVH) roztiahol nebesia a založil zem"
Jer 10,12; Jer 51,15
"(Boh) svojou múdrosťou a svojím umom roztiahol nebesia"
Zach 12,1
"JHVH roztiahol nebesia a založil zem"
.....Boh roztiahol... -Toto je náhly akt! Pokiaľ sa to stalo z NULY až do určitého rozmeru, teplota a hustota bola na začiatku veľká, potom počas rozťahovania postupne chladla, v určitom bode nastalo oddelenie žiarenia od látky, a dnes máme z toho reliktné žiarenie.
---Takže tak---
