Pýcha

Pýcha je najstarší a najrozšírenejší ľudský vírus, je kráľovnou všetkých nerestí. Má tie najrozmanitejšie a najrafinovanejšie podoby. Vie sa veľmi dobre maskovať a dá sa prirovnať k burine, ktorú nie a nie vykynožiť. Keď konštatujeme, že sme sa jej už zbavili, začína klíčiť práve na tých istých miestach.

Niektoré príznaky pýchy:
pýcha má krátku pamäť - v dôsledku, ktorej človek v praxi veľmi rýchlo zabúda na Boha, na jeho lásku, na svoju ohraničenosť i krehkosť. Namyslený človek zabúda, aký v skutočnosti je, a myslí si, že je lepší. Jeho zvyčajnou chybou je tvrdohlavosť.
túžba vyniknúť za každú cenu – človek by mal mať zdravé ambície, ale ak ho napadne rakovina pýchy, stanú sa iba úbohou snahou byť za každú cenu najlepší... ba dokonca viac ako človek môže byť. Pod jej vplyvom si človek prisvojuje svoje skutky a myslí si, že sú výsledkom iba jeho šikovnosti a výnimočnosti.
márnivosť – túžba po obdive. Zvyčajne je to syndróm mediálnych hviezd, ktoré si veľmi potrpia na svojom imidži. Majú sklon prehnane chváliť druhých, ale iba preto, že sami chcú byť pochválení.
pretvárka a falošnosť – človek nikdy nie je taký smiešny pre vlastnosti, ktoré má, ako pre tie, ktoré predstiera, že má.

Čo sa s tým dá robiť? Je potrebné byť pravdivý, pýchu totiž najviac rozleptáva pravdivosť. Možno sa toho hriechu nikdy nezbavíme úplne, ale ak budeme postupne rásť v schopnosti priznať si pred Bohom pravdu o sebe, to v nás pýchu určite zníži na minimum. Cesta k uzdravovaniu spočíva v priznaní, že potrebujeme Boha a že sme ako ostatní. To značí, že sa potrebujeme učiť „zniesť“ láskavý Boží pohľad a neutiecť pred ním od hanby ako Adam v raji.

A čo je pokora? Pokora je radostný úžas, ktorý sa prežíva až vtedy, keď si začíname uvedomovať pravdu, že celý náš život je nezaslúžený dar.


spracovala: Daniela

ten osud Ti určil Boh - veriaci človek nehreší a nikomu neubližuje, lebo vie, že zato ho stihne spravodlivý boží trest