Próza; trochu iná

Sofia podišla k nemu a spýtala sa ho na meno.
- Scrooge, - povedal a opäť sa sklonil nad svoje papiere.
- Ja sa volám Sofia. Ste vari obchodník?
Prikývol.
- A veľmi bohatý. Ani koruna nesmie vyjsť nazmar. Preto sa musím sústrediť na účty.
- Že sa vám to chce!
Sofia sa otočila a išla ďalej. No neprešla veľa, keď uvidela malé dievča úplne samotné sedieť pod vysokým stromom. Malo roztrhané šaty, bolo bledé a vyzeralo nezdravo. Keď ho Sofia míňala, strčilo ruku do malej tašky a vytiahlo škatuľku zápaliek.
- Nekúpiš si zápalky? – spýtalo sa.
Sofia hľadala vo vrecku peniaze. Áno – našla korunu.
- Čo stoja?
- Jednu korunu.
Sofia podala dievčinke korunu a zostala stáť zo škatuľkou zápaliek v rukách.
- Za vyše sto rokov si prvá, čo si odo mňa kúpila zápalky. Niekedy umieram od hladu, inokedy tuhnem od mrazu.
Sofii napadlo, že nebol nijaký zázrak, uprostred lesa nepredať zápalky. Ale vtom si spomenula na bohatého obchodníka odvedľa. Dievča zo zápalkami by nemuselo umierať od hladu, keď on má toľko peňazí.
- Poď so mnou, - povedala Sofia.
Vzala dievča za roku a odviedla ho k boháčovi.
- Mali by ste sa postarať, aby toto dievča malo lepší život, - povedala.
Muž zdvihol zrak od papierov a povedal:
- To stojí peniaze, a už som ti povedal, že ani jedna koruna nesmie vyjsť nazmar.
- Ale to je nespravodlivé, že vy ste taký bohatý a toto dievča také chudobné, - namietala
Sofia.
- Hlúposti! Spravodlivosť platí iba medzi seberovnými.
- Čo tým chcete povedať?
- Vypracoval som sa a veru oddá sa pracovať. Volá sa to pokrok.
- Ak mi nepomôžete zomriem, - povedalo chudobné dievča.
Obchodník opäť zdvihol zrak od papierov. Potom šmaril perom o stôl.
- V mojich účtoch nemáš nijaké miesto. Takže prac sa do chudobinca.
- Ak mi nepomôžete podpálim les, - pokračovalo chudobné dievča.
Až teraz sa muž zdvihol od písacieho stola, ale dievča už škrtlo zápalkou. Priložilo ju k chumáču suchej trávy, ktorý hneď vzbĺkol.
Boháč zalomil rukami.
- Pomóóc – kričal. – Červený kohút zaspieval!
Dievča sa naň potmehúdsky pozrelo.
- Nevedeli ste, že som komunistka.

Jostein Gaarder Sofiin svet