Príbeh o Kiságótamí (Chudej Gótamí)

Je o mladej žene, ktorá mala to šťastie, že žila v Budhovej dobe. Keď mal
jej syn asi rok, ochorel a zomrel. Zdrvená žiaľom blúdila Kiságótamí s jeho
telíčkom v náručí po uliciach a prosila každého koho stretla o liek, ktorý by
jej dieťaťu vrátil život. Niektorí si ju nevšímali, druhí sa jej vysmievali a
iní ju považovali za šialenú. Nakoniec stretla múdreho muža a ten jej povedal,
že jediný človek na svete, schopný vykonať zázrak aký hľadá, je Budha.
Vybrala sa teda za Budhom, položila mu telo svojho syna k nohám a rozpovedala
mu svoj príbeh. Budha ju s nekonečným súcitom vypočul. Potom jej povedal jemne:
"Je len jediný spôsob ako vyliečiť tvoj zármutok. Choď do mesta a prines mi
horčičné semienko z hociktorého domu, v ktorom ešte nikdy nikto nezomrel."
Kiságótamí sa uľavilo a okamžite sa rozbehla do mesta. Zastavila sa pri prvom
dome ktorý uvidela a povedala: "Budha mi povedal, aby som priniesla horčičné
semto dome už zomrelo veľa ľudí," odpovedali jej. Išla teda do ďalšieho. "V
našej rodine bolo úmrtí nespočetne," povedali jej. A rovnako tak v treťom a
štvrtom dome, až obišla celé mesto a uvedomila si, že Budhovu podmienku nie je
možné splniť.
Odniesla dieťa k pohrebnému ohňu, naposledy sa s ním rozlúčila a potom sa
vrátila k Budhovi. "Priniesla si to horčičné semienko?" spýtal sa jej.
"Nie," odpovedala. "Už chápem ponaučenie, ktoré si mi dal. Zaslepil ma
zármutok a ja som myslela, že smrť postihla len mňa."
"Prečo si sa teda vrátila?" opýtal sa jej Budha.
"Chcem ťa požiadať, aby si ma poučil o pravde," odpovedala. "O tom čo je smrť,
čo môže byť za smrťou a čo vo mne nezomrie, pokiaľ niečo také existuje."
Budha ju začal učiť: "Ak chceš poznať pravdu o živote a smrti, musíš neustále
uvažovať takto: Je len jediný zákon vo vesmíre, ktorý sa nikdy nemení - že
všetky veci sa menia a že všetky veci sú nestále. Smrť tvojho dieťaťa ti pomohla
vidieť, že oblasť, v ktorej sa nachádzame - sansára - je oceánom neznesiteľných
utrpení. Je len jedna jediná cesta z neustáleho kolobehu sansáry zrodenia a
smrti a to je cesta vyslobodenia. Pretože ťa teraz bolesť pripravila na to aby
si sa učila a tvoje srdce je otvorené pravde, ukážem ti ju."
Kiságótamí pokľakla k jeho nohám a po celý zvyšok života nasledovala Budhu. Na
sklonku života, ako hovorí príbeh, dosiahla osvietenie.mienko z domu, kde nikdy nepoznali smrť."

Pekny pribeh a naozaj nie kazdy clovek vie prijat smrt vlastneho dietata...a este ked citi nejaky pocit viny, ze to tak nemuselo byt..keby..