Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  politika  téma
kategórie:  

Prezident nám odletel!

5
reakcií
1076
prečítaní
Tému 10. septembra 2012, 14:27 založil Mojka.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
06. 02. 2014
15
26. 09. 2008
25
11. 03. 2018
0
 
 


1.
označiť príspevok

Mojka žena
   10. 9. 2012, 14:27 avatar
Treba väčší dôkaz o rozpade eurozóny!?
www.aktuality.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


2.
označiť príspevok

Ranexill muž
   10. 9. 2012, 14:43 avatar
Dufam, zev tom prihovore zas nespravi hanbu celemu slovensku.
Súhlasí viluette, Sinaja, Ónya, Mojka


4.
označiť príspevok

Mojka žena
   11. 9. 2012, 11:39 avatar
čo prezident nedohral, to Lajčák dospieval...
www.aktuality.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


3.
označiť príspevok

Romanov muž
   11. 9. 2012, 07:41 avatar
Utópia nazývaná Európska únia, alebo ako utopiť národné štáty
Zdroj: Dr. Vladimír Šotter, Národný Inštitút Francois Marie Voltaire
Dátum: 10.9.2012

Obzvlášť hlasité výhrady voči Európskej únii všeobecne a proti spoločnej mene zvlášť, nie sú výsledkom neracionálnych kalkulácií, ale plynú nie len z obáv o stratu štátnej suverenity, ale najmä z nelichotivých ekonomických výsledkov, prinášajúcich trvalé zvyšovanie cien, vysokú nezamestnanosť, sociálne neistoty, choroby, ktoré sme si mysleli, že zanikli, zlodejstvo, vraždy, a s tým spojenú závisť, nenávisť a zlobu, s ktorou sa dennodenne stretávame, najmä na Slovensku. Pomerne často sa objavuje podráždenosť voči reštriktívnym opatreniam a reguláciám, ktoré až otravným a ponižujúcim spôsobom ukladá bruselská byrokracia jednotlivým národom.

Je nepopierateľným faktom, že tisíce úradníkov štedro platených Európou (rozumej nami občanmi podivného spolku EU) a neodvádzajúcich žiadne dane sa snažia vymýšľať stále nové, úplne zbytočne zaťažujúce predpisy a príkazy týkajúce sa napríklad uhoriek, džemov, vín, bryndze, alebo mrkvy, čo vyvoláva podnet, že by vlastne nebola žiadna škoda sa ich z veľkej časti zbaviť a tiež, že ide v ich prípade o ľudí s totalitnou mentalitou, ktorí snívajú o tom, žeby všetko - keď nie už vo svete, tak v EU - malo byť rovnaké, žeby sa mala odstrániť všetka, v dejinách sa objavujúca rôznorodosť.

Odpor voči tejto tendencii je pochopiteľný a zaslúži si podporu

Ako je to s tou suverenitou? Je zbytočné tvrdiť, že sa proces európskeho zjednocovania štátnej suverenity vôbec nedotýka. Suverenita je postupne okrajovaná a bude jej stále viac a viac ubúdať. Mimochodom to spomenul aj prezident SR Gašparovič na sobotňajších oslavách Dňa ústavy. Je potrebné si uvedomiť, že suverenita nespočíva v tom, že by štát mohol nebrať do úvahy existenciu, záujmy a ašpirácie iných štátov. Týmto spôsobom nie sú suverénne ani Spojené štáty americké. Štát stráca svoju suverenitu vtedy, ak existuje mechanizmus, na základe ktorého majú iné štáty právo robiť rozhodnutia v jeho mene alebo ho nemusia žiadať o súhlas.

Republiky, ktoré kedysi tvorili súčasť sovietskeho bloku, tiež neboli suverénne, pretože ústredná moc mohla v dôležitých veciach robiť rozhodnutia sama a periférne štáty, formálne nezávislé, nimi boli viazané. Keď sú v Európskej únii v rôznych závažných záležitostiach prijímané rozhodnutia väčšinou hlasov členov, bez práva veta, štáty svoju suverenitu strácajú, pretože sú nútené toto rozhodnutie uvádzať do života, a to aj proti vlastnej vôli. Niekto by mohol namietať, že v prípade Európskej únie sa veci majú inak ako v prípade sovietskeho bloku, pretože sa členské štáty rozhodli vstúpiť do spoločenstva suverénne, z čoho možno vyvodiť, že sa svojej suverenity zriekli dobrovoľne, ale nemožno tvrdiť, že ju jednoducho nestratili. Suverenita nie je narušená tam, kde funguje právo veta.

Preto často sa stretávame s názorom: chcú nás zbaviť našej suverenity a zlikvidovať našu národnú identitu. To je argument vôbec nie prehnaný. Nie je pravdou, že odlišné etnické spoločenstvá - rasy alebo národy - môžu vymrieť len následkom fyzickej likvidácie spôsobenej nepriateľmi alebo na základe toho, že nie sú kultúrne natoľko silné, aby dokázali čeliť odlišnej civilizácii, takže sú nakoniec pohltené cudzími národmi. Dnes sa už nikde nevyskytujú Chetiti, Vizigóti, Prusi, Aztékovia, Samojedi a nespočetné ďalšie národné entity.

Nedávne dejiny poznajú pojem sovietizácia (v skutočnosti porušťovanie), násilím vnucované národom ZSSR, ktoré bolo oveľa efektívnejšie ako cárska politika, zámerne a zásadne sledovalo: likvidáciu neruských kultúr, cieľavedomé rozpustenie malých národov v ruskej mase, likvidáciu jazykov. Nepripadá vám podobnosť s Európskou úniou? Síce nepoužíva sa násilie vojenské (zatiaľ), ale ekonomické zamerané na likvidáciu národných odlišnosti, národ môže prestať existovať aj vtedy, ak sa z vlastnej vôle rozhodne prestúpiť do inej národnej "kolónky" - európskej.

Žiadnemu z pevne zakorenených a kultúrne aktívnych národov Európy - Nemcom, Poliakom rovnako ako Francúzom - nič také nehrozí. Ale čo menšie a malé národy? Odpor a vzdor proti kultúrnej asimilácii môže byť koniec koncov účinný práve tam, kde pôsobí mimoriadne silný tlak. My Slováci taký tlak nevyvíjame a ani politická reprezentácia nie. Opak je pravdou. Utekáme do náručia EU o zlom krky, aj keď nie vždy si to situácia vyžaduje.

Prežili Islanďania, chudobní rybári utláčaní po roky dánskou šľachtou, prežili Baskovia, ktorí nikdy nemali vlastný štát, prežili dokonca Katalánci, žijú Bretónci aj Welšania.

Ideu suverenity spájame s národným štátom. Slováci získali v novodobých dejinách štátnosť dvakrát. Málo kedy, alebo vôbec sa takáto možnosť opakuje. My sme to šťastie mali. Iné národy si obeťami a krvou vydobyli štátnosť, alebo v boji prehrali a postupne zanikli. Slováci akoby darom, bez krvi a obetí žijú vo svojom štáte. Na strane druhej asi neexistuje ani jeden národ, ktorý by si svoj vlastný štát tak nevážil ako niektorí Slováci, a nie je ich málo.

V roku 1993 sme si upevnili svoju národnú štátnosť demokratickým spôsobom spolu s Ukrajincami, Chorvátmi, Slovincami a ďalšími, pracujú na nej aj Palestínčania. Národy môžu miznúť z mapy, ale môžu tiež vznikať nové. Čím viac silnie pohyb smerujúci k zjednoteniu Európy, tým lepšie sa darí národným pohybom a vzopretiam voči strate štátnosti (suverenite).

Migrácia

Nemožno od európskych štátov žiadať, aby dovoľovali trvale sa usídliť na ich území každému, komu sa zachce. Je pravda, že migrácia a etnické miešanie prebiehali od počiatku dejín. V našej dobe zmenili situáciu prinajmenšom tri okolnosti. Skôr trvala migrácia celé roky, dnes sa presun z jedného konca sveta na druhý dá zariadiť takmer bleskovo. Po druhé imigranti využívajú služby štátu, na ktorého územie prichádzajú, a nie je možné ich nechať zomrieť hladom - ale žiadna krajina nemá neobmedzené zásoby. Po tretie tu sú čisto demografické ohľady, záležitosť samotnej hustoty osídlenia. Je pravda, že etnická rôznorodosť je zdrojom kultúrneho bohatstva. Ale je tiež zdrojom nevyhnutných konfliktov.

Konflikty vyplývajú aj zo schopnosti, či neschopnosti asimilácie v novej krajine. Ak sa Slováci usadzujú napr. v Nemecku alebo Spojených štátoch, dá sa očakávať, že sa ich deti ponemčia alebo poameričtia, pretože ide v podstate stále o tú istú civilizáciu. Inak je tomu v prípade Turkov, ktorí tvoria napríklad v Nemecku, či Francúzsku enklávy odlišnej kultúry.

Sovietska vláda sa v minulosti pokúsila osídliť Estónsko a Lotyšsko Rusmi, aj keď nie s rovnako jednoznačným výsledkom. Estónci dnes vyžadujú, aby Rusi žijúci na ich území preukázali znalosť estónčiny, ak chcú získať tamojšie občianstvo. Rusi tvrdia, že to ich uráža, pretože ide o potláčanie občianskych práv. Na tejto minimálnej požiadavke estónskej strany však nie je nič neprimerané. Cudzinci, ktorí sa usadia v Anglicku, nikto nemusí prehovárať, aby sa učili po anglicky, ak sa chcú stať občanmi - každý z nich vie, že je to nevyhnutnosť.

Kam siaha Európa

Z novodobých pokusov zjednotiť Európu bičom - napoleonským, hitlerovským alebo moskovským nám oprávnene naskakuje husia koža pri zjednocovaní v EU, najmä ak to sprevádzajú hospodárske neúspechy a príliš kolísava budúcnosť eura. Európska únia každým krokom, zo dňa na deň v nás vyvoláva nedôveru, aj keď ešte zotrváva aká taká národná identita.

Európska administratíva (pod nemeckým komandovaním) buduje vedľa národných identít pochybnú identitu európsku. Existuje vôbec taká identita? Existuje identita ázijská, či americká? A ak neexistuje, treba si ju priať? Môže vzniknúť niečo také ako európsky patriotizmus? A vari existuje patriotizmus ázijský? A vôbec existuje nevyhnutnosť utiekať sa k takýmto nepotrebným nezmyslom? Európa má dosť iných a závažnejších problémov, v niektorých prípadoch až existenčných.

Snaha o zjednotenie na základe akéhosi európanstva vyúsťujúceho do európskeho superštátu je výrazom nepokoja, niekedy zúfalstva, výrazom umelo vytvoreného velikášstva. Európa ako geografický útvar nemôže byť úplne evidentne základom pre akúkoľvek ideu zjednocovania do jedného superštátu. Európa ako kontinent je tak rôznorodá (národmi, hospodárskou úrovňou, životnou úrovňou, kultúrnou rôznorodosťou, históriou jednotlivých národov a štátov, náboženstvami, atď.), že už len zapodievanie sa touto myšlienkou je strata času. A kde sú východné hranice Európy? Pri Urale, či medzi Čiernou nad Tisou a Užhorodom? Prečo má byť Turecko súčasťou EU, keď jeho časť je v Ázii. Podobne je to aj s Ruskom. Neexistuje na to jednoznačná odpoveď, pretože iné sú kritéria geografické a iné politické. A to ešte neberieme do úvahy iné záujmy.

Zatiaľ v tejto dobe hlas náboženský nie je taký hlučný, ale pri zjednocovaní je to len otázkou času. Keď napríklad vymedzíme priestor Európy hranicami západného kresťanstva, vylúčime z Európy Rusko, Srbsko, Rumunsko, Albánsko, Grécko a Bosnu.

Niektorí tvrdia, že v Európe existujú staroveké korene, z ktorých sa mala rozvinúť európska kultúra: židovská, grécka, latinská. Ale určiť, kde tieto hranice boli nepretržite živé alebo sú živé aj naďalej, nie je ľahké. Prečo by sme vlastne mali židovstvo, v ktorého lone sa zrodilo kresťanstvo, považovať za európsku záležitosť, keď geograficky ani jazykovo do Európy nepatrilo a bolo na základe mimoriadnych historických udalostí prekryté kresťanstvom? A prečo by malo mať korene kresťanské, keď Európa bola obývaná civilizáciou dávno predtým než vzniklo kresťanstvo?

A kto z nás by sa pritom dnes odvážil tvrdiť, že Židia, ktorí kresťanstvo nikdy neprijali, ale ovplyvnili dejiny európskej kultúry tak mimoriadnym a účinným spôsobom, do tejto kultúry nepatria? A nie je časťou tejto kultúry aj to, čo je nekresťanské, teda význačné obdobie osvietenstva, význačné súčasti socialistických a liberálnych hnutí, do značnej miery aj slobodomurárstvo? Nepatrí preto do Európy Voltaire, Spinoza, Hobbes, Kant, Diderot, Sartre a s nimi desiatky najvýznačnejších spisovateľov a mysliteľov, ktorí boli ku kresťanstvu buď ľahostajní, mali voči nemu averziu, alebo boli dokonca cirkvou odsúdení? Niekto môže tvrdiť, že všetci títo ľudia boli kresťanmi neuvedomelo, v hĺbke svojho ducha. Ale to by sa muselo dokázať.

Prečo sa vôbec vnucuje požiadavka, aby Európa bola kresťanská? Kresťanstvo, hoci je značne oslabené, však existuje a nie je v Európe prenasledované. Zrejme teda ide o to, ho vnútiť silou zákona do teokratického usporiadania a vytvoriť z neho vynútiteľnú štátnu ideológiu, presnejšie povedané ani nie tak z kresťanstva, ale z rímskeho katolicizmu.

Hlásajte svoje kresťanské posolstvo, ale vo svojich príbytkoch, plaťte si svojich kňazov z vlastných vreciek, a ak sa nedostavia vám výsledky, potom obviňujte iba seba a nehádžte to na diabla a jeho úklady.

Vnucovať, žeby každý jednotlivý Európan mal byť kresťanom, alebo že ten, kto nie je kresťan do Európy nepatrí a že národovcom a vlastencom môže byť len príslušník cirkví, pričom svetskí humanista (ateista, agnostik, voľnomyšlienkar) je stelesnené zlo, je nezmyselné, hlúpe, arogantné.

Kresťanská viera často bola zdrojom hrôz, prenasledovaní a násilia, ktoré sprevádzali Európu. Osvietenci, svetskí humanisti boli a sú základom veľkých intelektuálnych, umeleckých a morálnych výdobytkov nášho kontinentu. A je na mieste týmto osobnostiam vzdať hold, tak ako aj tým veriacim, ktorí mierovo budovali Európu a jej kultúru.

Lídri Európy, či sa im to páči, alebo nie musia uznať rozmanitosť ako osobitnú hodnotu európskeho života. Ak hovoríme teda o európskej civilizácii, ponechajme teraz bokom územné kritériá, má to byť územie, kde sú zaistené občianske slobody a kde fungujú dobre zakorenené demokratické inštitúcie pri hospodárskom raste. Už to samo je veľa, ale nie je to všetko. Existujú aj kritériá kultúrnej povahy, ktoré sú príliš ťažko podchyteľné, než aby ich išlo prakticky vymáhať.

Aké existujú kritéria pre uchádzanie sa o členstvo v únii, tak, aby spomínaný civilizačný základ bol stále prítomný? Medzi akými osobnosťami hľadať civilizačné základy? Samozrejme nie len tak, že sa budeme vychvaľovať a donekonečna opakovať, akých že sme to mali znamenitých predkov v Aténach, Ríme alebo Jeruzaleme. Ale kto sú oni predkovia? Sokrates - alebo skôr tí, ktorí ho odsúdili na smrť za bezbožnosť? Veľkí rímski cisári ako Augustus alebo Marcus Aurelius - alebo skôr Caligula, Nero a Tiberius? Či veľkí a úctyhodní svätci cirkvi - alebo skôr tí z pápežov, ktorí organizovali krížové výpravy, alebo tance kurtizán vo Vatikáne?

Dejiny Európy boli chvályhodné iba občas. Európska civilizácia splodila totalitarizmus dvadsiateho storočia: hitlerizmus, komunizmus, fašizmus. A nešlo len o šialené fantasmagórie niekoľkých fanatikov, ale o silné, sebavedomé, dobre zorganizované masové hnutia so silným ideologickým zázemím. Naše dedičstvo oplýva mimoriadnymi dielami, ale aj monštróznymi nehanebnosťami a zločinmi; tie prvé sú predovšetkým dielom vynikajúcich jednotlivcov, tie druhé skôr dielom masových otrasov.

Európa súčasnosti je svätyňou peňazí - poisťovní, búrz, bánk, kde v porovnaní s Áziou, Afrikou, Južnou Amerikou zatiaľ funguje uspokojovanie materiálnych potrieb. Dokedy? Miestom, kde navyše deklaratívne existuje sloboda slova a zákonnosť a teda úžasné vynálezy, bez ktorých by život bol neznesiteľný. Žiaľ a to podčiarkujem v mnohých prípadoch len deklaratívne. Radšej nešírme klamstvá, nepestujme zlodejinu, hanebnosti a zlá, nech nám život prináša veci pozitívne, životodarné a veselé. Umelé zlepovanie Európskej únie na základe nejakej európskej ideológie alebo filozofie nám je a bude k ničomu.

Prevzaté z: www.voltaire.netkosice.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
Súhlasí Vladko


5.
označiť príspevok

Mojka žena
   11. 9. 2012, 11:46 avatar
súhlasím Romanov, ale nie so všetkým..skús mi vysvetliť ty sám a nie sprostredkovane..Prečo sa nerozpadne 50 štátov USA, že by len kvôli totalitarizmu v Európe..ktorá tu bola?


6.
označiť príspevok

winry žena
   21. 10. 2012, 01:47 avatar
http://www.youtube.com/watch?v=RHIIATt0BaM Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

Sladke snicky a krasnu nedelu..
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 15:58,  Mňačko napísal jednu knihu ktorá by mala byť opäť povinné čítanie........."Ako...
dnes, 15:58,  Citoval z Tóry a Jehovove výroky označoval za výroky Boha, pričom vyčítal farizejom že...
dnes, 15:55,  Ja ešte čakám najmä d denníka N že Kočner má prsty aj vo zvolení amerického prezidenta...
dnes, 15:52,  Ak niekto nepracuje s opakovatelnými dôkazmi ktoré sú dostupné všetkým bez ohľadu na to...
dnes, 15:51,  Ježiš stotožňoval Boha a svojho Otca s Jehovom.
dnes, 15:41,  Pre kresťanov platí: Nik nepríde k Otcovi, iba skrze Mňa.
dnes, 15:39,  38. Ďakujem ti Lemmy za krásne zhodnotenie :)
dnes, 15:38,  37. A klamárom v tvojich očiach kľudne môžem zostať, už som zažil aj horšie :)
dnes, 15:37,  37. O všetkých, ktorých kde spomenuli ľudia a ja mám o nich akú-takú vedomosť. Menovať?...
dnes, 15:34,  ty zebra, pokračuj v tom čo robíš
dnes, 15:31,  Na internete je veľa zľavových akcií alebo zľavových kupónov pre mamičky. Veľký...
dnes, 15:13,  31. A pre kresťanov?
dnes, 15:08,  Zmohol si sa na falošnú výhovorku. Viditeľne nemá žiadne dôkazy, len si sa zmohol na...
dnes, 15:06,  Vážne? O koľkých bohoch hovoríš? Menuj ich! To len, aby si neostal v diskusii klamárom.
dnes, 15:05,  34. Súhlasím, ale tá forma dôkazov, ktorá sa v posledných storočiach vzmohla v...
dnes, 15:04,  Ja ale nehovorím o jedinom bohu.
dnes, 15:03,  Poznanie bez dôkazov nie je poznaním.
dnes, 15:02,  Pokiaľ ktokoľvek dnes hovorí o jedinom bohu, tak vylúčil všetkých ostatných bohov z...
dnes, 15:02,  30. Pretože duchovná veda nepracuje so "serióznymi prírodovedeckými dôkazmi"....
dnes, 15:01,  28. Nepopieram ale, že Jehova bol jediným pravým Bohom pre staroveký izraelský národ.
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
V jednoduchosti je krása.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(71 740 bytes in 0,658 seconds)