Pomazanie nie je odmena!

“On nás zachránil a povolal nás svätým povolaním nie pre naše skutky, ale zo svojej vôle a vďaka svojej nezaslúženej láskavosti.” - 2. Timotejovi 1:9.

Až dodnes prevládajú určité chybné názory ohľadne čo a ako a kedy a komu by mal Jehova Boh preukázať to, čo sa v Biblii nazýva “nazaslúžená láskavosť”!

Ale zamyslíme sa nad slovami, ktoré napísala Strážna Veža v študijnom článku z roku 2008 s názvom "Považovaní za hodných dostať Kráľovstvo" v šestnástom odstavci:
Napriek tomu od 30. rokov 20. storočia bolo ešte niekoľko jednotlivcov povolaných k nebeskej nádeji. Prečo? V niektorých prípadoch to možno bolo tak, že títo noví nahradili jednotlivcov, ktorí boli predtým povolaní, ale nezostali verní. (Porovnaj Zjavenie 3:16.) Pavol dokonca hovoril o určitých ľuďoch, ktorých osobne poznal a ktorí opustili pravdu. (Fil. 3:17–19) Vzniká otázka, koho Jehova povolá, aby nahradil takýchto ľudí. O tom, samozrejme, rozhoduje on sám. No zdá sa rozumné predpokladať, že nepovolá nejakých novoobrátených jednotlivcov, ale skôr kresťanov, ktorí — podobne ako učeníci, s ktorými Ježiš hovoril pri zavedení Pamätnej slávnosti — už do určitej miery dokázali svoju vernosť.* — Luk. 22:28.