Otázka a odpovede

Čo vyplýva pre človeka z hypotézy existencie bohov a nadprirodzeného sveta duchov?
Odpovede: Ateistu, skeptika - NIČ.
Teológa, chytráka - vymyslí náboženské učenie a založí cirkev.
Veriaceho - uverí chytrákom, ktorí ho vystrašia a dajú mu nádej.

👍: Osvietený

Všetky náboženstvá sú založené na tejto hypotéze, ale z nej pre racionálne mysliaceho občana ozaj nič neplynie, nevyplýva.

👍: Osvietený

Ani pre teistu nevyplýva nič z hypotézy, že svet, život a človek sú len výplodmi slepých síl prírody. Nevidím dôvod veriť názoru zvanému naturalizmus ateizmus. Ani nikomu neberiem slobodu názoru. Je aj veľa vedcov a filozofov, racionálnych ľudí, ktorí sú teistami. Duchovno a náboženstvo vždy bolo, nie je to "výmysel". Napr. Abraham Maslow potreby človeka delil na základné a metapotreby. Medzi základné potreby patrí: hlad, smäd, sex, láska, bezpečie, sebahodnotenie a jednota osobnosti. Medzi metapotreby patria: spravodlivosť, dobro, krása, poriadok, sloboda, tvorivosť, duchovno. Hovorí, že základné potreby sú nevyhnutným stupňom k prechodu na vyššie potreby. John Bradshaw (1988) to popisuje podobne, hovorí o 1. základných potrebách ega, ako sú "dotyk, teplo, bezpečie, jedlo, prístrešie, prináležitosť, prežitky, pocit dôležitosti, zvedavosť, skúmanie, sebaocenenie" a o 2. potrebách bytia: "sebarealizácia, individuácia, kreativita, starostlivosť, pravda, krása, dobro, spiritualita, láska, Boh".

👍: elemír

len aby si to tvoje dnešné racionálne myslenie nepreklial pri poslednom súde.

to bolo starkému.

A je to ešte jednoduchšie, boh predsa nemôže existovať pre tých, čo ho nepochopili. Ísť k bohu znanená niečo uirobiť pre neho, takže tí, čo nielenže nič neurobili, ale ešte nenávidia, čo s nimi, nemajú jednoduchom šancu. A roniť potom krokodílie slzy, že aký som já bol vtedy idiot, už asi nepomôže. Ale ešte je stále čas pre každého, ešte nie je koniec.

elemír, to čo tu píšeš potvrdzuje, že si naletel chytrákom. Ako môže niekto racionálne k o n a ť vo vzťahu k hypotetickému bohu, teda k čomusi, komusi, na čo nemáme nijaký kontakt. Ak tak len v našej mysli, našom vedomí. Pod pojmom duchovné potreby netreba hľadať, netreba vidieť náboženské aktivity, tie sú nezmyselné, ale tie ktoré obohacujú náš citový život, láska priateľstvo, spolupráca, nadšenie atď..

elemír 5:
Elemír pozri si Lukáš 6,27+ dole. Ježiš tam hovorí ľuďom "milujte svojich nepriateľov", lebo Boh / jeho otec robí to isté, je to božia vôľa. Človek má milovať svojich nepriateľov, lebo Boh tiež miluje svojich nepriateľov. A či nie je božia láska väčšia ako ľudská? Áno je, ale potom neplatí tvoje tvrdenie v 5: „nemajú jednoducho šancu“. Pozri si ešte verš 32: "A jestli milujete tých, ktorí vás milujú, akú máte za to vďaku (zásluhu)?". Akú vďaku si zaslúži Boh, ktorý miluje a zachráni iba tých, ktorí milujú jeho?

Lukáš 6:
27Ale vám hovorím, ktorí čujete: milujte svojich nepriateľov, dobre čiňte tým, ktorí vás nenávidia, 28dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, a modlite sa za tých, ktorí vás potupujú. 29Tomu, kto ťa bije po jednom líci, nadlož i to druhé; a tomu, kto ti berie plášť, nebráň ani sukne. 30A každému, kto ťa prosí, daj, a od toho, kto berie tvoje, nežiadaj zpät. 31A jako chcete, aby vám ľudia činili, tak aj vy im čiňte podobne. 32A jestli milujete tých, ktorí vás milujú, akú máte za to vďaku (zásluhu)? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí ich milujú. 33A jestli dobre činíte tým, ktorí vám dobre činia, akú máte za to vďaku (zásluhu)? Však hriešnici robia to isté.

Starky 1:
A kde je Boh? Nikde v tom zozname nevidím Boha, v prípade teológa alebo veriaceho. Myslíš si, že veriaci verí v Boha vďaka teológovi, vďaka jeho aj bludom? To určite nie. Keby to tak bolo, jeho viera by bola slabá a falošná. A myslíš si, že teológ má vieru sám od seba? To určite nie. Viera je od Boha. Je to dar, pre ktorý sú mnohí ochotní položiť život. To sa ti bude zdať zrejme smiešne, ale história rannej cirkvi to dokazuje.

Ale späť k tvojej otázke v 1. Náboženstvá nevznikali z hypotézy existencie bohov a nadprirodzeného sveta duchov, zvlášť židovské a kresťanské nie. Všetky náboženstva mali nejaký reálny počiatočný impulz. Židovské a kresťanské náboženstvo mali svoj impulz zhora, Boh Abraháma sa zjavil ľuďom a potom prišiel na zem založiť cirkev / učenie / novú zmluvu. Človek sám od seba by toho iba na základe hypotézy nebol schopný. Takže tvoja otázka v 1 je dosť hlúpa. Toľko len v krátkosti.

ach boze.. mna hned napadlo omielane.. hypoteza - dispozicia - sankcia.. choroba

............

a co tak strata strachu?

To čo napísal Marek, Matúš, Lukáš, ján, to čo povedal údajný Ježiš, čo hovorí pán farár, či nejaký kazateľ prijímate v súvislosti s hypotetickým bohom ako pravdu vďaka vašej selektívnej sugestibilite na náboženské učeinie cez ktoré bol vo vašom vedomí vyvolaný strach z posmrtnej neistoty a bola vám daná neistá nádej, že budete večne žiť v akomsi vymyslenom nebi alebo trpieť v pekle. V tom je to chytráctvo, tá vo vás náboženským učením vyvolaná neistota, ktorá vás núti obhajovať svoju vieru, aby ste ešte aj po smrti netrpeli, ale skutočnosť je taká, že pri našej smrti zanikajú aj naše zmysli, náš mozog cez ktorý si uvedomujeme svoju existenciu tak ako je to u všetkých živých tvorov. Toto čo som popísal je pre každého z nás nepríjemná, neželateľná skutočnosť a žiadne náboženské učenie to nezmení, sú to prírodné zákonitosti a zákony.

Aké boli úmysly údajného Ježiša? Možno, že humanizovať vtedajšiu spoločnosť pri využití mentality ľudí orientovanú judaistami na Abrahámovho či Mojžišovho boha cez ktorého ovládali svojich súkmeňovcov, hebrejcov. Starobilé náboženstvá sú pre súčasného človeka 21. storočia nezmyselným anachronizmom - prežitkom. Hlavne poznanie v oblasti prírodných a humánnych vied a ľudský intelekt odmieta nezmyselné tvrdenia o bohoch a rôznych nadprirodzených bytostiach a inštitúciách (nebo, peklo, spasenie, zatratenie). Súto vymyslené strašiaky pre zaslepených veriacich. Skúste sa nad tým zamyslieť a kritickým okom pozrieť na to v čo veríte. V náboženskom učení nájde veriaci aj dobrých, no aj zlých ponaučení, ale dobrých morálnych názorov a pravidiel najdete aj bežnej dostupnej literatúre a hlavne vo svojom svedomí.