Orifiel a vznik Cisárstiev. Čchinská Čína

Druhé veľké orifielské obdobie sa začalo v roku 246 pr. Kr. V tom roku zaujal mladý princ Jang Čeng trón v štáte Čchin. Za svojho prvého radcu si zvolil muža menom Li Si. Ten naňho urobil dojem radami, ako vybudovať mocný štát a ovládnuť Čínu. Li Si bol zástancom legizmu (čín. fa-ťia, škola zákona) a táto filozofia sa za jeho ministrovania povýšila na štátnu ideológiu.

Cieľom legistov bol mocný štát a zdôrazňovali prioritu štátneho záujmu nad záujmom indivídua. V prvom rade treba zabrániť akémukoľvek deleniu moci vnútri štátu. Všetky nitky moci sa musia sústrediť v rukách jedinej osoby panovníka. Ten je opradený charizmou neobmedzenej autority; nikto ho nevidí a nepozná jeho úmysly. Je to ten najosamelejší človek na svete. Zverejní jasné zákony a prísne vyžaduje ich dodržiavanie. Rukoväte jeho vlády sú - odmena a trest, strach a túžba po prospechu. V konfucianizme sa moc legitimizuje vyšším morálnym charakterom a múdrosťou; legizmus nič také nepredpokladá. Je to čisto utilitárna filozofia, ktorá sa nezaoberá vyššími otázkami a zmyslom života. Konfuciáni rátali s vnútornou mravnou motiváciou a výchovou charakteru; no pre legistov hodnoty a správanie ľudí sú dané vonkajšími okolnosťami. Konfucius chcel kultivovať iskru dobra v ľudskom vnútri; ale podľa legistov majú ľudia od prírody sklon k zlu a ich činy sú nerozumné, pokiaľ nie sú držaní nakrátko zákonmi.

S týmto zmýšľaním čchinský princ sústredil moc nielen vo svojej krajine, ale v celej Číne. Za 25 rokov ovládol všetky ostatné štáty a spojil ich do jednej ríše. Zjednotenie Číny dynastiou Čchin v roku 221 pr. Kr. je tradičný medzník, ktorý ukončil "éru bojujúcich štátov" a započal éru cisárstva. Čchinský panovník už nebol len jedným z kráľov (wang), ale prijal titul Š'Chuang-ti, prvý cisár. Štát Čchin, kde sa už predtým dostali k slovu legisti ako Šang Jang (390-338) a Han Fei (280-233), bol predurčený, aby s príchodom Orifiela dal meno celej Číne.

Legizmus je saturnská filozofia, legisti mali vášeň pre poriadok a štruktúru. Cisár a jeho minister zaviedli drakonickú centralizáciu, perzekúciu oponentov a všetko unifikovali. Š'Chuang-ti určil v celej ríši jednotný rozchod kolies vozov, nádoby a nástroje dostali jednotné rozmery, listiny boli písané jednotným písmom, zjednotil miery, váhy aj menu (začalo sa platiť kruhovými mincami). Celá krajina bola rozdelená na prefektúry a komandérie, všetky domácnosti zaregistrované, vyberanie daní efektívne. Státisíce dreli a hynuli na gigantických stavbách ako Veľký múr alebo Kanál spájajúci čínske rieky. Bola to vláda strachu a trestov nevídanej krutosti. Ľudia dávali pozor jeden na druhého, pretože boli trestne zodpovední v skupinách po päť. Štátu platila väčšia lojalita než vlastnej rodine. Feudálna šľachta prišla o výsady a kariéru mohol spraviť ktokoľvek, kto poslúžil cisárovi.

pekny avatar 🙂

Luke85; ... čo takto miesto prezentácie ďalších a ďalších Pálešových vrtení /nereagoval som, čakal som .../
„Ako prvých spracujem maliarov z wikipédie, na ktorých odkázala Nadja, z dôvodu, že tam sa najľahšie spracujú dáta - mám ich už v texte, stačí len skopírovať, nemusím nič prepisovať“

👍: Nadja

Aj na to príde čas.

luke85; ... to som fakt zvedavý ...