Blahobyt, lepší prístup k vlastnému zdraviu a medicínsky pokrok spôsobili, že ľudia na Slovensku sa dožívajú viac.
BRATISLAVA. Slováci si môžu gratulovať. Žijú zdravšie a dlhšie ako kedykoľvek predtým. Zlom, kedy sa situácia začala zlepšovať, prišiel v roku 1990. A nie je to len symbolika, že s koncom starého totalitného režimu sa začalo Slovákom lepšie dariť. S otvorenou spoločnosťou prišli aj dovtedy nedostupné možnosti – tak v medicínskej oblasti, ale aj v tom, čo ľudia môžu spraviť pre svoje zdravie.
„Národ slovenský je na tom asi tak dobre, ako nikdy nebol,“ neskrýva nadšenie Eleonóra Fabiánová, riaditeľka Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Optimizmus opiera o medzinárodnú štúdiu o zdravotných rozdieloch v Európskej únii, na ktorej sa podieľalo 25 krajín EÚ.
Priemerná dĺžka života
Zlepšujúcu zdravotnú úroveň obyvateľstva odráža predlžujúca sa stredná dĺžka života ľudí na Slovensku. Muži sa priemerne dožívajú 70,5 a ženy 78,1 roka. Lekárka Jana Nováková vysvetľuje pozitívny trend zlepšujúcou sa zdravotnou starostlivosťou, jej väčšou dostupnosťou a tiež tým, že sa verejnosť podarilo presvedčiť, aby sa zaujímala viac o svoje zdravie.
Napriek týmto úspechom Slováci stále výrazne zaostávajú v nádeji na dožitie za starými členmi EÚ. Muži o viac než sedem rokov a ženy o takmer päť.
Od roku 1990 sa po dvoch desaťročiach stagnácie až zhoršovania ich zdravotného stavu Slovákom darí lepšie. Fabiánová to vysvetľuje vyššou vzdelanostnou úrovňou, lepšiacim sa ekonomickým prostredím, kvalitnejšou zdravotnou starostlivosťou či tým, že ľudia sa začali aj zdravšie stravovať.
„Čím väčší blahobyt, tým je väčšia šanca na lepšie zdravie,“ hovorí Fabiánová o celkovej situácii v spoločnosti. Optimizmus dodávajú Slovákom najmä zlepšujúce sa ekonomické podmienky, klesajúca nezamestnanosť a lepšie materiálne zabezpečenie. To sa odráža aj na zdraví celej spoločnosti.
„Aj zvýšenie vzdelanosti sa odráža na zdravotnom stave,“ hovorí Fabiánová. Platí, že vzdelanejší ľudia sa lepšie stravujú a sú zdravší ako menej vzdelaní. K lepšiemu zdraviu im pomáha, že majú aj vďaka internetu viac informácií, ku ktorým sú aj kritickejší – napríklad k reklamám, ktoré ponúkajú nezdravé potraviny.
Mesto je zdravšie
Ak si myslíte, že život na vidieku by mal byť zdravší ako v meste, mýlite sa. Mestskí ľudia sa o seba viac starajú a ich životný štýl je lepší. Práve to ako žijeme, až 70 percentami určuje aj naše zdravie, upozorňuje Eleonóra Fabiánová.
Obezitológ Andrej Janco potvrdzuje, že mesto je oproti dedine citlivejšie na ľudí s nadváhou, a preto sa ľudia vo väčších aglomeráciách snažia skôr zbavovať nadbytočných kilogramov.
odkaz
pracovala na poliach a sadila zemiaky a trhala burinu
