8. storočie možno nazvať obdobím boja medzi tými, ktorí podporovali uctievanie obrazov v kresťanstve a jeho odporcami. V predchádzajúcich desaťročiach boli vo Východorímskej ríši obrazy zakázané.
V roku 786 Irena, matka cisára Konsštantína VI, ktorá vládla ako regentka pre cisárov nízky vek, zvolala cirkevný koncil a účastníkov vybrala spomedzi radov ikonodulov, ktorí samozrejme vyhlásili obrazoborectvo za omyl. Po celej ríši sa tak do chrámov vracali ikony a tí, ktorí tomu chceli brániť, končili mŕtvi.
Keď ale Konštantín VI. dospel, opäť obnovil obrazoborectvo, ale jeho matka Irena sa tomu odmietla nečinne prizerať, ako necháva z kostolov zasa odnášať ikony a tak zorganizovala prevrat.
V roku 797 usadla na trón, uzurpovala si všetku moc a vlastnému synovi nechala vypichnúť oči. Ten o pár dní brutálnym zraneniam podľahol.
Niekoľko dní som rozmýšlal, modlil sa, čítal sväté písmo atď. a na základe toho, že Kristus, apoštoli ani kresťania prvých 3. storočí žiadne obrazy nemalovali, ani neuctievali a že apoštoli neustále varovali pred modlárstvom a uctievaním čohokoľvek iného okrem Boha, musím dať za pravdu protestantom...
Dnes keď vidím sochu Michala archanjela obklopenú kvetmi a sviečkami hneď sa mi v myslí objavia tieto slová písma:
Kolosanom 2:18 SSV: Nech vás nik nepripraví o víťaznú cenu samoľúbou poníženosťou, uctievaním anjelov a upútavaním pozornosti na to, čo videl...
Keď vidím procesie so sochami svätých a keď vidím ako pápež kadidluje sochu Panny Márie, mám pred očami tieto slová:
odkaz
Jeremiáš 10:3: Krášlia ich striebrom a zlatom, upevňujú ich klinmi a kladivom, aby sa neknísali. Sú ako mátoha na uhorkovisku: nehovoria; treba ich nosiť, lebo nechodia.
Ich modly sú striebro a zlato; sú dielom rúk človeka;
Majú ústa, ale nehovoria, majú oči, a nevidia.
Majú uši, ale nepočujú, majú nozdry, a nečuchajú.
Majú ruky, ale nehmatajú; majú nohy, a nechodia, z hrdla nevydajú hlas.
Im budú podobní ich tvorcovia....