Obmedzovanie ludskej slobody

Chcem sa spytat na nazory ostatnych ludi, je obmedzovanie, ak vas vaš priatel, s ktorym chodite 3 roky pomaly, fyzicky napadne?ale aj psychicky?a ak zakazdym ako to urobi povie mrzi ma to a slubi ze sa to nestane.je mozne ze svojim tolerovanim vsetkeho a odpustanim vsetkeho, som si uviazala na seba zahubu?chcem mu dat este jednu sancu a chem mu teraz ukazat, ze nemoze robit co ho napadne, je spravne ak sa budem tak chovat?

Na rovinu ti poviem,že ked´ ťa bil doteraz ,tak ťa bude byť aj nadalej.Ty si zaslúžiš 100-krát lepšieho ..A ked´ si on nevie vážiť teba tak má smolu ...

hm, volga asi ťa veľmi nepoteším Mne by stačilo iba prvé fyzické napadnutie, takého chlapa škrtám zo zoznamu svojich známych, nieto ešte priateľa. Nie je žiadné umenie, keď silnejší bije slabšieho - môj názor

No ak ťa fyzicky napadol tak to je napadnutie a nie obmedzovanie slobody a v tom je veľký rozdiel.

volga nedokazes to , podla mna , dostala si sa do kruhu .

ešte jednu šancu...a potom ešte jednu...a ešte jednu...a ešte jednu...až ťa odvezú do márnice.

obmedzovanie by skôr bolo keby ťa zavrel do pivnice a pod.

aku sancu? sa nechas mlatit kym nepochopi alebo ako to myslis?
pust ho k vode

Pust ho do volgy

zabudla si dať výkričnik za : posť ho k vode ! Hrubá chyba, Dorka

..a nepocuvaj ranexila

pravdu povie, iba keď sa pomýli

...a ani mojku nepocuvaj

a to už prečo Dorka ?

nemas ma co kritizovat...

nahodou v tomto máme rovnaký názor Aj čo sa volgy týka, aj o pravde ranexila Asi si ma zlé čítala, alebo ja sa zle zaradila

arašidka konečne povedz aj ty niečo

pekný večer,
som tu chvíľočku, a zaujala ma táto téma. Predstavujem si život mladej ženy, alebo ak chcete, tak dievčaťa. Dospela do veku, keď sa už s bábikami nehraje. Spoznala mladého muža a zamilovala sa. Nádherná predstava, až tak šteklí medzi lopatkami a prstami na nohách. Konečne ! Život sa začína so všetkým, o čom túži každá mladá baba. Splnenie sna, spoznávanie iba tušeného. Pomalé odovzdávanie sa tomu druhému, očakávajúc že aj on zdieľa tie isté pocity a raduje sa z toho, že sú na lásku dvaja. Každé pohladenie, či dotyk sa hlboko vrezáva do kože, a tisíckrát sa znova a znova prežíva v myšlienkach, pri usínaní , lebo veď keď príde ráno, znovu vyhľadáme jeden druhého,a prežijeme znovu to isté....
Tak nejako to vždy začína . Je prirodzené, že obaja "zainteresovaní" sa snažia byť pozorní, aby vyhoveli tomu druhému.On chce ísť na futbal, ju to nebaví, ale ide s ním, lebo jej na začiatok stačí, že bude vedľa neho. Ona chce ísť do kina, jemu sa síce nechce, ale ide s ňou, aj keď ho film s danou tématikou vôbec nebaví... A život ide ďalej. Každý z nich sa vystríha pred tým, aby toho druhého neranil, začína malá hra na divadielko.
Lenže do nekonečna sa nedá prispôsobovať sa, príde čas, keď jeden, alebo druhý povie - ale mne sa nechce, lebo mňa to nebaví - a začína realita v plnej nahote. Toto je len jeden príklad toho, ako postupne jeden druhému odkrývajú svoje nálady a názory.Potom príde prvá roztržka, prvé omeškanie, alebo krátka sms-ka, dnes nemôžem, lebo...a tolerancia začína pokryvkávať. Najhoršie na všetkom je, keď keď žijeme v blahej predstave, že jedine "ja mám nárok na toho druhého", lebo...zabúdame, že život si vyžaduje od nás aj iné povinnosti, že okrem mňa existujú aj iní ľudia, s ktorými nás viažu nejaké povinnosti, nemôžeme neustále byť spolu. A v tomto sú ženy horšie, ako muži. Chcú svoju lásku iba pre seba a na plný úväzok. Zabúdajú, že život je aj o inom.
Vravíš, že ťa obmedzuje, že je k tebe hrubý. Predstav si, že s ním chodíš iba 3 roky. "Chodíš", nežiješ v manželskom zväzku. Čo sú to tri roky proti celému životu, ktorý by ste mali spolu prežiť. Ak čakáš nejakú zmenu, tak to ti vravím už teraz, že každé predsavzatie, že:" Veď ja ho zmením, veď to uvidíte...", stroskotá , a to v krátkej dobe. Keď ktorýkoľvek partner už na samom počiatku odkryl svoje karty tak, ako tvoj, vieš s kým hraješ hru a keď ti nevadí "prehra" , hraj ďalej. Ale ja by som to vzdala pokým je čas.
Zatiaľ ste iba dvaja, keď pribudnú deti a omnoho väčšie starosti, bude to omnoho horšie a s počiatočnej eufórie veľkej lásky zostane len sklamanie.
P.S. Fúha, ale som sa rozpísala!

ahojte, moj prvy prispevok.

Vyhladal som toto forum pretoze prezivam velke trapenie a citim sa sam ako nikdy v zivote.

Uputal ma tento prispevok pretoze sa dost podoba na moj. Tento rok mam 25 a moje skusenosty z vztahmi su slabe az ziadne. Par znamosti bolo ale trvali any nie mesiac. Slabota.

Minule leto som spoznal dievca v chorvatsku, zalubilo sa do mna, ja ako vzdy som bol odmerani a nepristupny. Mam hamblivu a da sa povedak komplikovanu povahu. Niekto by povedal ze tazku. Ale snazim sa byt v pohode a davat pozitivne vibracie co ma castokrat stava do pozicie, kdo vlastne som?

Takze dievca odislo do croatie ja som si vypytal cislo a po navrate na slovensko som ju z kontaktoval. Rande vystriedalo rande a uz sme sa spoznavali blizsie. Prislo na milovanie, moje prve zivote a dalsie spoznavanie dusi. Naraslo mi ego a teda sebavedomie.

Spoznal som ju a zistil som ze sa trapi kvoli vstahu ktory skoncil nedavno, rok ci dva. A teda bola zufala. Do mna sa zamilovala. Mala vela vstahov. Jej otec mi povedal ze mam na nu dobri vpliv.

Chodili sme spolu, travili sme spolu cas, ja som bol dost pasivny, nelubil som ju mal som ju rad a bol som stastny ze konecne mam dievca, mam s kym porozpravat o svojich intimny veciach prvy krat zivote. Bol som stastny.

Zacali sme sa spoznavat viac, povedal som jej ze je moje prve dievca. Atd. moc som zatial nedaval zivotu a skor sa bavil. Nadalej som bol pasivny a racej som siel s kamosmi alebo travil pri pc. Bol som ako decko. Par krat som povedal nieco co som hned olutoval, ako napriklad ze jej praca nie je tak narocna ako moja a take male pripomienky. Ako prichadzala zima nieco sa zmenilo, zacala byt smutna, niekedy nervozna, nechcela travit so mnou volny cas, racej chcela ist k nej. Casto krat sa ma pytala co budeme robit a ja som sa trapil vymyslanim volneho casu. Ktory aj tak ofrflala. Bol som slepy, pacil sa mi sex, tie bozky ta neha a blizkost.

Zacalo sa to komplikovat este viac tym ze od semtembra som zacal pracovat novej praci a casto krat som nebol tak pohode ako pri mori, maval som zlu naladu ale snazil som sa odovzdavat pozitivnu mojmu dievcatu, strasne ma to vycerpavalo hlavne preto ze uz som nedostaval do pozitivnu od nej.

este k tomu som fajcil weed(fajcil som ho asi 5rokov, casto) co ma spravilo dost pasivnym v spolocnosty, co jej pravdepodobne tiez vadilo.

Cez zimu som bol chory ja aj ona, boli sme asi mesiac bez seba. Zacala sa vyhybat stretnutiu, uz sme si nevraveli lubim ta ale zrazu mam ta rad. Trapilo ma to pretoze som sa bal celu dobu ze onu pridem, bolo citit napetie a nie lasku. Nechcel som dat ja kopacky predsa som bol neznaly vo vstahoch.

Konec januara sa to stalo dostal som kopacky krasne romanticke, bozkavali sme sa a sme sa rozlucili, par krat sme boli potom v kine a vonku a potom bum.

Vobec na mna nereagovala, embargo. Zacala ma trapit. Zacal som ju strasne lubit az milovat, Zacal som vidiet to co som pred tym nevidel.

Volal som jej pisal smsky a tak.

Prisiel februar a valentin, zavolal som jej ci nechce stravit spolu valentin, obidvaja sme sami, ze pridem si pre pizamo, presvecil som ju a uz som letel k nej domov. kupil som krasnu kiticu a prezili sme krasny valentin, jediny krasny mojom zivote, nebol sex iba sme sa objali a zaspali.

Ubehlo par dni a dostal som smsku ze nech si zoberem do ruksaku trenky a ponozky ze si pre mna pride do prace a pojdeme k nej. ( vozila ma autom ja nemam auto citil som sa ako zenska xD)

Tesil som sa.

Na to na druhy den to zrusila ze si musi dat myslienky do poriadku, reagoval som ze ok fajn atd. Vecer sme sa pohadali cez icq, povedal som veci co som lutoval. Ospravedlnil som sa jej za to neskor.

Zacal som jej volavat, pisat a odmietala ma, trapil som sa, strasne, bojim sa byt zase sam, som velmi citlivy, intenzivne vsetko prezivam. Lubil som ju, citil som to co nikdy zivote ale bolo neskoro.

Zacala mi sibat, myslel som ze som posadnuty, ze neviem co je laska.

Aprili sa mi podarilo je presvecit ze nech sa stretneme, dopadlo to fajn, ja som sa vyplakal prezradil som jej ze som ju nelubil az neskor. Ona ze sa nemozme zase vidiet ze som pre nu strasne stale atraktivny.

Ubehlo par dni mala meniny, rano som vstal zase s tym pocitom, lubim ju strasne. Nerozmyslal som ze je to daleko k nej, ze sa mi nechce alebo podobne proste som citil lasku a bol som si isty, utekal som teda za nou cez cele mesto MHD, vtrhol do polusu a kupil ruzu( nechceli mi ju predat, mali zavrete, presvecil som ju).

Prisiel som k nej a vybalil na nu ako to je ze ju strasne lubim ze teraz to bude ine, ze prestal som fajcit weed, ze mi otvorila srdce a oci a vnimam svet inak, ze ju milujem.

Bola smutna ze jej to robim atd. Kukali sme sa dlho do oci a slubil som jej ze jej dam cas ako ziadala. Odisiel som a pozeral som sa jej do oci a bol stastny ze da mozno sancu mojej laske.

Na to som o par dni bol vonku a pocul od kamosov s chorvatska kde som ju spoznal ako bola na party u chalana ktory strieda baby ako ponozky, sam mne povedal ze mam byt chlap a dat prvy babe kopacky, ze nemam byt ako zenska. Ja som mu povedal ze ja dokazem lubit co ty asi nie. Pocul som od neho reci bola u mna upratovat. Ty si sa este s tym nevyrovnal. Strasne ma trapilo ked som si predstavil ako sa poti nad mojou laskou.

Ten den som zacal brat tabletky proti uskosty a depresiu, hned som jej volal po tejto prihode a posral to zase.
Konam impulzivne, mam to po otcovi ale chcem sa zmenit. Moc.

Spytal som sa, spala si s *****. Na to zlozila, potom ma zdvihla a ja som sa zrutil, citil som ako pasci, mal som cierne myslienky chcel som ist k nej, odmietala a plakala a ja som plakal s toho ze moja laska place. Proste sibi ryby.
Povedala mi ze mi nevie pomoct a ze asi som chory, s cim suhlasim asi nie som poriadku. Povedala ze ma ma rada a ja ju a siel domov. Bol som ako psycho mal som strach ze si nieco spravim, urcite som je velmi vylakal.

Prisiel som domov a bolo zle, velmi zle. Zobral som si dovolenku, prisla sibacka a ja som s rodinou prebicykloval cele sviatky a bral lieky. Stav sa mi zlepsil ale pisal som stale laske maily, neodpisovala. Pisal som ako sa zlepsuje vsetko ako zacinam byt stastny ze nechcem hulit ze chcem pracovat na sebe vsetko dohnat co som zanedbaval. Zacala sa mi zlepsovat. Mal som nadej ze ked ma uvidi za par meisacov ako som sa zmenil ako sa tesim zo seba ze sa zamiluje zase do toho pohode chalana ako chorvatsku. Stale som sa trapil velmi ju lubim, vidim to krasne co som pred tym, nevidel, trapi ma ze som bol pasivny, ze som na pohode spal v stane a nechodil s nou a neuzival si to. A to som vravel treba si to uzivat proste na opak.

Ubehol tyzden, na FB ma dala ako priatela, pomyslel som si super mam sancu ale dala si ma do priatelov aby ma dala do bloku. Spanikaril som, konal impulzivne, snazil sa jej dovolat, nechela zdvihnut pisla nech ju necham, na koniec zdvihla a kricala stale po mne, ako vystrelila vedla, ze som zena, ked stale placem, ze je nedokazem zabespecit atd. Ja som sa rozplakal ze som len chlapec ktory sa tesil na lasku a ked ju citi musi ju v sebe zabijat.

Nesiel som do prace na druhy den, zjedol som vela tabletiek aby som cely den prespal. Mam dvojmesacnu vypovednu lehotu pretoze moje depresie zapricinili ze sa mi nedari.

Teraz je od toho 3 dni, je mi lepsie ale stale ju strasne lubim a zarovne je mi zo seba zle pretoze som urobil zo seba netvora. Dokazal som aby ma prestalo dievca lubit. Vycitam si ze som sa jej nevenoval, teraz ked ju lubim, milujme bol by som s nou, nic ma nebavi, ani pc ani kamosi, prestali mi volat ako som prestal fajcit. Zistil som ze nemam vela kamaratov.

Trapi ma ze moja prve dievca ma prestalo lubit aky som, aky nechecm byt celi zivot ako moj otec. :((((

Ked som si precital tento post od teba arasid viem ze to nemam buducnost pokial sa nevyliecim.

Bobim sa uz od piberty, ze budem budem ublizovat svojim blizkym co sa aj naplnilo. Stale placem, zacinam pochybovat kdo som, chlap? chlapec?

Moj zivot bol vzdy sklamanie a uz ma nebavi hrat pohode chalana, zacal som svojej problemy riesit, pretoze uz nikdy v zivote nechem dopustit aby ma dievca prestalo lubit.

Ak to niekdo precital prosim napiste svoj nazor. Mam stale nadej ze ma stretne cez leto a zalubi sa do mna :((( mam strach ako to vsetko dopadne. Mam strasne chut zit ale mavam cierne myslienky, trapia ma moje ciny, trapi ma ze si musim pametat na to pekne aj to skarede.

Dakujem a pekny vecer = )

pardon za gramatiku, nesustredil som sa, pisal som v ako keby v tranze, trocha s feteni s liekov. xD

levíček v prvom rade, nemáš sa vôbec prečo trápiť, zažil si nové veci v živote ktoré si pred tým nepoznal, skús sa na to pozrieť ako na radosť a na to, že ťa to môže posunúť, ak si to ty sám vôbec dovolíš..s priatelkou ste si niečo odovzdali, ukázali, a je treba ísť dalej...poučiť sa z minulých chýb a ísť dalej, toje dôležité. rieka plynie, plynie dalej a nie je to smutné, naopak teš sa zdalších nových vecí ktoré ťa stretnú. ono sa aj hovorí, že to, čo človeku naozaj nepatrí, si neudrží ani keby sa akokolvek usiloval, a pokiaľ by sa mu to aj na chvílu padarilo, tak ho to nakoniec bude len zaťažovať a spôsobovať trápenie...si veľmi citlivý, až precitlivelý, a ešte potrebuješ dozrievať. uvidíš že za nejaký čas spoznáš novú lásku. potom ak sa poučíš z toho vztahu, nemal by si len tak prehodiť: ,,no a láska je už opäť tu" a potom pokračovať vo vykonávaní svojich starých deštruktívnych návykov..uvedom si pritom aj to, že ked hovoríš ,,milujem ťa", musíš naozaj vedieť čo hovoríš, lebo niekto môže prednášať toto slovo ,,milujem" v sebaobrane,či preto aby sa ukryl pred svojou nemilovanosťou, či nejakým strachom, trebárs so samoty.. ty sa teraz hlavne bojíš samoty a nechceš prísť o to pekné čo ti vztah s danou priatelkou poskytoval..skús radšej viac chápať sám seba, viac sa snaž o vlastné uvedomenie, o všetky tie tvoje strachy a neboj sa tieto záležitosti prijať, lebo jedine tak môže nastať ich transformácia a teda tvoj posun. pokús sa v meditácii poslať lásku každému, i jej, a najmä, najmä samému sebe...

ako v tej pesnicke: Každá trampota má svou mez, kdeže nářky tvé jsou dnes,

Tak som si to prečítala. anielen to, vedela som si to aj predstaviť. Akoby som ťa videla, neskúseného chalana, ktorý bojuje sám so sebou. Vychovala som dvoch synov, a priznám sa ti, že s každým z nich som okúsila čosi podobné. Starší syn mal tuto u nás na ulici od malička kamarátku. Radi sa spolu hrávali, neskôr, keď už dospeli, obaja sa občas stretli a posedeli si niekde v meste na káve, alebo sa len tak prešli za mestom. Obaja boli tak neskúsení a plachí, že nedokázali jeden druhému o svojom vzťahu k tomu druhému povedať. Iba občas syn priznal, že sa mu celkom pozdáva, ale to bolo všetko. Nikto netušil, že zo dňa na deň jeho cit k nej rastie, ale bojí sa s tým vyjsť na svetlo božie.Syn narukoval na vojnu a keď raz prišiel na opušťák, sedeli sme na balkóne a obaja naraz sme zbadali to dievča, ako sa ruka v ruke vedie pod oknami s chlapcom. Zhodou okolností
to bol chlapec z dvora, s ktorým sa tiež od malička poznali. Vedeli sme ale, že ten chalan bol z iného materiálu stavaný, dievčatá preňho boli ako dobrá čokoláda a on "čokoládu" rád koštoval.Do syna akoby hrom udrel, zmenil sa v tvári na nepoznanie a od samého údivu a prekvapenia stratil na chvíľu reč. V ten večer prišiel neskoro v noci domov. Bol trochu opitý a o to viac nešťastný. Emócie s ním šili a plač mal na krajíčku. Dlho do noci sme spolu sedeli a priznám sa ti, že som ho držala v náručí a prežívala som neskutočné muky, možno horšie ako on. Neustále opakoval:" To mi nemali obaja spraviť, to mi nemali obaja spraviť". Sklamala ho ona, ale aj kamarát z detstva. Darmo som mu vysvetľovala, že oni za to nemôžu, stalo sa. Vtedy mi tiež povedal, že je nešťastný z toho, že nemá dievča, a do tejto vkladal nádeje. Známosť tých dvoch trvala veľmi krátko, po niekoľkých týždňoch ona chodievala zase sama, ale zhrdená láska nedala môjmu synovi, aby svoje city prejavil. Dlho sa s tým vyrovnával , až po roku - dvoch, ako sa vrátil z vojny spoznal dievča, ktoré sa stalo jeho ženou. So svojou kamarátkou - nesplnenou láskou sa ale dodnes vždy radi porozprávajú. Jej trvalo veľa rokov, než si našla partnera a dnes má aj rodinku.
Ako ti poradiť? Čo vhodné ti napísať, aby si pochopil, že je ťažké obrátiť tok rieky, ona si pôjde stále svojou cestou, a nikto jej v tom nezabráni.
V prvom rade - sebaľútosť je najhoršia, čo môže byť. Myslíš si, že ja neviem, čo prežívaš? Neustále nosíš v sebe obraz toho leta, romantická dovolenková láska, slnko,more, palmy. Bozky, objatia, vzrušenie! Ale až si uvedomíš, že tento obraz je silne zidealizovaný, potom sa ti uľaví. Máš doma zrkadlo? Postav sa pred neho, zadívaj sa sám na seba, obzri si svoju tvár, postavu a skonštatuj si nemo bez slov - krucinál, veď ja nie som na zahodenie! Začni si vážiť sám seba , nemáš sa prečo ľutovať. Ak si uvedomuješ, že vzťah tvojho otca k matke nebol najlepší - uč sa z jeho chýb. Žiarlivosť a sebaľútosť je blbá vec, odnaučiť sa od toho, je horšie, ako sa odnačiť obhrýzať si nechty, alebo grgť nahlas v spoločnosti / /.
Nemôžem súdiť to dievča, neviem o nej nič, ale predpokladám, že ona zbalila teba a tebe sa to páčilo. Tak prečo sa nedať zbaliť aj nejakou inou?
No, držím ti palce, a hlavne - tvojej mame, lebo určite plače potichu a tajne, keď to ani ty nevidíš. Neviem ti viac čo napísať v tomto okamihu, len jedno mi sľúb - zajtra ráno vstaneš , pozrieš na seba do zrkadla pri umývaní zubov a povieš si - bola by škoda ničiť také mladé telo zasratými pilulkami, slnko určite vyjde po každom daždi...

arasid odhadla si ma dokonale, trafila si sa uplne.

Je pre mna velmi tazke potlacat nieco na co som sa dlho tesil.

Prial by som si prezit toto leto s nou, chcem jej dat to co som jej nedal minule leto. Som tvrdohlavy...

Stale vidim jej usmev... najracej by som prespal aspon rok. Ano bojim sa byt sam, chyba mi to teplo.

Dakujem vam, povzbudilo ma to.

no toto je moj treti vazny vztah, teta vztah , ktory trva viac nez dva roky.. neviem preco, ale stale si vyberam priatelov, alebo teda chalanov, ktory sa mi pacia a pripadaju mi zo zaciatku prijemny a javia sa aj nazormi aj vsetkym uplne v pohode, ktory si potom uplne iny, su nasilnicky, vulgarny voci mne, nepozorny... ja to nechapem, preco to je tak, akoby som pritahovala take osoby..chcela by som priatela, ktory bude kumne pozorny aj po 50-tich rokoch spoluzitia, ab ybol tolerantny tak ako som ja, aby robil kompromisy a hlavne aby sa za kazdu hlupost nehadal a aby vedel ako riesit problemy, nie sposobom kriku vzdy a nasilia.
ja som sa rozhodla , ze mu dam est etu jednu sancu, a naozaj v mojich ociach velmi klesol a chcem mu to povedat, ze ako sa citim a co tym sposobil a ukazat mu ze ma to velmi urazilo a sklamalo co urobil. a pokial sa nic nezmeni a bude sa rozculovat a bude aky bude tak to skoncim. uz dva vztahy som takto skoncila, je to tazke vlozit tolko sily do toho vtzahu a nakoniec to polozit.. no je naozaj lepsie byt sma istu dobu a ked tak si najst, ci stretnut normalneho chalana, ktory nebude ako ty predtym..dakujem vam za rady..

volga moja, sprav ako mieniš, ale ja tomu veľkú šancu nedávam. Preboha, dievča, to nestojí za to, aby ťa nejaký hačapír nastydnutý týral už teraz, jednoznačne má to v povahe a nikdy iný nebude. Okrem iného, bez veľkých rečí - zamysli sa nad tým, kedy tie výbuchy prichádzajú, čo mu vadí a nebolo by od veci poznať aj jeho rodinu - aké tam majú zvyky - ako jeho rodičia žijú a tak podobne. Veď si o tom môeme ešte pokecať, ale teraz ma zmáha únava.

volga, je ti určite ťažko, ale aj tak, pozorne si prečítaj arašidkinu poslednú vetu.- Zatial ste iba dvaja....
____
nezufaj, určite stretneš niekoho, s ktorým budeš chcieť zostarnuť a aj on s tebou

ešte predtým, než sa zložím jak colštok rovno do posteli,si dovolím upozorniť ťa na môj príspevok v Nezmysloch, taaaaaaak som sa snažila, a žádna medajla nebola!!!!

Chceš mu dať ešte jednu šancu a tak mu "ukazat, ze nemoze robit co ho napadne"? Si vedľa. Je to psychopat, čím skôr od neho!

Volga7, zisti dôvod, prečo to robí, pomôž mu a daj mu ešte jednu šancu. O nič nejde. Veď je to len človek.