1
|
Ešte pred dvoma rokmi som považoval za úplne samozrejmé, že my ľudia máme slobodnú vôľu. Kto by preboha mohol tvrdiť, že ju nemáme? Predsa v každom okamihu zažívam, že sa rozhodujem, a rovnako tak sa rozhodujú aj ľudia okolo mňa. Sám si volím či pôjdem dnes večer do kina alebo nie, či sa napijem toho či onoho, či si z denného menu v jedálni vyberiem to či ono ... AKO by toto mohla byť len ilúzia? Ja prežívam ten rozhodovací proces, a VIEM, že som to ja, kto sa rozhoduje!
Pre začiatok by asi bolo dobré definovať si, čo pod problémom slobodnej vôle vlastne myslíme. Otázkou totiž nie je, či sme to MY, kto sa rozhodujeme, či ten kto rozhoduje je náš mozog. Jasne že je. Aj počítač sa v priebehu výpočtu neustále o niečom rozhoduje. Otázkou je, či to naše rozhodnutie mohlo byť iné, či je alebo nie je určené na nás nezávislými okolnosťami. Teda, otázkou je, či naše rozhodnutie je naozaj slobodné.
Uvážme myšlienkový experiment: povedzme, že existuje kópia nášho sveta, so všetkým, aj s nami, a my sa v istom okamihu ocitneme v oboch svetoch pred rozhodnutím: rozhodneme sa v oboch svetoch vždy rovnako? ČO by mohlo spôsobiť, že by sme sa v každom z tých dvoch svetov v inak úplne rovnakej situácii rozhodli inak? Ak by sme sa rozhodli v inak rovnakej situácii vždy rovnako, kde je naša slobodná vôľa?
Osvetľujme celú situáciu trochou introspekcie. Proces rozhodovania nie je nič iné, než, že zvažujeme (v obmedzenom čase, ktorý máme k dispozícii) všetky alternatívy, ktoré nás napadnú, snažíme sa zvážiť, k čomu by tá, ktorá alternatíva viedla, snažíme sa odhadovať rokovania ostatných agentov i neživých objektov okolo nás (ľudí, zvierat, veriaci napríklad aj Boha alebo diabla ...) v závislosti na tom ktorom našom rozhodnutí, a na koncoch každej tej vetvy danej alternatíve pocitovo priradíme ohodnotenie. Nakoniec si potom zvolíme tú pre nás najlepšiu.
Teraz ma napadá, že "rozhodovanie srdcom" nie je nič iné, než, že jednotlivé alternatívy nepremyslíme dopredu, ale pocitové hodnotenie im priraďujeme hneď v nultom kroku.
Aké to má dôsledky pre našu slobodnú vôľu?
V momente rozhodovania za sebou každý máme inú životnú skúsenosť. Zažili sme iné veci, ovplyvnili nás iní ľudia. Prečítali sme iné knihy, a zapamätali si z nich (zaujali nás v nich) iné veci. Nič z toho sme si "slobodne" nezvolili, ale skôr sa nám tieto veci proste stali.
Prečo som si prečítal Boží blud Richarda Dawkinsa? Nuž, pretože ma tá kniha zaujala. Zaujala ma ešte pred tým, než vyšla, čakal som na to, až sa objaví v kníhkupectvách. Prečo ma zaujala? Neviem, plynulo to z môjho vtedajšieho mentálneho stavu. Z toho, čo som do tej doby zažil, nad čím som vtedy premýšľal, atď. Vybral som si slobodne tieto svoje zážitky a myšlienky, na základe ktorých mi Dawkinsova kniha prišla zaujímavá? Nie. Proste ma stretli. Proste sa mi stali. Mohol som sa aj tak rozhodnúť Dawkinsa si neprečítať. Isteže mohol - ale nerozhodol som sa tak, práve preto, že prečítať Dawkinsa mi v tej dobe prišlo ako veľmi zaujímavá a pritom dosiahnuteľná vec. Kde je v tom aká slobodná vôľa?
Prečo si moja veriaca kolegyňa z práce Boží blud neprečítala? Pretože o tej knihe nikdy poriadne nepočula, a aj keby o nej počula, tak z jej doterajšieho života by plynula ľahko pochopiteľná averzia voči čítaní takejto knihy. Navyše by jej ani neprišla zaujímavá, ale naopak odpudzujúca, poburujúca. Mohla si ho aj tak prečítať? No keď o tej knihe nikdy ani poriadne nepočula, tak asi nemohla. Keby žila iný život, potom možno. Mohla si ju prečítať asi tak, ako ja som si mohol prečítať jednu konkrétnu brakovú knihu zo stoviek, ktoré sú v každom kníhkupectve. Nikdy som nemal najmenší DÔVOD, aby som niečo podobné robil. Kde je teda aká slobodná vôľa?
Pokračovanie na: odkaz |
 |
|
2
|
|
|
1. Romanov 02.02.2013, 22:49
Ešte pred dvoma rokmi som považoval za úplne samozrejmé, že my ľudia máme slobodnú vôľu. Kto by preboha mohol tvrdiť, že ju nemáme? Predsa v každom okamihu zažívam, že sa rozhodujem, a rovnako tak sa rozhodujú aj ľudia okolo mňa. Sám si volím či pôjdem dnes večer do kina alebo nie, či sa napijem toho či onoho, či si z denného menu v jedálni vyberiem to či ono ... AKO by toto mohla byť len ilúzia? Ja prežívam ten rozhodovací proces, a VIEM, že som to ja, kto sa rozhoduje!
Pre začiatok by...
▲
02.02.2013, 22:57
|
Zo zlodejov poctivých ľudí nespravíme, však.
O svobodné vůli: odkaz |
 |
|
10
|
|
|
1. Romanov 02.02.2013, 22:49
Ešte pred dvoma rokmi som považoval za úplne samozrejmé, že my ľudia máme slobodnú vôľu. Kto by preboha mohol tvrdiť, že ju nemáme? Predsa v každom okamihu zažívam, že sa rozhodujem, a rovnako tak sa rozhodujú aj ľudia okolo mňa. Sám si volím či pôjdem dnes večer do kina alebo nie, či sa napijem toho či onoho, či si z denného menu v jedálni vyberiem to či ono ... AKO by toto mohla byť len ilúzia? Ja prežívam ten rozhodovací proces, a VIEM, že som to ja, kto sa rozhoduje!
Pre začiatok by...
▲
03.02.2013, 13:16
|
Počítač by som do toho nemiešal, pretože nemá vedomie, chcenie a ďalšie ľudské vlastnosti, napr. schopnosť vyhovárať sa, mať svoj názor atď. Zrejme nemáme nejakú neobmedzenú slobodnú vôľu. Sme tiež ovplyvňovaní všeličím, ale to tu nevadí. Ak ju teda máme tak do určitej miery. Aj to nie všetci rovnako. Hovorme o - aspoň relatívne - psychicky zdravom dospelom človeku. Mimochodom pokiaľ ide o to, či môže existovať slobodná vôľa, na jednej i druhej názorovej strane je dosť vzdelaných ľudí.
Otázka je, o akú osobnosť (psychologicky) ide. Je to tzv. adjustovaná či konformná osobnosť? O takej psychológ Otto Rank, ktorý sa zaoberal vôľou, uviedol, že "sa vzdala svojej vôle a akceptuje vôľu skupiny, kultúry". Vidíme, že tu sa ťažko dá hovoriť o - aktívnej - slobodnej vôli, hoci aj taký človek môže mať v niektorých oblastiach života v západnej spoločnosti priestor pre slobodu, napr. podľa svojho vkusu, záujmov, chutí a pod. (Čo je to vôľa? Prof. M. Zelina: "Jeden z veľmi známych psychológov, ktorý sa systematicky zaoberal vôľou, bol Otto Rank. Napísal, že "vôľa je pozitívne vedená organizácia a integrácia JA, ktorá využíva tvorivosť a kontroluje inštinktívne pudy." Originálny vôľový (regulačný) proces je opozíciou kompulziám, t. j. nekontrolovateľným impulzom, tak zvonka, ako aj z vnútra organizmu. Vonkajšie podnety sú napríklad príkazy rodičov alebo politikov, vnútorné sú napríklad sexuálne podnety. Impulzy a emócie sú vnútorné, sú skôr "farbami" života. Vôľa sa odlišuje od emócií a pudov tým, že je pozitívne a aktívne v službách ega.")
Ale nie každý je adjustovaný či konformný. A tento - jednoducho - iný svoju vôľu využíva aktívnejšie. Slobodnú vôľu možno chápať asi v dvoch významoch. Prvý súvisí s etikou a možnosťou ľudského či duchovného rozvoja. Súvisí s otázkou, či si ľudia môžu relatívne slobodne voliť medzi dobrom a zlom. Dá sa povedať, že ľudia majú (poznajú) prirodzené právo (zákon), etiku, teológiu, právo, zákony (napr. trestný zákon), informácie, teda čo sa týka základného rozlišovania dobra a zla. Hoci nemusia sa všetci tomu nejako hlbšie venovať. Sú však rôzne "teórie", učenia o tom, ako sa stávať múdrejším, slobodnejším, teda schopným ľahšie si vybrať dobro, správne, zdravé veci, ovládať svoje sebecké vášne, ktoré zotročujú atď. Nemusia to byť len duchovno náboženské systémy, lež aj filozofické a psychologické (stoici, Spinóza, Kant, Freud, Fromm...). Známa je v tomto smere aj budhistická osemdielna cesta, ktorá vedie k oslobodeniu od "kolobehu zrodenia a smrti". Podľa Freuda sa človek môže uzdraviť a oslobodiť, keď spozná sily, ktoré ním hýbu za jeho chrbtom (v nevedomí), keď bude chcieť (vôľa) a aktívne na sebe pracovať.
Dokonca aj Richard Dawkins ohľadom svojej teórie sebeckého génu a mému tvrdí, že máme slobodu alebo silu nepodliehať údajnému genetickému a memetickému determinizmu. V knihe A Devil's Chaplain píše: "Ako akademický vedec som vášnivým darvinistom a verím, že prírodný výber - ak nie je jedinou hybnou silou evolúcie - je určite jedinou známou silou schopnou vytvárať ilúzie cieľa, ktorý tak ohromuje všetky premýšľajúce povahy. Hoci podporujem darvinizmus ako vedec, som vášnivým antidarvinistom, keď príde reč na politiku a otázky, ako by sme mali riadiť naše ľudské záležitosti."
Tá istá téma je v knihe Sebecký gén. Dawkins paradoxne zakončuje svoje dielo obhajobou ľudskej dôstojnosti a slobody zoči-voči údajnému genetickéme a memetickému determinizmu: "Máme silu vzoprieť sa sebeckým génom, ktoré sú nám vrodené a, ak je to nutné, aj sebeckým mémom, ktoré nám vštepili. Dokonca môžeme diskutovať o spôsoboch, ako zámerne kultivovať a živiť čistý, nezištný altruizmus - niečo, čo v prírode nemá miesto, niečo, čo nikdy predtým v celej histórii sveta neexistovalo. Sme vytvorení ako nástroje génov a vychovávaní ako nástroje mémov, ale máme dosť sily, aby sme sa našim tvorcom vzopreli. My, jediní na Zemi, sa môžeme vzbúriť proti tyranii sebeckých replikátorov."
Druhý význam slobodnej vôle je iný. Slobodná vôľa môže byť to, že človek myslí a koná na základe vlastných rozhodnutí, podľa svojho výberu z viacerých možností, nie pod tlakom vonkajších podnetov, faktorov, ktoré nie sú vôbec v jeho moci, ktoré predstavujú len jednu nutnú možnosť. Nejde o to, či je ovplyvnený vonkajšími podnetmi, ale či si môže vybrať podľa seba, či sa riadi svojimi rozhodnutiami, alebo je mu všetko nejakým spôsobom nanútené. Teda možno je slobodná vôľa aj výber podľa seba, svojho rozhodnutia - z rôznych možností, alternatív. Či už ide o životný štýl, obliekanie, hodnoty, názory, väčšinové, menšinové atď. Ide o to, že z rôznych možností, ktoré sú, si volí podľa svojho chcenia. Ľudia sú rôzni, vyberajú si rôzne veci, napr. podľa vkusu, záujmov, hodnôt. "Neslobodné" by to bolo vtedy, keby niekto danú vec vedome nechcel, keby bol k tomu nútený vonkajšími faktormi bez inej možnosti (okrem tej pod hrozbou trestu), keby sa podrobil s nevôľou, alebo sa vzdal svojej vôle. Dokonca aj pod hrozbou trestu si niekto môže vybrať alternatívu, ktorá je povedzme politicky nežiaduca. Alebo niekto sa môže chcieť vedome niečomu, niekomu podvoliť, tiež teda slobodne, zo svojho rozhodnutia. Tu môže byť vôľa (želanie) niekoho daná aj jeho vášňami, chúťkami, "sebectvom", podľa svojich prostriedkov, napr. ísť do DisneyLandu, alebo odstrániť chlapa v rámci pomsty.
Slobodná vôľa môže využívať všetko, čo človek má, napr. poznatky, vedomosti.
Napokon, je tu aj otázka slobody a zodpovednosti. Tým sa trochu zaoberám tu (druhý odstavec) odkaz
"Prečo som si prečítal Boží blud Richarda Dawkinsa?"
Môže to byť otázka svetonázoru, ateizmus a pod.
"Prečo si moja veriaca kolegyňa z práce Boží blud neprečítala?"
Opäť možno tá istá otázka, teizmus a pod. To môže byť dané predošlými rozhodnutiami, čiastočne ovplyvnenými, čiastočne svojbytnými. Veriaci intelektuál si prečíta aj Dawkinsa, napr. kôli informáciám, prehľadu. Ale veriaci čo nie je intelektuál, to asi nebude čítať, lebo má iné hodnoty, názory. Človek sa v zmysle vôle venuje tomu, čomu chce (nie čomu nechce), aj podľa svojho svetonázoru či hodnôt. Ale teistu a ateistu môžu spájať iné knihy, hudba, filmy atď. Teda obaja si prečítajú napr. Dostojevského, vypočujú Džez atď. Povedzme preto, že je to relatívne neutrálne z pohľadu (a)teizmu a pod. Obaja napokon mohli (a nemuseli)vyrastať v jednej spoločnosti, chodiť spolu do školy, žiť v rovnakej "triede" a pod. A dobro a zlo, etika sa vzťahuje na teistu i ateistu (niekedy sa teisti a ateisti hádajú, kto urobil viac zla a dobra).
Ide aj o to, ako kto poníma človeka. Keď ho chápeme čisto ako "socio-biologizmus", tak kde tam môže byť slobodná vôľa? To by bol zrejme determinizmus daný biologicky a prostredím. Možno až druh fatalizmu. Avšak keď má človek aj nejakú inú individuálnu stránku, napr. ako bio-psycho-socio, alebo bio-psycho-socio-spirituálne bytie, tak tam už nejaký priestor pre slobodu byť môže. |
 |
|
37
|
|
|
10. Krištof 03.02.2013, 13:16
Počítač by som do toho nemiešal, pretože nemá vedomie, chcenie a ďalšie ľudské vlastnosti, napr. schopnosť vyhovárať sa, mať svoj názor atď. Zrejme nemáme nejakú neobmedzenú slobodnú vôľu. Sme tiež ovplyvňovaní všeličím, ale to tu nevadí. Ak ju teda máme tak do určitej miery. Aj to nie všetci rovnako. Hovorme o - aspoň relatívne - psychicky zdravom dospelom človeku. Mimochodom pokiaľ ide o to, či môže existovať slobodná vôľa, na jednej i druhej názorovej strane je dosť vzdelaných ľudí.
<br...
▲
03.02.2013, 15:07
|
Otto Rank píše o vôli. Nepíše však o slobodnej vôli.
To, že si vyberáš podľa seba, neznamená, že si môžeš vybrať inak.
Duša nič nerieši. Stále zostávaš plne závislí od vrodeného a naučeného.
|
 |
|
85
|
|
|
37. ruwolf 03.02.2013, 15:07
Otto Rank píše o vôli. Nepíše však o slobodnej vôli.
To, že si vyberáš podľa seba, neznamená, že si môžeš vybrať inak.
Duša nič nerieši. Stále zostávaš plne závislí od vrodeného a naučeného.
▲
03.02.2013, 16:58
|
Vôľa a slobodná vôľa spolu súvisia.
Teoreticky si môžem vybrať inak, napr. ak spoznám, že som sa mýlil. Veď to som už v živote aj urobil. Hoci Fromm hovorí, že slobodu vôle môžeme aj strácať.
Naučené môže tiež poslúžiť slobode vôle
|
|
|
89
|
|
|
85. Krištof 03.02.2013, 16:58
Vôľa a slobodná vôľa spolu súvisia.
Teoreticky si môžem vybrať inak, napr. ak spoznám, že som sa mýlil. Veď to som už v živote aj urobil. Hoci Fromm hovorí, že slobodu vôle môžeme aj strácať.
Naučené môže tiež poslúžiť slobode vôle
▲
03.02.2013, 17:17
|
Ak spoznáš, že si sa zmýlil - to je nový poznatok z okolia.
|
|
|
93
|
|
|
89. ruwolf 03.02.2013, 17:17
Ak spoznáš, že si sa zmýlil - to je nový poznatok z okolia.
▲
03.02.2013, 17:30
|
Nevadí, ak som to zistil z okolia, aj zo svojho myslenia a pod. Môžem pochopiť, že to a to som robil zle. Dôležité je, že je vo mne schopnosť vybrať si iné
|
|
|
96
|
|
|
93. Krištof 03.02.2013, 17:30
Nevadí, ak som to zistil z okolia, aj zo svojho myslenia a pod. Môžem pochopiť, že to a to som robil zle. Dôležité je, že je vo mne schopnosť vybrať si iné
▲
03.02.2013, 17:40
|
Dôležité je, že keď si to nevedel, nemohol sis' vybrať iné.
A rovnako dôležité je, že keď to vieš, tiež si nemôžeš vybrať iné.
|
|
|
97
|
|
|
96. ruwolf 03.02.2013, 17:40
Dôležité je, že keď si to nevedel, nemohol sis' vybrať iné.
A rovnako dôležité je, že keď to vieš, tiež si nemôžeš vybrať iné.
▲
03.02.2013, 17:49
|
Keď som to nevedel, nemohol som, ale keď som sa to dozvedel, vybral som si iné, ako bolo to dovtedajšie. Urobil som zmenu
|
|
|
98
|
|
|
97. Krištof 03.02.2013, 17:49
Keď som to nevedel, nemohol som, ale keď som sa to dozvedel, vybral som si iné, ako bolo to dovtedajšie. Urobil som zmenu
▲
03.02.2013, 17:51
|
Ja nehovorím, že človek nerobí zmeny.
Ja hovorím, že tým, že si vyberá to, čo pokladá za najsprávnejšie, je determinovaný.
|
|
|
3
|
RE:3,4
Zlodej nabzlo zabudol uviesť zdroj "svojho" príspevku: odkaz |
|
|
6
|
|
|
3. Romanov 03.02.2013, 10:28
RE:3,4
Zlodej nabzlo zabudol uviesť zdroj "svojho" príspevku: www.voltaire.netkosice.sk
▲
03.02.2013, 10:49
|
Vyzera inteligentnejsie. 
A FAjer bol lepsí. |
 |
|
8
|
|
|
3. Romanov 03.02.2013, 10:28
RE:3,4
Zlodej nabzlo zabudol uviesť zdroj "svojho" príspevku: www.voltaire.netkosice.sk
▲
03.02.2013, 11:07
|
Zlodej Romanov kričí: Chyťte zlodeja!
|
|
|
4
|
To je clanok o vacsinovej vzorke ludi, nie o kazdom cloveku.
|
|
|
5
|
Neviem, či máme my ľudia slobodnú vôľu v tom zmysle, ako tu bola v príspevkoch 1-4 popísaná. Viem len to, že absolútna sloboda človeka neexistuje. Ani Boh nehovorí v Biblii, že ľudia si môžu robiť, čo chcú. Dal im len schopnosť myslieť a rozhodovať sa. Ale netvrdí, že človek má právo sa rozhodnúť Boha neposlúchať. Ak to urobí musí niesť dôsledky. Totiž podľa Biblie, práve neposlušnosťou Boha vznikli všetky problémy, v ktorých sa dnes ľudia nachádzajú.
Boh vždy dopredu človeka upozornil, čo sa stane, keď poslúchne a čo sa stane keď neposlúchne. Tak sa aj stalo.
Poviete si, aká je to slobodná vôľa, keď ľudia nemôžu slobodne konať proti Božej vôli, keď musia niesť následky za svoje zlé rozhodnutie? To je pravda. V tomto zmysle človek slobodnú vôľu nemá a ak áno, tak len dočasne. Prečo je to tak?
Je to tak preto, že len Boh vie najlepšie ako stvoriteľ, čo je pre človeka dobré, užitočné a čo nie, čo mu škodí. Keby Boh donekonečna dovoľoval ľudom rozhodovať sa nesprávne, proti jeho vôli a teda proti prospechu celého ľudstva, nikdy by problémy ľudstva neboli vyriešené. Preto vzbúrenci (ako napr. Satan)musia byť odstránení.
Ešte jedna poznámka k príspevku č.3. Nie je pravda, že Boh nestanovil presné kritériá na spásu. V Hebrejských písmach (v Novom Zákone) je množstvo veršov, ktoré o tom hovoria.
Matúš 7:21 : Nie každý, kto mi hovorí Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto koná v"ľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach. Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v tvojom mene a nevyháňali démonov v tvojom mene a nekonali mnoho mocných skutkov v tvojom mene? A predsa im potom vyznám: Nikdy som vás nepoznal! Odstúpte odo mňa páchatelia nezákonosti.
Ján 3:3 : Ježiš mu odpovedal a riekol: Pravdivo, pravdivo ti hovorím, ak sa nenarodí niekto znovu nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.
Galaťanom 5:19 : "A zjavné sú skutky tela: smilstvo, nečistota voľné správanie modlárstvo, pestovanie špiritizmu, nepriateľstvá, spory, žiarlivosť, výbuchy hnevu, sváry, rozdelenia , sekty, závisť, pijatiky hýrenia a podobné veci. Vopred vás pred tým varujem, podobne , ako som vás vopred varoval, že tí, čo konajú také veci, nezdedia Božie kráľovstvo."
To je len niekoľko veršov, v prípade záujmu môžem vyhľadať aj ďalšie.
|
 |
|
7
|
To je ako laska a stastie... nikto to nevie definovat, ale vsetci o tom vedia ked to prezivaju.
Slobodnu volu tiez nikto nemusi definovat, ale vsetci vedia, ze ju mame
|
|
|
9
|
|
|
7. 03.02.2013, 11:07
To je ako laska a stastie... nikto to nevie definovat, ale vsetci o tom vedia ked to prezivaju.
Slobodnu volu tiez nikto nemusi definovat, ale vsetci vedia, ze ju mame
▲
03.02.2013, 12:15
|
RE:9
"Slobodnu volu tiez nikto nemusi definovat, ale vsetci vedia, ze ju mame" Keby si si prečítal článok, ktorý je v téme,tak nepíšeš bludy mysliac si, že práve si vyložil múdrosť. Veď práve článok píše o spochybňovaní slobodnej vôle. a ty tu bohorovne tresneš, že všetci vedia, že slobodnú vôľu majú. Buď si nesvojprávny, alebo pod vplyvom drog, či alkoholu. Platí to aj pre nick slušný človek, ktorý ti tu hlúposť odsúhlasil.
|
|
|
11
|
Slušný človek; k "7" ... Spinoza napísal: „Sloboda je poznaná nutnosť“. Dokáže/zal človek, vždy poznať túto nutnosť, alebo ju väčšinou spozná až po nejakej udalosti ...  |
 |
|
12
|
|
|
11. J.Tull 03.02.2013, 13:41
Slušný človek; k "7" ... Spinoza napísal: „Sloboda je poznaná nutnosť“. Dokáže/zal človek, vždy poznať túto nutnosť, alebo ju väčšinou spozná až po nejakej udalosti ...
▲
03.02.2013, 13:53
|
Slušný človek; ... nebudem Ťa trápiť ... Napíšem ako som to myslel. Podľa Biblie, Adam s Evou nevedeli rozoznať dobro od zla až po udalosti – zahryznutí do jablka. Pri rozhodovaní či porušiť, alebo neporušiť zákaz, nepoznali „nutnosť“, nevedeli, že konajú zlo ...  |
|
|
13
|
|
|
12. J.Tull 03.02.2013, 13:53
Slušný človek; ... nebudem Ťa trápiť ... Napíšem ako som to myslel. Podľa Biblie, Adam s Evou nevedeli rozoznať dobro od zla až po udalosti – zahryznutí do jablka. Pri rozhodovaní či porušiť, alebo neporušiť zákaz, nepoznali „nutnosť“, nevedeli, že konajú zlo ...
▲
03.02.2013, 14:01
|
Tull, ale v 1.Mojžišovej 2:16,17 je zapísaný Boží zákaz a aj to, čo sa stane, keď ho neposlúchnu.
|
|
|
16
|
|
|
13. Slušný človek 03.02.2013, 14:01
Tull, ale v 1.Mojžišovej 2:16,17 je zapísaný Boží zákaz a aj to, čo sa stane, keď ho neposlúchnu.
▲
03.02.2013, 14:09
|
Gn 3, 2-3: "Žena odpovedala hadovi: Z ovocia rajských stromov môžeme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, nám Boh povedal: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!" Takže mali to poznanie, informácie
|
|
|
17
|
|
|
13. Slušný človek 03.02.2013, 14:01
Tull, ale v 1.Mojžišovej 2:16,17 je zapísaný Boží zákaz a aj to, čo sa stane, keď ho neposlúchnu.
▲
03.02.2013, 14:10
|
Slušný človek; ... nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň ...
O tom hovorím, kým nejedol, nepoznal, že neuposlúchnutím koná zlo ...
|
|
|
26
|
|
|
17. J.Tull 03.02.2013, 14:10
Slušný človek; ... nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň ...
O tom hovorím, kým nejedol, nepoznal, že neuposlúchnutím koná zlo ...
▲
03.02.2013, 14:38
|
Platí 19. Akože nepoznal, že koná zlo, keď Eva sama povedala, že zomrie, keď bude z neho jesť. Platí aj 24.
|
|
|
14
|
|
|
11. J.Tull 03.02.2013, 13:41
Slušný človek; k "7" ... Spinoza napísal: „Sloboda je poznaná nutnosť“. Dokáže/zal človek, vždy poznať túto nutnosť, alebo ju väčšinou spozná až po nejakej udalosti ...
▲
03.02.2013, 14:05
|
Spinoza na konci svojej knihy Etika píše:
"Dokončil som takto všetko, čo som si želal predložiť k úvahe, pokiaľ ide o moc ľudskej mysle nad emóciami a pokiaľ ide o jej slobodu. Z toho plynie, aký mocný je múdry človek a ako veľmi prevyšuje človeka nevedomého, ktorý je hnaný len svojimi rozkošami. Veď nevedomý človek je nielen všelijako rozrušovaný vonkajšími príčinami, bez toho, aby dosiahol pravého ukľudnenia svojho ducha, ale navyše žije tak, akoby nič nevedel o sebe, Bohu a o veciach...
Kdežto múdry človek, pokiaľ ho za takého možno považovať, je zriedkakedy vo svojom duchu rozrušený, ale je si vedomý seba, Boha a vecí, z akejsi večnej nutnosti neprestane byť a vždy si zachováva skutočný pokoj ducha.
Pokiaľ cesta, na ktorú som tu poukázal proto, že vedie k výsledkom, sa zdá veľmi ťažká, musí byť tak či tak objavená. Ťažká zrejme musí byť, keďže je tak zriedka nájdená. Ako by potom bolo možné, keby spása bola ľahko dosiahnuteľná a mohlo by sa k nej dospieť bez veľkej námahy, že by bola zanedbávaná takmer všetkými ľuďmi? [Spásou sa tu myslí dosiahnutie slobody uvedomením a prácou.] Ale všetky veci znamenité sú práve tak obtiažne ako vzácne."
E. Fromm: "Spinoza chce ukázať, ako sa človek zo svojho väzenia môže dostať ku slobode. Jeho poňatie "etiky" je práve konceptom na dosiahnutie slobody. Slobodu je možné dosiahnuť rozumom, adekvátnymi ideami, uvedomením, je to však možné iba vtedy, keď sa človek o to usiluje, čo ho stojí viac námahy, než je väčšina ľudí ochotná podstúpiť."
|
|
|
15
|
spinoza patri henochom ?
preto su tu ludia stale muceni hladanim spravej odpovede,vsak ?
|
|
|
18
|
Slušný človek; ... vidím, že si súhlasil s „19“. Je v nej jeden háčik. Adam s Evou, mali síce informáciu, poznali boží zákaz, ale nepoznali čo je zlo, ergo nevedeli, že neposlúchnuť je zlo ... Alebo o čom potom ten strom bol?  |
|
|
20
|
|
|
18. J.Tull 03.02.2013, 14:17
Slušný človek; ... vidím, že si súhlasil s „19“. Je v nej jeden háčik. Adam s Evou, mali síce informáciu, poznali boží zákaz, ale nepoznali čo je zlo, ergo nevedeli, že neposlúchnuť je zlo ... Alebo o čom potom ten strom bol?
▲
03.02.2013, 14:25
|
Vedeli, však to vyplýva zo slov Evy. Veď vedela, že z neho nemá jesť, aby nezomrela. Strom poznania dobrého a zlého chápeme ako výsadu Boha rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé. Dúfam, že sa nemýlim.
|
|
|
21
|
|
|
18. J.Tull 03.02.2013, 14:17
Slušný človek; ... vidím, že si súhlasil s „19“. Je v nej jeden háčik. Adam s Evou, mali síce informáciu, poznali boží zákaz, ale nepoznali čo je zlo, ergo nevedeli, že neposlúchnuť je zlo ... Alebo o čom potom ten strom bol?
▲
03.02.2013, 14:26
|
Poznal to, mal info, že v deň keď by z neho jedol, sa stane niečo zlé ("zomrieš"). Ak niečo nemal, tak skúsenosť s tým. Ale človek nemusí mať svoju skúsenosť s určitým zlom, napr. vraždou, aby vedel, že je to zlé (napr. Nezabiješ!).
Poznanie stromu dobra a zla zrejme niečo symbolizuje. Napr. slobodu byť s Bohom, alebo bez neho. Kniha Odkrývanie sveta Biblie takto stručne vysvetľuje, prečo Adam a Eva nemali jesť zo stromu poznania dobra a zla: "Len Boh má kľúč k múdrosti, človek mu ho nemôže ukradnúť, iba ho prijať ako dar." Jesť z neho možno znamenalo, že človek sám bez Boha určuje dobro a zlo, múdrosť a pod.
|
|
|
40
|
|
|
21. Krištof 03.02.2013, 14:26
Poznal to, mal info, že v deň keď by z neho jedol, sa stane niečo zlé ("zomrieš"). Ak niečo nemal, tak skúsenosť s tým. Ale človek nemusí mať svoju skúsenosť s určitým zlom, napr. vraždou, aby vedel, že je to zlé (napr. Nezabiješ!).
Poznanie stromu dobra a zla zrejme niečo symbolizuje. Napr. slobodu byť s Bohom, alebo bez neho. Kniha Odkrývanie sveta Biblie takto stručne vysvetľuje, prečo Adam a Eva nemali jesť zo stromu poznania dobra a zla: "Len Boh má kľúč k múdrosti, človek mu ho nemôže...
▲
03.02.2013, 15:14
|
Keď je niečo zakázané, tak to predsa neznamená, že je to zlé.
|
|
|
19
|
Slušný človek; ... ešte ma v tejto súvislosti napadlo. Ako môže byť nejaký čin dedičným? Môžeme zdediť choroby, výzor, vlastnosti ..., ale zdediť čin ... |
|
|
22
|
|
|
19. J.Tull 03.02.2013, 14:22
Slušný človek; ... ešte ma v tejto súvislosti napadlo. Ako môže byť nejaký čin dedičným? Môžeme zdediť choroby, výzor, vlastnosti ..., ale zdediť čin ...
▲
03.02.2013, 14:29
|
Zdediť sa dá stav, do ktorého potom upadli Adama a Eva. Deti sa im nenarodili ešte v rajskej záhrade pred pádom, ale až potom "na svete". Preto mohli zdediť ich padlý stav
|
|
|
41
|
|
|
22. Krištof 03.02.2013, 14:29
Zdediť sa dá stav, do ktorého potom upadli Adama a Eva. Deti sa im nenarodili ešte v rajskej záhrade pred pádom, ale až potom "na svete". Preto mohli zdediť ich padlý stav
▲
03.02.2013, 15:15
|
Ale to je vrchol nespravodlivosti.
|
|
|
48
|
|
|
22. Krištof 03.02.2013, 14:29
Zdediť sa dá stav, do ktorého potom upadli Adama a Eva. Deti sa im nenarodili ešte v rajskej záhrade pred pádom, ale až potom "na svete". Preto mohli zdediť ich padlý stav
▲
03.02.2013, 15:24
|
25/krištof, odkiaľ máš také podrobnosti o ich živote?
|
|
|
23
|
|
|
19. J.Tull 03.02.2013, 14:22
Slušný človek; ... ešte ma v tejto súvislosti napadlo. Ako môže byť nejaký čin dedičným? Môžeme zdediť choroby, výzor, vlastnosti ..., ale zdediť čin ...
▲
03.02.2013, 14:32
|
Ja to tiež celkom nechápem. Dedičný hriech chápeme ako stav keď Boh odobral človeku dokonalosť v zmysle, že stratil večný život. Boh napravuje túto ľudskú chybu, túto stratu postavenia človeka pred Bohom obeťou Ježiša Krista. Vierou v Ježiša a v hodnotu jeho obete človek opäť získava pôvodné postavenie pred Bohom a opäť má nádej na večný život, pokiaľ vytrvá vo viere.
|
|
|
25
|
|
|
23. Slušný človek 03.02.2013, 14:32
Ja to tiež celkom nechápem. Dedičný hriech chápeme ako stav keď Boh odobral človeku dokonalosť v zmysle, že stratil večný život. Boh napravuje túto ľudskú chybu, túto stratu postavenia človeka pred Bohom obeťou Ježiša Krista. Vierou v Ježiša a v hodnotu jeho obete človek opäť získava pôvodné postavenie pred Bohom a opäť má nádej na večný život, pokiaľ vytrvá vo viere.
▲
03.02.2013, 14:35
|
Slušný človek; ... výsadu Boha rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé ...
A kde je to v Biblii takto napísané? Veď hneď ako zahryzli do „jablka“, spoznali, že je zlom byť nahý, teda nevedeli, čo je zlé, vedeli to až potom, nemohli vedieť ani to, že neposlúchnuť Boha je zlo ... Podobne ako i dieťa Adam a Eva sa často pripodobňujú k deťom .../ sa musí učiť byť poslušným a musia ho k tomu učiť vhodným spôsobom, v prvom rade jeho rodičia ...
 |
|
|
31
|
|
|
25. J.Tull 03.02.2013, 14:35
Slušný človek; ... výsadu Boha rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé ...
A kde je to v Biblii takto napísané? Veď hneď ako zahryzli do „jablka“, spoznali, že je zlom byť nahý, teda nevedeli, čo je zlé, vedeli to až potom, nemohli vedieť ani to, že neposlúchnuť Boha je zlo ... Podobne ako i dieťa Adam a Eva sa často pripodobňujú k deťom .../ sa musí učiť byť poslušným a musia ho k tomu učiť vhodným spôsobom, v prvom rade jeho rodičia ...
▲
03.02.2013, 14:47
|
Nevedeli, že neposlúchnuť Boha je zlo? Veď som písal, že si uvedomovali trest za neposlušnosť, viď Evina odpoveď hadovi(Diablovi).
|
|
|
35
|
|
|
31. Slušný človek 03.02.2013, 14:47
Nevedeli, že neposlúchnuť Boha je zlo? Veď som písal, že si uvedomovali trest za neposlušnosť, viď Evina odpoveď hadovi(Diablovi).
▲
03.02.2013, 14:59
|
Slušný človek; ... nájdi mi verš, kde je nejakým spôsobom napísané, že neuposlúchnuť je zlom ...
Boh im povedal, že zomrú ak budú jesť z toho „jablka“, nepovedal, že zomrú, ak budú neposlušní. Smrť sa týkala požitia jablka, nie neposlúchnutia. Had Evu presvedčil, že nezomrú a preto, že nevedela, že koná zlo, jedla a ponúkla i Adama, ktorý rovnako nevedel ...
Boh im nepovedal, že je zlom byť nahý, spoznali to až po požití jablka a podobne pochopili, že i neuposlúchnutím konali zlo, lenže to až potom, keď už boli od „jablka múdrymi“, nie však skôr ...
|
|
|
36
|
|
|
35. J.Tull 03.02.2013, 14:59
Slušný človek; ... nájdi mi verš, kde je nejakým spôsobom napísané, že neuposlúchnuť je zlom ...
Boh im povedal, že zomrú ak budú jesť z toho „jablka“, nepovedal, že zomrú, ak budú neposlušní. Smrť sa týkala požitia jablka, nie neposlúchnutia. Had Evu presvedčil, že nezomrú a preto, že nevedela, že koná zlo, jedla a ponúkla i Adama, ktorý rovnako nevedel ...
Boh im nepovedal, že je zlom byť nahý, spoznali to až po požití jablka a podobne pochopili, že i neuposlúchnutím konali zlo, len...
▲
03.02.2013, 15:05
|
Taký verš sa tam nenachádza, aspoň ja o ňom neviem, ale z toho čo im Boh povedal to vyplýva. Ty keby si nevedel, čo je zlo a niekto by ťa vystríhal, že niečo nerob, lebo za to zomrieš, tak by si to nepochopil?
|
|
|
44
|
|
|
36. Slušný človek 03.02.2013, 15:05
Taký verš sa tam nenachádza, aspoň ja o ňom neviem, ale z toho čo im Boh povedal to vyplýva. Ty keby si nevedel, čo je zlo a niekto by ťa vystríhal, že niečo nerob, lebo za to zomrieš, tak by si to nepochopil?
▲
03.02.2013, 15:19
|
Slušný človek; ako z ... nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň ... vyplýva, že zlom je neuposlúchnutie ...  Z uvedeného vyplýva len, že to "jablko", je smrteľne jedovaté. Had ich však presvedčil, že nie je tomu tak, ale že sa im otvoria oči a budú ako ich "Otec" a ktoré dieťa by sa nechcelo podobať svojmu otcovi ...?
|
|
|
47
|
|
|
44. J.Tull 03.02.2013, 15:19
Slušný človek; ako z ... nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň ... vyplýva, že zlom je neuposlúchnutie ... Z uvedeného vyplýva len, že to "jablko", je smrteľne jedovaté. Had ich však presvedčil, že nie je tomu tak, ale že sa im otvoria oči a budú ako ich "Otec" a ktoré dieťa by sa nechcelo podobať svojmu otcovi ...?
▲
03.02.2013, 15:23
|
|
52
|
|
|
44. J.Tull 03.02.2013, 15:19
Slušný človek; ako z ... nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň ... vyplýva, že zlom je neuposlúchnutie ... Z uvedeného vyplýva len, že to "jablko", je smrteľne jedovaté. Had ich však presvedčil, že nie je tomu tak, ale že sa im otvoria oči a budú ako ich "Otec" a ktoré dieťa by sa nechcelo podobať svojmu otcovi ...?
▲
03.02.2013, 15:33
|
47. Z porušenia Božieho zákazu jesť zo stromu poznania dobra a zla, vyplýva, že je to zlé aj tak, že je to Boží zákaz, ktorý by tým bol porušený. Porušiť Boží zákaz (alebo prikázanie) je zlá vec. Nerešpektovanie Božieho varovania resp. zákazu malo byť zlom aj preto, že po porušení tohto zákazu a jedenia z daného stromu, mal nasledovať daný negatívny účinok (smrť).
O jablku tam nebola reč. Strom poznania dobra a zla je zrejme symbolom. Vinou hada a svojho rozhodnutia, teda spoluzodpovednosťou padli, dostali sa do problémov, ako to tam je ďalej opisované, bolesti atď.
|
|
|
42
|
|
|
35. J.Tull 03.02.2013, 14:59
Slušný človek; ... nájdi mi verš, kde je nejakým spôsobom napísané, že neuposlúchnuť je zlom ...
Boh im povedal, že zomrú ak budú jesť z toho „jablka“, nepovedal, že zomrú, ak budú neposlušní. Smrť sa týkala požitia jablka, nie neposlúchnutia. Had Evu presvedčil, že nezomrú a preto, že nevedela, že koná zlo, jedla a ponúkla i Adama, ktorý rovnako nevedel ...
Boh im nepovedal, že je zlom byť nahý, spoznali to až po požití jablka a podobne pochopili, že i neuposlúchnutím konali zlo, len...
▲
03.02.2013, 15:16
|
Nerešpektovanie Božieho varovania resp. zákazu (Gn 2, 16-17) malo byť zlom preto, že po porušení tohto zákazu - a teda jedenia z daného stromu, mal nasledovať daný negatívny následok (smrť).
Eva a Adam vedeli, že je to zlo aj v tom zmysle, že mali o tom informáciu od Boha, ale nemali istotu, nemali skúsenosť s tým. Had ich presviedčal o opaku toho, čo im povedal Boh, že to vraj bude dobré, had im hral na ich hriešnu stránku, takže had a ľudia boli za dané následky spoluzodpovední. Keď však Božie upozornenie porušili, spoznali, že Boh ich varoval správne, lebo nastali tie negatívne následky, vyjadrené tam skôr sybmolicky (odchod z raja na svet atď.).
Boh im nemusel všetko presne povedať - podľa textu Biblie, ale vyplýva to z stavu, ktorý bol predtým (raj, harmónia) a potom (pád, problémy)
|
|
|
129
|
|
|
42. Krištof 03.02.2013, 15:16
Nerešpektovanie Božieho varovania resp. zákazu (Gn 2, 16-17) malo byť zlom preto, že po porušení tohto zákazu - a teda jedenia z daného stromu, mal nasledovať daný negatívny následok (smrť).
Eva a Adam vedeli, že je to zlo aj v tom zmysle, že mali o tom informáciu od Boha, ale nemali istotu, nemali skúsenosť s tým. Had ich presviedčal o opaku toho, čo im povedal Boh, že to vraj bude dobré, had im hral na ich hriešnu stránku, takže had a ľudia boli za dané následky spoluzodpovední. Keď však ...
▲
04.02.2013, 17:24
|
Zlo je niekomu ubližovať.
Neviem komu porušením toho zákazu mohli ublížiť.
|
|
|
33
|
|
|
25. J.Tull 03.02.2013, 14:35
Slušný človek; ... výsadu Boha rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé ...
A kde je to v Biblii takto napísané? Veď hneď ako zahryzli do „jablka“, spoznali, že je zlom byť nahý, teda nevedeli, čo je zlé, vedeli to až potom, nemohli vedieť ani to, že neposlúchnuť Boha je zlo ... Podobne ako i dieťa Adam a Eva sa často pripodobňujú k deťom .../ sa musí učiť byť poslušným a musia ho k tomu učiť vhodným spôsobom, v prvom rade jeho rodičia ...
▲
03.02.2013, 14:52
|
Niečo to zrejme symbolizuje, treba to chápať v príslušnom kontexte, tj. duchovno náboženskom, biblickom a pod.
Adam a Eva boli nahí pred pádom "a nehanbili sa". Všetko bolo totiž v poriadku. Pôvodne žili v harmónii so sebou aj s Bohom - zdrojom ich duchovného života. Nehanbili sa, čo je symbol niečoho pozitívneho, nemali sa za čo hanbiť. Ako to komentuje kniha Odkrývanie sveta Bibilie: "Dôverovali Bohu i sebe a boli šťastní." Alebo komentár psychológa, filozofa a teológa J. Bradshawa (1988): "Nahota symbolizovala ich pravé ja. Boli, kým boli, a boli s tým spokojní. Nebolo čo skrývať. Mohli byť dokonale spravodliví." Ale: "Akonáhle si zvolili byť iní ["budete ako Boh"], než boli, stali sa nahými a hanbili sa." Keď "padli", zistili, že sú nahí a zakryli sa. Pôvodná harmónia sa narušila. Začali sa vyhovárať jeden na druhého. Adam: "Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol." Eva: "Had ma naviedol, i jedla som." a pod. (Gn 3, 12-13) Už tam nebol pôvodný súlad.
Adam a Eva pôvodne v Edene mali rozum a poznanie, vrátane poznanie dobra a zla (morálky). Veď napokon boli stvorení na Boží obraz. Človek napríklad obrábal a strážil záhradu Eden, bol skoro ako záhradkár alebo poľnohospodár (Gn 2, 8, 15). Alebo človek dával mená ostatným stvoreniam, zvieratám, ako mu to Boh umožnil (Gn 2, 19-20). Dalo by sa s nadsadzkou povedať, že klasifikoval alebo triedil zvieratá: poľnú zver, nebeské vtáky, dobytok... Čo sa týka morálky, teoreticky keby Adam bol zlý k Eve, nevedel by, že je to zlé? Zrejme vedel. Žili však súladne, čo bolo dobré. Ako sa tam aj uvádza, že boli jedným telom. (Gn 2, 24) Alebo keď sa ich had pýtal, či nesmú jesť zo všetkých stromov, normálne rozumne mu vysvetlili situáciu. Dobro tam bolo život s Bohom, zlo bolo porušenie jeho varovania. Ale teda nesmeli jesť z daného stromu poznania dobra a zla, lebo to symbolizuje ich vzburu, odchod od Boha, rozhodovanie o tom čo je dobro a zlo bez ich Stvoriteľa
|
|
|
29
|
|
|
23. Slušný človek 03.02.2013, 14:32
Ja to tiež celkom nechápem. Dedičný hriech chápeme ako stav keď Boh odobral človeku dokonalosť v zmysle, že stratil večný život. Boh napravuje túto ľudskú chybu, túto stratu postavenia človeka pred Bohom obeťou Ježiša Krista. Vierou v Ježiša a v hodnotu jeho obete človek opäť získava pôvodné postavenie pred Bohom a opäť má nádej na večný život, pokiaľ vytrvá vo viere.
▲
03.02.2013, 14:42
|
Slušný človek; ... Ak by im odobral dokonalosť, potom ju museli mať predtým. Lenže ak ju mali, potom by poznali dobro i zlo a nedopustili by sa „hriechu“ ...
...dediť môžeme iba to, čo máme v génoch. Ak teda Adam s Evou mali „neuposlúchnuť“ v génoch, potom boli takými stvorení a aj keby im tieto gény boli dodatočne vložené, rovnako za tým musí byť Boh ...
|
|
|
34
|
|
|
29. J.Tull 03.02.2013, 14:42
Slušný človek; ... Ak by im odobral dokonalosť, potom ju museli mať predtým. Lenže ak ju mali, potom by poznali dobro i zlo a nedopustili by sa „hriechu“ ...
...dediť môžeme iba to, čo máme v génoch. Ak teda Adam s Evou mali „neuposlúchnuť“ v génoch, potom boli takými stvorení a aj keby im tieto gény boli dodatočne vložené, rovnako za tým musí byť Boh ...
▲
03.02.2013, 14:58
|
Slušný človek tam píše dokonalosť v zmysle večného života, tj. duch. vzťahu s Bohom. Opakom je "smrť", ktorá nastala po jedení z toho stromu, duchovná smrť. Rim 6, 23: "Lebo mzdou hriechu je smrť".
Dediť sa dá stav ľudí. Najprv - v rajskej záhrade - boli v lepšom stave, ale vtedy deti nemali. Potom padli, dostali sa v niečom do iného stavu, boli vyhnaní na svet a potom mali deti, ktoré po nich zdedili padlý stav. Nemôžeme to však brať príliš "svetsky" alebo doslovne, ide o duchovno náboženské veci, symboly a pod.
|
|
|
99
|
|
|
23. Slušný človek 03.02.2013, 14:32
Ja to tiež celkom nechápem. Dedičný hriech chápeme ako stav keď Boh odobral človeku dokonalosť v zmysle, že stratil večný život. Boh napravuje túto ľudskú chybu, túto stratu postavenia človeka pred Bohom obeťou Ježiša Krista. Vierou v Ježiša a v hodnotu jeho obete človek opäť získava pôvodné postavenie pred Bohom a opäť má nádej na večný život, pokiaľ vytrvá vo viere.
▲
03.02.2013, 17:54
|
Slušny človek. je to tak ako píšeš, je k tomu potrebne pridať ešte duchovne oživenie, ako nevyhnutnú podmienku. Boh odobral/umrtvil/ Adamovi aj Eve ducha, od tej chvile nevedeli vnimať Boha. Boli duchovne mrtví. Dnes sa ludia rodia duchovne mrtví, pretože su pod dedicným hriechom.
Len cez Ježisovu obetu, možu ľudia duchovne ožiť. Boh nas povoláva spať
takto je človek vlastne na obraz Boži. má OZIVENEHO DUCHA/vnutorne ja/, DUSU /emocie ,pocity.../ a TELO,
|
 |
|
101
|
|
|
99. veriaci 03.02.2013, 17:54
Slušny človek. je to tak ako píšeš, je k tomu potrebne pridať ešte duchovne oživenie, ako nevyhnutnú podmienku. Boh odobral/umrtvil/ Adamovi aj Eve ducha, od tej chvile nevedeli vnimať Boha. Boli duchovne mrtví. Dnes sa ludia rodia duchovne mrtví, pretože su pod dedicným hriechom.
Len cez Ježisovu obetu, možu ľudia duchovne ožiť. Boh nas povoláva spať
takto je človek vlastne na obraz Boži. má OZIVENEHO DUCHA/vnutorne ja/, DUSU /emocie ,pocity.../ a TELO,
▲
03.02.2013, 17:56
|
A zase kopec ničím nepodložené drístov...
|
|
|
24
|
má to úplne inú logiku ako z toho orecha vylúpnuť zdravé jadro, každý vzdelaný a rozhľadený človek je pre duševne obmedzeného despotu potenciálnym nebespečenstvom a preto musela byť do biblie vložená výstraha
|
|
|
27
|
|
|
24. 03.02.2013, 14:35
má to úplne inú logiku ako z toho orecha vylúpnuť zdravé jadro, každý vzdelaný a rozhľadený človek je pre duševne obmedzeného despotu potenciálnym nebespečenstvom a preto musela byť do biblie vložená výstraha
▲
03.02.2013, 14:40
|
Zajomato, o dôvodoch si prečítaj napr príspevok 7.
|
|
|
30
|
|
|
27. Slušný človek 03.02.2013, 14:40
Zajomato, o dôvodoch si prečítaj napr príspevok 7.
▲
03.02.2013, 14:45
|
38/s.človek, príspevok 7 som nenašiel
|
|
|
32
|
|
|
30. 03.02.2013, 14:45
38/s.človek, príspevok 7 som nenašiel
▲
03.02.2013, 14:49
|
Príspevok 7 je v tejto téme, keď posunieš bočnou lištou smerom hore.
|
|
|
28
|
dedičný hriech a nepoškvrnené počatie sú vrcholy demagogickej manipulácie s"hlúpym plebsom"
|
|
|
38
|
keď som vyznávačom akehokoľvek náboženstva nemám slobodnú vôľu
|
|
|
43
|
|
|
38. 03.02.2013, 15:10
keď som vyznávačom akehokoľvek náboženstva nemám slobodnú vôľu
▲
03.02.2013, 15:17
|
Človek ju nemá nikdy. |
|
|
45
|
|
|
43. ruwolf 03.02.2013, 15:17
Človek ju nemá nikdy.
▲
03.02.2013, 15:21
|
46/ruwolf, to, že si pridal tento príspevok je prejavom čoho?
|
|
|
46
|
|
|
45. 03.02.2013, 15:21
46/ruwolf, to, že si pridal tento príspevok je prejavom čoho?
▲
03.02.2013, 15:22
|
Vôle, ale nie slobodnej. |
|
|
49
|
|
|
46. ruwolf 03.02.2013, 15:22
Vôle, ale nie slobodnej.
▲
03.02.2013, 15:26
|
|
51
|
|
|
49. 03.02.2013, 15:26
49/ruwolf, a akej
▲
03.02.2013, 15:30
|
|
56
|
|
|
38. 03.02.2013, 15:10
keď som vyznávačom akehokoľvek náboženstva nemám slobodnú vôľu
▲
03.02.2013, 15:41
|
zajomato, myslíš si, že človek sa nemôže relatívne slobodne rozhodnúť byť vyznávačom náboženstva, alebo inej ideológie, svetonázoru a pod.?
|
|
|
57
|
|
|
56. Krištof 03.02.2013, 15:41
zajomato, myslíš si, že človek sa nemôže relatívne slobodne rozhodnúť byť vyznávačom náboženstva, alebo inej ideológie, svetonázoru a pod.?
▲
03.02.2013, 15:44
|
Dokážeš chcieť byť satanistom?
|
|
|
63
|
|
|
57. ruwolf 03.02.2013, 15:44
Dokážeš chcieť byť satanistom?
▲
03.02.2013, 15:56
|
"Dokážeš chcieť byť satanistom?"
To nie je moja vôľa. Moja vôľa je skôr nebyť satanistom. Už som o tom písal: Stretol som sa aj s takým nezvyčajným ponímaním, že vraj slobodnú vôľu môže mať len ten, kto dokáže chcieť hocičo, aj čo mu nevyhovuje, čo sa mu veľmi prieči, čo je proti jeho želaniu, svedomiu atď. Teda chcieť to, čo vlastne nechceš, mať vôľu byť proti svojej vôli a pod. Podľa takéhoto ponímania zrejme nemáme slobodnú vôľu. Slobodná vôľa môže byť skôr to, že človek myslí a koná na základe svojich rozumových rozhodnutí, podľa svojho výberu, nie pod vplyvom vonkajších podnetov, faktorov, ktoré nie sú vôbec v jeho moci
|
|
|
68
|
|
|
63. Krištof 03.02.2013, 15:56
"Dokážeš chcieť byť satanistom?"
To nie je moja vôľa. Moja vôľa je skôr nebyť satanistom. Už som o tom písal: Stretol som sa aj s takým nezvyčajným ponímaním, že vraj slobodnú vôľu môže mať len ten, kto dokáže chcieť hocičo, aj čo mu nevyhovuje, čo sa mu veľmi prieči, čo je proti jeho želaniu, svedomiu atď. Teda chcieť to, čo vlastne nechceš, mať vôľu byť proti svojej vôli a pod. Podľa takéhoto ponímania zrejme nemáme slobodnú vôľu. Slobodná vôľa môže byť skôr to, že človek myslí a koná...
▲
03.02.2013, 16:02
|
No a ja v tom žiadnu slobodu nevidím, keďže si plne závislý od vecí ako je Tvoja DNA a jej príslušenstvo a všetkého, čo si sa naučil.
|
|
|
83
|
|
|
68. ruwolf 03.02.2013, 16:02
No a ja v tom žiadnu slobodu nevidím, keďže si plne závislý od vecí ako je Tvoja DNA a jej príslušenstvo a všetkého, čo si sa naučil.
▲
03.02.2013, 16:47
|
Čo sa človek naučí, môže tiež poslúžiť jeho vôli. Vôľa je schopnosť človeka slobodne sa rozhodovať, schopnosť chcieť a vyberať si z viacerých možností. Vôľa je aj schopnosť človeka vykonávať chcenú, zamýšľanú a naplánovanú činnosť, tzv. vôľovú činnosť
|
|
|
84
|
|
|
83. Krištof 03.02.2013, 16:47
Čo sa človek naučí, môže tiež poslúžiť jeho vôli. Vôľa je schopnosť človeka slobodne sa rozhodovať, schopnosť chcieť a vyberať si z viacerých možností. Vôľa je aj schopnosť človeka vykonávať chcenú, zamýšľanú a naplánovanú činnosť, tzv. vôľovú činnosť
▲
03.02.2013, 16:48
|
Súhlasím so všetkým, až na slovko "slobodne" - to je tam neoprávnene.
|
|
|
59
|
|
|
56. Krištof 03.02.2013, 15:41
zajomato, myslíš si, že človek sa nemôže relatívne slobodne rozhodnúť byť vyznávačom náboženstva, alebo inej ideológie, svetonázoru a pod.?
▲
03.02.2013, 15:48
|
60/krištof, v momente rozhodovania áno
|
|
|
39
|
Slušný človek; ... nechápem, prečo sa mysliaci človek silou mocou drží doslovnému výkladu Biblie, ktorá bola písaná v dobách, keď bolo poznanie tých, ktorí ju písali, ako i tých ktorým to bolo určené /na začiatku prostému ľudu civilizácie pastierov/, neberúc do úvahy ani aké boli predstavy o svete tej doby všeobecne ... Veď ak by aj Boh pisateľov inšpiroval, nemohol a ani to nebolo, nie je zámerom, vysvetľovať spôsob, akým vznikol svet na základe dnešných poznatkov, ani to ako sme sa vyčlenili zo zvieracej ríše ...
Hádam si nemyslíš, že poznanie rastie na stromoch ...
|
|
|
105
|
|
|
39. J.Tull 03.02.2013, 15:13
Slušný človek; ... nechápem, prečo sa mysliaci človek silou mocou drží doslovnému výkladu Biblie, ktorá bola písaná v dobách, keď bolo poznanie tých, ktorí ju písali, ako i tých ktorým to bolo určené /na začiatku prostému ľudu civilizácie pastierov/, neberúc do úvahy ani aké boli predstavy o svete tej doby všeobecne ... Veď ak by aj Boh pisateľov inšpiroval, nemohol a ani to nebolo, nie je zámerom, vysvetľovať spôsob, akým vznikol svet na základe dnešných poznatkov, ani to ako sme sa vyčlenili z...
▲
03.02.2013, 18:08
|
Tull,42, ak si myslel tým mysliacim človekom mňa, tak musím povedať, že ja sa nedržím silou mocou doslovného výkladu Biblie. Pod doslovným myslím naozaj doslovný, lebo to by znamenalo akceptovať mnoho rozporov. Napríklad, niektorí tvrdia, že evanjeliá si odporujú, lebo nie sú všetky rovnaké. Ale o to práve ide. Nie sú rovnaké , len sa dopĺňajú. Drvivá väčšina zdanlivých rozporov sa dá vysvetliť. Aj keď považujeme pisateľov za inšpirovaných Bohom, veríme, že im Boh nechal aj voľnú ruku, aby zanechali v správe aj svoj určitý rukopis, to čo oni považovali za správne. Ale veríme, že Boh si ustrážil, aby tam bolo napísané to, čo chcel.
Ja napr. neverím , že Boh stvoril vesmír za 6 doslovných dní po 24 hodinách. Nechápem tieto dni, ako dni ľudské ale ako dni Božie, kde na inom mieste sa píše pripodobnenie, že pre Boha je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Boli to teda určité časové úseky, nevieme aké dlhé. Len vieš, zasa sa môžu nájsť ľudia, ktorí budú tvrdiť, že čo je to za všemohúceho Boha, keď potreboval na jeden stvoriteľský deň tisíce rokov. Keď je všemohúci, malo by mu stačiť aj 24 hodín, nie?  |
|
|
50
|
odkaz Svobodná vůle neexistuje. Důkazem je priming
|
|
|
106
|
|
|
50. ruwolf 03.02.2013, 15:27
http://National-Geographic.cz/detail/svobodna-vule-neexistuje-dukazem-je-priming-12694/ Svobodná vůle neexistuje. Důkazem je priming
▲
03.02.2013, 18:21
|
Táto ovplyvniteľnosť nášho mozgu a teda človeka je známa.
|
|
|
53
|
*ruwolf, čo je teda prejavom slobodnej vôle?
|
|
|
55
|
|
|
53. 03.02.2013, 15:35
*ruwolf, čo je teda prejavom slobodnej vôle?
▲
03.02.2013, 15:40
|
Na to sa každého pýtam a nikto nevie odpovedať.
|
|
|
58
|
|
|
55. ruwolf 03.02.2013, 15:40
Na to sa každého pýtam a nikto nevie odpovedať.
▲
03.02.2013, 15:47
|
Nezávislosť rozhodovania |
 |
|
62
|
|
|
58. Nadja 03.02.2013, 15:47
Nezávislosť rozhodovania
▲
03.02.2013, 15:51
|
Aká nezávislosť, keď mozog máš sformovaný pomocou DNA, vnútro-maternicovéjo vývoja a neskorším skúsenosťami?
|
|
|
64
|
|
|
62. ruwolf 03.02.2013, 15:51
Aká nezávislosť, keď mozog máš sformovaný pomocou DNA, vnútro-maternicovéjo vývoja a neskorším skúsenosťami?
▲
03.02.2013, 15:56
|
Keďže nemáme kontrolu nad tým, čo všetko a ako ovplyvňuje naše rozhodovanie, nie sme schopní všetky vplyvy určiť, a preto nemôžeme vedieť, či niektoré rozhodnutia, napr, niektoré nezávažné, ale v podstate ktorékoľvek, nie sú učinené nezávislo od všetkého... to môžeme určiť až po tom, čo budeme vedieť všetky vplyvy monitorovať |
|
|
67
|
|
|
64. Nadja 03.02.2013, 15:56
Keďže nemáme kontrolu nad tým, čo všetko a ako ovplyvňuje naše rozhodovanie, nie sme schopní všetky vplyvy určiť, a preto nemôžeme vedieť, či niektoré rozhodnutia, napr, niektoré nezávažné, ale v podstate ktorékoľvek, nie sú učinené nezávislo od všetkého... to môžeme určiť až po tom, čo budeme vedieť všetky vplyvy monitorovať
▲
03.02.2013, 15:59
|
Ak sú nezávislé od všetkého - čím sa potom riadiš pri rozhodovaní? |
|
|
70
|
|
|
67. ruwolf 03.02.2013, 15:59
Ak sú nezávislé od všetkého - čím sa potom riadiš pri rozhodovaní?
▲
03.02.2013, 16:04
|
Mno, bolo by príliš trúfalé odpovedať, že slobodnou vôľou? |
|
|
73
|
|
|
70. Nadja 03.02.2013, 16:04
Mno, bolo by príliš trúfalé odpovedať, že slobodnou vôľou?
▲
03.02.2013, 16:08
|
A tá sa berie skade? Ako funguje? Podľa čoho sa mení to, čo Ti "radí" alebo ako Ťa "riadi"?
|
|
|
75
|
|
|
73. ruwolf 03.02.2013, 16:08
A tá sa berie skade? Ako funguje? Podľa čoho sa mení to, čo Ti "radí" alebo ako Ťa "riadi"?
▲
03.02.2013, 16:15
|
Máme ju vrodenú, ona sa rozvíja spolu s rozvojom nášho mozgu.
Keby jej nebolo, tak sme stále rovnakými zvieratkami, nikdy by z nás nebol človek.
Jej rozvoj začal práve vtedy, keď sme sa zamysleli prvýkrát, že "prečo".
žiadne zvieratko sa nevie pýtať, prečo.
Teda túto otázku sme nemali ako odpozerať. Teda bola prejavom našej slobodnej vôle, nebola ničím určená tak, aby k nej došlo.
|
|
|
79
|
|
|
75. Nadja 03.02.2013, 16:15
Máme ju vrodenú, ona sa rozvíja spolu s rozvojom nášho mozgu.
Keby jej nebolo, tak sme stále rovnakými zvieratkami, nikdy by z nás nebol človek.
Jej rozvoj začal práve vtedy, keď sme sa zamysleli prvýkrát, že "prečo".
žiadne zvieratko sa nevie pýtať, prečo.
Teda túto otázku sme nemali ako odpozerať. Teda bola prejavom našej slobodnej vôle, nebola ničím určená tak, aby k nej došlo.
▲
03.02.2013, 16:19
|
No to si odpovedala len na prvú nepodstatnú otázku.
Na 2 dôležitejšie si neodpovedala...
|
|
|
117
|
|
|
79. ruwolf 03.02.2013, 16:19
No to si odpovedala len na prvú nepodstatnú otázku.
Na 2 dôležitejšie si neodpovedala...
▲
03.02.2013, 21:13
|
Prečo častuješ odpornými nadávkami Fotona, ak si presvedčený, že on inak jednať nemôže?
|
|
|
118
|
|
|
117. Nadja 03.02.2013, 21:13
Prečo častuješ odpornými nadávkami Fotona, ak si presvedčený, že on inak jednať nemôže?
▲
03.02.2013, 21:17
|
Nemôžem inak označovať odporného, len pravými menami.  |
|
|
119
|
|
|
118. ruwolf 03.02.2013, 21:17
Nemôžem inak označovať odporného, len pravými menami.
▲
03.02.2013, 21:19
|
To nie je spravodlivé, je to podobné, ako to, čo veriacim vyčítaš: že Boh nás stvoril nedokonalými a za svoju chybu nás trestá.
|
|
|
120
|
|
|
119. Nadja 03.02.2013, 21:19
To nie je spravodlivé, je to podobné, ako to, čo veriacim vyčítaš: že Boh nás stvoril nedokonalými a za svoju chybu nás trestá.
▲
03.02.2013, 21:21
|
Veď ja ho nijako netrestám, ja mu pomáham vidieť, čo robí. |
|
|
121
|
|
|
120. ruwolf 03.02.2013, 21:21
Veď ja ho nijako netrestám, ja mu pomáham vidieť, čo robí.
▲
03.02.2013, 21:27
|
Nie, nepomáhaš... nadávky ešte nikdy nikomu nepomohli, jedine tak môže niekto zmeniť správanie zo strachu, aby sa vyhnul nadávkam, ale v presvedčení ho tým utvrdíš.
|
|
|
60
|
|
|
55. ruwolf 03.02.2013, 15:40
Na to sa každého pýtam a nikto nevie odpovedať.
▲
03.02.2013, 15:50
|
59/ruwolf, ako definuješ vôľu, čo to je VÔĽA
|
|
|
66
|
|
|
60. 03.02.2013, 15:50
59/ruwolf, ako definuješ vôľu, čo to je VÔĽA
▲
03.02.2013, 15:58
|
To, že človek niečo chce.
|
|
|
69
|
|
|
66. ruwolf 03.02.2013, 15:58
To, že človek niečo chce.
▲
03.02.2013, 16:03
|
70/ruwolf, aký rozdiel je medzi chcieť a musieť?
|
|
|
71
|
|
|
69. 03.02.2013, 16:03
70/ruwolf, aký rozdiel je medzi chcieť a musieť?
▲
03.02.2013, 16:05
|
Podľa toho, ako ich definuješ - sú totiž možné viaceré definície.
|
|
|
74
|
|
|
71. ruwolf 03.02.2013, 16:05
Podľa toho, ako ich definuješ - sú totiž možné viaceré definície.
▲
03.02.2013, 16:09
|
75/rowolf, zaujíma ma tvoja interpretácia
|
|
|
76
|
|
|
74. 03.02.2013, 16:09
75/rowolf, zaujíma ma tvoja interpretácia
▲
03.02.2013, 16:17
|
Pod "musieť" sa v bežnom chápaní myslí byť "nasilu" tlačený vonkajšími okolnosťami.
Pod "chcieť" sa v bežnom chápaní myslí vnútorne pobádaný, no "nie nasilu".
Podľa mňa je to úplne naopak - nemusíš robiť nič, do čoho Ťa tlačí vonkajšok.
Ale ak niečo chceš, nedokážeš to nechcieť - z toho neunikneš, tam si "nasilu".
|
|
|
77
|
|
|
76. ruwolf 03.02.2013, 16:17
Pod "musieť" sa v bežnom chápaní myslí byť "nasilu" tlačený vonkajšími okolnosťami.
Pod "chcieť" sa v bežnom chápaní myslí vnútorne pobádaný, no "nie nasilu".
Podľa mňa je to úplne naopak - nemusíš robiť nič, do čoho Ťa tlačí vonkajšok.
Ale ak niečo chceš, nedokážeš to nechcieť - z toho neunikneš, tam si "nasilu".
▲
03.02.2013, 16:18
|
Teda bežné chápanie vyjadruje pocity,
moje chápanie vyjadruje skutočnosť.
|
|
|
87
|
|
|
77. ruwolf 03.02.2013, 16:18
Teda bežné chápanie vyjadruje pocity,
moje chápanie vyjadruje skutočnosť.
▲
03.02.2013, 17:08
|
81/ruwolf, čiže nikdy nerobíš, čo skutočne chceš
|
|
|
88
|
|
|
87. 03.02.2013, 17:08
81/ruwolf, čiže nikdy nerobíš, čo skutočne chceš
▲
03.02.2013, 17:16
|
Nie tak: nedokážem si vyberať, čo chcem.
|
|
|
107
|
|
|
88. ruwolf 03.02.2013, 17:16
Nie tak: nedokážem si vyberať, čo chcem.
▲
03.02.2013, 18:27
|
Ruwolf,92, ja si vyberiem, že chcem mastný chleba s cibuľou, vojdem do kuchyne a urobím si ho. |
|
|
109
|
|
|
107. Slušný človek 03.02.2013, 18:27
Ruwolf,92, ja si vyberiem, že chcem mastný chleba s cibuľou, vojdem do kuchyne a urobím si ho.
▲
03.02.2013, 18:35
|
Z čoho si to vyberieš a ako?
|
|
|
110
|
|
|
109. ruwolf 03.02.2013, 18:35
Z čoho si to vyberieš a ako?
▲
03.02.2013, 18:40
|
Podľa chute, podľa toho, že som to už jedol a chutilo mi to a podľa toho, či to mám doma.
|
|
|
112
|
|
|
110. Slušný človek 03.02.2013, 18:40
Podľa chute, podľa toho, že som to už jedol a chutilo mi to a podľa toho, či to mám doma.
▲
03.02.2013, 18:50
|
Chuť vieš zmeniť? Či minulú skúsenosť?
|
|
|
114
|
|
|
112. ruwolf 03.02.2013, 18:50
Chuť vieš zmeniť? Či minulú skúsenosť?
▲
03.02.2013, 18:56
|
Chuť sa mi niekedy mení sama, asi to závisí aj od toho, koľko tej cibule zjem. Niekedy mám po nej kyselinu. Pocit, že mi v minulosti cibuľa na chlebe chutila neviem zmeniť, ale niekedy mi ho zkaľuje nevoľnosť z tej kyseliny. |
|
|
126
|
|
|
88. ruwolf 03.02.2013, 17:16
Nie tak: nedokážem si vyberať, čo chcem.
▲
04.02.2013, 14:52
|
Chcieť možno aj viacero vecí odlišných v danej oblasti. Rozhodnúť sa možno pre jednu z nich, napr. podľa hodnôt, záujmov, rozumu atď. Je tam viacero možností, aj možností chcenia resp., možností čo možno chcieť. Napr. chcel by som si pozrieť určitý film, ale namiesto toho daný čas využijem užitočnejšie, teda inou vecou, ktorú chcem. Alebo niekto chce pivo, ale povie si, že ho mal včera, tak si ho dnes nedá. Teda môže to byť v alternatívach. Alebo možno chcieť niečo, no dá sa to odložiť na inokedy. V tom je určitý priestor sloboby. Samozrejme, nemusí to platiť vždy a všade
|
|
|
127
|
|
|
126. Krištof 04.02.2013, 14:52
Chcieť možno aj viacero vecí odlišných v danej oblasti. Rozhodnúť sa možno pre jednu z nich, napr. podľa hodnôt, záujmov, rozumu atď. Je tam viacero možností, aj možností chcenia resp., možností čo možno chcieť. Napr. chcel by som si pozrieť určitý film, ale namiesto toho daný čas využijem užitočnejšie, teda inou vecou, ktorú chcem. Alebo niekto chce pivo, ale povie si, že ho mal včera, tak si ho dnes nedá. Teda môže to byť v alternatívach. Alebo možno chcieť niečo, no dá sa to odložiť na inoked...
▲
04.02.2013, 15:33
|
Prípadne možno chcieť určitú vec a potom ju odmietnuť alebo sa jej zriecť
|
|
|
131
|
|
|
126. Krištof 04.02.2013, 14:52
Chcieť možno aj viacero vecí odlišných v danej oblasti. Rozhodnúť sa možno pre jednu z nich, napr. podľa hodnôt, záujmov, rozumu atď. Je tam viacero možností, aj možností chcenia resp., možností čo možno chcieť. Napr. chcel by som si pozrieť určitý film, ale namiesto toho daný čas využijem užitočnejšie, teda inou vecou, ktorú chcem. Alebo niekto chce pivo, ale povie si, že ho mal včera, tak si ho dnes nedá. Teda môže to byť v alternatívach. Alebo možno chcieť niečo, no dá sa to odložiť na inoked...
▲
04.02.2013, 17:30
|
Vždy platí, že si vyberáš to, čo pokladáš v danej chvíli za najlepšie.
(A čo v danej chvíli pokladáš za najlepšie je dané z Tvojich biologických potrieb, toho, čo máš naučené a situácie.)
|
|
|
134
|
|
|
131. ruwolf 04.02.2013, 17:30
Vždy platí, že si vyberáš to, čo pokladáš v danej chvíli za najlepšie.
(A čo v danej chvíli pokladáš za najlepšie je dané z Tvojich biologických potrieb, toho, čo máš naučené a situácie.)
▲
04.02.2013, 18:22
|
Nemusí to niekto pokladať za najlepšie iba v danej chvíli, ale aj po dlhodobejšej skúsenosti s tým, alebo po minulom naplánovaní a premyslení si toho a pod. Nemusí to byť ako jediná možnosť, ale prípadne výber z viacerých. V prípade chcenia celkovo nemusí ísť o "nanútené chcenie", ak si možno vybrať z viacerých možností, odložiť to, odmietnuť a pod. Samozrejme, toto nemusí platiť vždy a všade. Z biologických, sociálnych, psychologických potrieb, skúseností, chcení pochádzajú aj ostatné veci, nie len tie v danej aktuálnej chvíli
|
|
|
61
|
Profesor filozofie Paul Copan tu hovorí aj o tom, že človek zrejme nie je iba výsledok vplyvov ako dedičnosť a kultúra, ale má aj nejakú svoju stránku, ktorou môže hľadať pravdu, hlásať objektívne veci, teda aj mimo determinujúceho vplyvu danej (alebo inej) spoločnosti a pod.
"Závěr k němuž někteří lidé docházejí, že b) realita je utvářena faktory na nás nezávislými (dědičnost, kultůra, historie, řeč), není sám o sobě považován za výsledek těchto vlivů, ale za objektivní a na daných vlivech nezávislý postoj. Ti kteří tento postoj prosazují, ve skutečnosti nevěří, že by zahrnoval i jejich vlastní pohled! (Například dějepisci, kteří tvrdí, že v historii neexistuje rozdíl mezi fikcí a fakty, věří že jejich tvrzení není fiktivní!) Přesvědčení, že vše je jen otázkou perspektivy („tedy něco jako názor"), je předkládáno jako pravdivé a platné pro všechny, a to součastně s vírou, že pro toto přesvědčení existují důvody (pravé důvody, nikoli falešné).Ti, kdo redukují vše, co si myslíme a děláme na pouhou dědičnost, prostředí, reprodukci a přežití či jazyk, se dopouštějí jedné ze dvou věcí: a) protiřečí sami sobě tím, že se chovají, jako by právě oni unikli vlivům, kterým všichni ostatní podléhají (milná představa o vlastní výjimečnosti), nebo b) neříkají vlastně vůbec nic, jelikož to, co vyjadřují, není ničím víc než jen výsledkem daných vlivů."
odkaz
"Zeptejme se však poctivě: "Myslíme si, že naše přesvědčení se stává pravdivým na základě těchto důvodů?" Jistě ne. Vždyť kolikrát odmítáme názory rodičů, přátel či společnosti, v níž žijeme. Během života často zavrhujeme některé z představ, předsudků a přesvědčení, které jsme kdysi dávno automaticky přijali. A proč to děláme? Odpověď s největší pravděpodobností spočívá v tom, že prostě zjišťujeme, že ne všechno, v čem vyrůstáme, je pravda. Tedy pravda odpovídající realitě. Někdo může například vyrůstat v prostředí rasové nenávisti, ale později dojde k poznání skutečné hodnoty všech lidských bytostí a tuto pravdu přijme za svou.
I když tedy akceptujeme přesvědčení svých rodičů a přátel i rozličné dobové představy, neznamená to, že tyto věci jsou pravdivé. I když tedy naše přesvědčení pramení ze zdrojů, k nimž máme blízký a citový vztah, nepřijímáme je jako pravdivé ani kvůli tomuto vztahu, ani na základě vlivu, který na nás mají. Pokud zjistíme, že naše víra, v níž jsme byli vychováni, je falešná, můžeme ji kdykoli svobodně odmítnout. Je zjevné, že lidé obecně nemohou žít a vyvíjet se ve světě, o kterém vědí, že neodpovídá realitě."
odkaz |
|
|
65
|
|
|
61. Krištof 03.02.2013, 15:51
Profesor filozofie Paul Copan tu hovorí aj o tom, že človek zrejme nie je iba výsledok vplyvov ako dedičnosť a kultúra, ale má aj nejakú svoju stránku, ktorou môže hľadať pravdu, hlásať objektívne veci, teda aj mimo determinujúceho vplyvu danej (alebo inej) spoločnosti a pod.
"Závěr k němuž někteří lidé docházejí, že b) realita je utvářena faktory na nás nezávislými (dědičnost, kultůra, historie, řeč), není sám o sobě považován za výsledek těchto vlivů, ale za objektivní a na daných vlivec...
▲
03.02.2013, 15:57
|
Profesor Paul Copan je hlupák
(a) vôbec si neprotirečia, pretože sa právajú AKO BY ju mali - samozrejme, že sa tak správajú, AKOBY ju mali, pretože majú POCIT slobodnej vôle - ale POCIT nie je REALITA. Ešte koľkokrát to budem musieť zopakovať?
(b) to, že hovorím niečo deterministicky, neznamená, že to nemôže byť pravda. Koľkokrát to budem musieť ešte zopakovať?
Lenže tie názory rodičov priateľov a spoločnosti odmietame na základe ĎALŠÍCH informácií ZVONKA.
|
|
|
78
|
|
|
65. ruwolf 03.02.2013, 15:57
Profesor Paul Copan je hlupák
(a) vôbec si neprotirečia, pretože sa právajú AKO BY ju mali - samozrejme, že sa tak správajú, AKOBY ju mali, pretože majú POCIT slobodnej vôle - ale POCIT nie je REALITA. Ešte koľkokrát to budem musieť zopakovať?
(b) to, že hovorím niečo deterministicky, neznamená, že to nemôže byť pravda. Koľkokrát to budem musieť ešte zopakovať?
Lenže tie názory rodičov priateľov a spoločnosti odmietame na základe ĎALŠÍCH informácií ZVONKA.
▲
03.02.2013, 16:18
|
Nie je hlupák, len zrejme tebe názorovo nesedí.
Ak je človek determinovaný nejakou spoločnosťou, v ktorej nie je pravda ani správne hodnoty, napr. ako to bolo v nacistickom Nemecku, a iná spoločnosť, napr. v Anglicku hovorí iné veci, tak ako môže byť pravda jedno i druhé (?) a ako potom môžem hľadať pravdu objektívnejšiu a správnejšie hodnoty? Jedine tak, že napriek spoločnosti, v ktorej žijem (nacisti) a nesúhlasím s ňou, dám na svoje vedomie a svedomie a pôjdem inde, budem zastávať iné veci. Avšak mnoho ľudí tam zostane a budú zastávať názory danej spoločnosti. Nemôže byť pravda a dobro tam i tam a keď chce človek vo falošnej spoločnosti spoznať to správne, musí mať na to i svojbytnú vôľu atď.
Informácie máme i zvonka, ale človek má aj svoje ja, ktoré môže rozhodovať, čo s tým, či s tým niečo bude robiť, či zostane napr. rasistom, lebo v takom prostredí vyrastal a rasistov je veľa na svete i v jeho okolí, alebo či bude hľadať správnejšie a pravdivejšie hodnoty a pod. Teda nie je to determinizmus, ale skôr alternativizmus
|
|
|
80
|
|
|
78. Krištof 03.02.2013, 16:18
Nie je hlupák, len zrejme tebe názorovo nesedí.
Ak je človek determinovaný nejakou spoločnosťou, v ktorej nie je pravda ani správne hodnoty, napr. ako to bolo v nacistickom Nemecku, a iná spoločnosť, napr. v Anglicku hovorí iné veci, tak ako môže byť pravda jedno i druhé (?) a ako potom môžem hľadať pravdu objektívnejšiu a správnejšie hodnoty? Jedine tak, že napriek spoločnosti, v ktorej žijem (nacisti) a nesúhlasím s ňou, dám na svoje vedomie a svedomie a pôjdem inde, budem zastávať iné ve...
▲
03.02.2013, 16:23
|
Pravda nie je určená spoločnosťou.
Pravda je zhoda výroku so skutočnosťou.
Tvoje "ja" bolo vyformované pomocou Tvojej DNA, vnútromaternicového a neskoršieho vývoja a Tvojimi zážitkami. Nič viac Tvoje "ja" neobsahuje.
|
|
|
81
|
|
|
80. ruwolf 03.02.2013, 16:23
Pravda nie je určená spoločnosťou.
Pravda je zhoda výroku so skutočnosťou.
Tvoje "ja" bolo vyformované pomocou Tvojej DNA, vnútromaternicového a neskoršieho vývoja a Tvojimi zážitkami. Nič viac Tvoje "ja" neobsahuje.
▲
03.02.2013, 16:42
|
Príklad. Keď je podľa determinizmu človek determinovaný spoločnosťou, v ktorej vyrastal a žije, v ktorej však prevažuje lož a klamanie, nerieši to, ale sa len "slepo" prispôsobuje. Pravda a dobro ho podľa toho nezaujíma. Avšak skúsenosti sú také, že neraz ľudia dali na svoje vedomie a svedomie a stavali sa proti takej spoločnosti (aj napriek hrozbe trestu), resp. utiekli z nej do lepšej. Iní sa jej však prispôsobovali (hoci možno cítili, že nie je všetko s kostolným poriadkom). To si ako máme vysvetliť? Keď aj JA je determinované prostredím (a biológiou, ktorá nebude proti prostrediu, aby prežila) a svojbytná vôľa vraj neexistuje
|
|
|
82
|
|
|
81. Krištof 03.02.2013, 16:42
Príklad. Keď je podľa determinizmu človek determinovaný spoločnosťou, v ktorej vyrastal a žije, v ktorej však prevažuje lož a klamanie, nerieši to, ale sa len "slepo" prispôsobuje. Pravda a dobro ho podľa toho nezaujíma. Avšak skúsenosti sú také, že neraz ľudia dali na svoje vedomie a svedomie a stavali sa proti takej spoločnosti (aj napriek hrozbe trestu), resp. utiekli z nej do lepšej. Iní sa jej však prispôsobovali (hoci možno cítili, že nie je všetko s kostolným poriadkom). To si ako máme vy...
▲
03.02.2013, 16:44
|
Tí ľudia vyrastali v rodine, kde asi lož a klamanie nebolo pravidlom - spoločnosť prišla až potom. Skoršie formovanie býva silnejšie.
|
|
|
86
|
|
|
82. ruwolf 03.02.2013, 16:44
Tí ľudia vyrastali v rodine, kde asi lož a klamanie nebolo pravidlom - spoločnosť prišla až potom. Skoršie formovanie býva silnejšie.
▲
03.02.2013, 17:07
|
Avšak aj na to je treba vôľu, keď človek žije v celku takej spoločnosti a chce niečo iné a ak nemá byť tým celkom determinovaný. A čo keď aj rodina je súčasťou toho horšieho? A človek sa môže vymaniť aj spod vplyvu rodiny, ak s ňou nesúhlasí. Každopádne je na to treba slobodnú vôľu. Nevidím tu determinizmus danou spoločnosťou, lež aj slobodnú vôľu, samozrejme okrem iných vplyvov, napr. vedomie existencie inej lepšej spoločnosti, viera v lepšie hodnoty a pod. A aj keby sa človek navonok čiastočne prispôsoval danej horšej spoločnosti, napr. aby prežil, nemusel by ňou byť determinovaný, lebo by mal iné názory a hodnoty a povedzme čakal by na lepšiu spoločnosť (na danom území nesklôr alebo odchodom do nej)
|
|
|
91
|
|
|
86. Krištof 03.02.2013, 17:07
Avšak aj na to je treba vôľu, keď človek žije v celku takej spoločnosti a chce niečo iné a ak nemá byť tým celkom determinovaný. A čo keď aj rodina je súčasťou toho horšieho? A človek sa môže vymaniť aj spod vplyvu rodiny, ak s ňou nesúhlasí. Každopádne je na to treba slobodnú vôľu. Nevidím tu determinizmus danou spoločnosťou, lež aj slobodnú vôľu, samozrejme okrem iných vplyvov, napr. vedomie existencie inej lepšej spoločnosti, viera v lepšie hodnoty a pod. A aj keby sa človek navonok čiastočne...
▲
03.02.2013, 17:20
|
Determinovaný všetkým, čo sa mu dostalo do mysle - nie len väčšinou ľudí v danom štáte.
|
|
|
90
|
|
|
80. ruwolf 03.02.2013, 16:23
Pravda nie je určená spoločnosťou.
Pravda je zhoda výroku so skutočnosťou.
Tvoje "ja" bolo vyformované pomocou Tvojej DNA, vnútromaternicového a neskoršieho vývoja a Tvojimi zážitkami. Nič viac Tvoje "ja" neobsahuje.
▲
03.02.2013, 17:18
|
84/ruwolf, tvoje JA obsahuje všetko čo SI, a kde je tá vôľa?
|
|
|
92
|
|
|
90. 03.02.2013, 17:18
84/ruwolf, tvoje JA obsahuje všetko čo SI, a kde je tá vôľa?
▲
03.02.2013, 17:22
|
Ktorá? Že niečo chceš? To Ti diktuje mozog.
|
|
|
94
|
|
|
92. ruwolf 03.02.2013, 17:22
Ktorá? Že niečo chceš? To Ti diktuje mozog.
▲
03.02.2013, 17:33
|
96/ruwolf, a kto by ti to mal diktovať?
|
|
|
95
|
|
|
94. 03.02.2013, 17:33
96/ruwolf, a kto by ti to mal diktovať?
▲
03.02.2013, 17:39
|
Ja som vravel, že by mi to mal niekto diktovať?
|
|
|
100
|
|
|
95. ruwolf 03.02.2013, 17:39
Ja som vravel, že by mi to mal niekto diktovať?
▲
03.02.2013, 17:56
|
99/ruwolf, tvoj mozog, to si ty, a tvrdíš v 92 že si nedokážeš vyberať čo chceš
|
|
|
102
|
|
|
100. 03.02.2013, 17:56
99/ruwolf, tvoj mozog, to si ty, a tvrdíš v 92 že si nedokážeš vyberať čo chceš
▲
03.02.2013, 17:57
|
Biologický stroj si vyberá automaticky.
|
|
|
103
|
|
|
102. ruwolf 03.02.2013, 17:57
Biologický stroj si vyberá automaticky.
▲
03.02.2013, 18:00
|
106/nijaký živý organizmus nie je stroj
|
|
|
104
|
|
|
103. 03.02.2013, 18:00
106/nijaký živý organizmus nie je stroj
▲
03.02.2013, 18:05
|
Všetko v ňom je riadené len fyzikálnymi zákonmi.
|
|
|
111
|
|
|
104. ruwolf 03.02.2013, 18:05
Všetko v ňom je riadené len fyzikálnymi zákonmi.
▲
03.02.2013, 18:45
|
108/ aj chemické procesy?
|
|
|
72
|
|
|
61. Krištof 03.02.2013, 15:51
Profesor filozofie Paul Copan tu hovorí aj o tom, že človek zrejme nie je iba výsledok vplyvov ako dedičnosť a kultúra, ale má aj nejakú svoju stránku, ktorou môže hľadať pravdu, hlásať objektívne veci, teda aj mimo determinujúceho vplyvu danej (alebo inej) spoločnosti a pod.
"Závěr k němuž někteří lidé docházejí, že b) realita je utvářena faktory na nás nezávislými (dědičnost, kultůra, historie, řeč), není sám o sobě považován za výsledek těchto vlivů, ale za objektivní a na daných vlivec...
▲
03.02.2013, 16:06
|
* krištof, som zvedavý na tvoj osobhý názor
|
|
|
108
|
Slušný človek;k "109" ... samozrejme, že som myslel aj Teba a miestami sa držíš doslovného výkladu Biblie, zďaleka nejde len o rozpory ...  Je tam mnoho, čo odporuje nielen dnešným poznatkom, ale i Bohu, ktorý je „stelesnením lásky“, pričom sú riešenia, ktoré dokážu vysvetliť tieto „nedorozumenia“ a ostať veriacim kresťanom, ktorý verí v Bibliu, len ju vníma v kontexte času, chápe, čo tým chcel Boh „povedať“, že inak to ľuďom danej doby ani „povedať“ nemohol ... |
|
|
113
|
veriaci; k "103" ... vedel by si napísať verše, podľa ktorých usudzuješ, že „Boh odobral/umrtvil/ Adamovi aj Eve ducha, od tej chvile nevedeli vnimať Boha. Boli duchovne mrtví“ |
|
|
115
|
Romanov , načo sem opisuješ ****viny z netu ? Slobodná vôľa si Ty .
|
|
|
116
|
|
|
115. 03.02.2013, 19:00
Romanov , načo sem opisuješ ****viny z netu ? Slobodná vôľa si Ty .
▲
03.02.2013, 19:08
|
Re:119
"... ****viny..."? Pre koho ako.
A "prečo"? Aby takí potratoví ľudia ako ty, kládli tak debilné otázky.
|
|
|
123
|
Slobodná vôľa je obmedzená možnosľami každého jednotlivca a každý jednotlivec robí vo svojom živote všetko preto, aby týchto obmedzení bolo čo najmenej. Najčastejšie a najlepšie sa tieto obmedzenia dajú odstrániť peniazmi a preto je hlavný úkol človeka zháňať peniaze, aby jeho slobodná vôľa bola ohraničená, čo najmenej.
Za peníze i dúm v Praze a bez peňez do krčmy nelez. A tak niektorí ľudia, ako napr. aj ja mám takú obmedzenú slobodu, že si nemôžem kúpiť dom v Praze. Do krčmy nechodím, ale na také male divy by som si išiel vymočiť rozkrok do slanej vody, ale sloboda je ****a vec.
|
 |
|
124
|
|
|
123. elemír 03.02.2013, 22:52
Slobodná vôľa je obmedzená možnosľami každého jednotlivca a každý jednotlivec robí vo svojom živote všetko preto, aby týchto obmedzení bolo čo najmenej. Najčastejšie a najlepšie sa tieto obmedzenia dajú odstrániť peniazmi a preto je hlavný úkol človeka zháňať peniaze, aby jeho slobodná vôľa bola ohraničená, čo najmenej.
Za peníze i dúm v Praze a bez peňez do krčmy nelez. A tak niektorí ľudia, ako napr. aj ja mám takú obmedzenú slobodu, že si nemôžem kúpiť dom v Praze. Do krčmy nechodím, ale ...
▲
03.02.2013, 22:57
|
preto stojí slobodná vôľa na našich rozhodnutiach,..bohužiaľ aj na možnostiach/ je nimi podmienená. Skôr na možnostiach až potom na rozhodnutiach ..) vlastne slobodnú vôľu tuším ani nemáme, pretože ak chcem slobodne niečo.. je to zase prozákonné.. |
|
|
125
|
|
|
124. 03.02.2013, 22:57
preto stojí slobodná vôľa na našich rozhodnutiach,..bohužiaľ aj na možnostiach/ je nimi podmienená. Skôr na možnostiach až potom na rozhodnutiach ..) vlastne slobodnú vôľu tuším ani nemáme, pretože ak chcem slobodne niečo.. je to zase prozákonné..
▲
03.02.2013, 22:58
|
|
128
|
Nablzlo
Ty máš tie cirkevné zločiny pribité hádam ešte aj v hajzli na dverách. Exisruje u teba niečo iné okrem toho ?
|
|
|
132
|
A pri tom sa zdá všetko také jednoduché.Dajme tomu, že si ktolíci sadnú za stôl a povedia si, očistime cirkev od svinstva, čo sa nablzovi nepáči a počkáme si, či takto očistenú cirkev nezačne uznávať. Ale práve v takejto jednoduchosti je stanova sila. Poviete si mám nadváhu, nie je problém, prestanem žrať a začnem jesť. Ale koľkým sa to tak jednoducho podarilo. Ja mám priteľa, ktorý znočoho nič zobrak krabičku cigariet aj zo zapaľovačom, hodil do vody a už 30 rokov nefačí. A koľkí su takí, čo sa odúčajú už viac ako 30 rokov ? Chlastám, neni problem, prestanem piť a je to vybavené, ľahké jako sviňa,ale koľkí takto prestali chlastať. A toto je ten moment našej slabej ľudskej povahy, ktorý satan perfektne ovláda. Tu v našej povahe ma založené jeho zubadlá, ktorými sa ovlád kôň a tu ma krúžok v nose, ktorým sa ovláda vôl, ale iba somár, ktorého máme všetci za najväčšie ho idiota zo všetkých zvierat, sa dokáže vzoprieť a môžeš na ňom zlámať aj tri palice, ani sa nepohne.
|
|
|
133
|
|
|
132. elemír 04.02.2013, 17:47
A pri tom sa zdá všetko také jednoduché.Dajme tomu, že si ktolíci sadnú za stôl a povedia si, očistime cirkev od svinstva, čo sa nablzovi nepáči a počkáme si, či takto očistenú cirkev nezačne uznávať. Ale práve v takejto jednoduchosti je stanova sila. Poviete si mám nadváhu, nie je problém, prestanem žrať a začnem jesť. Ale koľkým sa to tak jednoducho podarilo. Ja mám priteľa, ktorý znočoho nič zobrak krabičku cigariet aj zo zapaľovačom, hodil do vody a už 30 rokov nefačí. A koľkí su takí, čo sa...
▲
04.02.2013, 17:52
|
Keď to všetko robí Satan, prečo Boh chce trestať úbohých hriešnikov, ktorých premohol Satan (pretože má nadľudské sily, je mocnejší, premôže či oklame každého človeka)? A Satana necháva voľne pobehovať?
|
|
|
135
|
Ja by som povedal, že Boh netrestá, ale že boh si iba vyberá podľa toho, kto ako odolal pokušeniu, ktoré na neho prišlo od satana, alebo od samotného boha.To je jedná vec, teda môj názor, ale nakoniec je to predsa Boh a keď ho niekto nasere, tak čo by aj nie !? Človek je predsa samostatná osobnosť pred bohom aj satanom a môže si robiť kedykoľvek, čo chce, to si môže každý vyskúšať, či chce bohu slúžiť, alebo naňho kydať. Je to vec jeho zodpovednosti, čo a komu dokázal uveriť a na čo sa spolieha. Každý človek sa ocitá v určitom prostredí rozličných informácii a a či sa rozhoduje, alebo nerozhoduje, či si vyberaá, alebo nevyberaá a kašle na všetko, to je vec slobodnej vôle. tento svet, podľa ježišových slov patrí kniežaťu tohoto sveta. Tu nie že si satan pobehuje, ako chce, tu je satan doma. A tu si nenechá od nikoho do toho kafrať, ani Bohu, keď si tu spravil záhradku s rajom na zemi, tak mu to okamžite zrušil. Veď tu sa ani Ježiš Kristus nemohol slobodne pohybovať, neustále ho satan hnal židmi pred sebou. Satan nikoho nepremáha, satan je majster lži, podľa Ježiša. On klame takým spôsobom, aby mu tu všetci ľudia boli v pohode a aby nikto ani len nemrkol smerom k Bohu. Aby každý bol hlboko presvedčený, že to, čo je tu v jeho kniežatstve, je to najlepšie makové a netreba ďalej hľadať a nevymýšľať somariny o nejakom nebe a pekle. Satan povedal Eve jasne, nezomrieš, ale poznáš dobro a zlo a mal pravdu ! Lenže totho dobra je nejako menej, ako toho zla, to je druhá polovica pravdy. Treasty si vymyslela cirkev, práve rozmýšľam a hľadám v hlave state o trestoch. Dokonca ani Ježiš nekázal trestať odpadlíkov upálením a vraždami a čo ja viem ako, on povedal nech ti je ako mýtnik a nevšímaj si ho ďalej, ale cirkev to robila a určite nie na Ježišov pokyn, ale na satanov. A vidíš, možno aj sám na sebe, aký to má obrovský účinok na odradenie ľudí od boha. Ale Ježiš je v tom čistý, ak je on evanjelium, tak nikde v evanjeliu sa nehovrí o upáľovaní bosoriek. Človek ani nesmie takto súdiť, lebo nievie to, čo vie boh, ale satan to urobil, oklamal ľudí, že to robí cirkev a vidíš, aký to má obrovky účinok. Uverilo mu to hádam až 85% ľudí tento jeho klam a predsa sa našli, čo neuverili jeho klamy a spoľahli sa na Ježišovú čistotu, lebo vo svojom evanjeliu nič také neprikazuje. ON nenúti nikoho do ničoho. Ak ma chceš nasleodvať, zober svoj kríž a poď so mnou, ale nelietal po svete a nestínal hlavy tým, čo ho neuverili. veď načo by boli v nebi ľudia, ktorých tam niekto pod hrozbou života dokopal. nebo si vyberá ľudí na svoj účel, ktorých potrebuje a ktorých si na zemi aj týchto ľudí uvádza do pokušenia a sledujú, ako sa kto zachová. Veď aj keď sa prihlásiš na vysokú školu a skúšky neurobíš, tak šlola ťa nepotrestá, to nemá zmysel, ak je to výber. Veď najväčším trestom je, že si ťa nevybrali. To isté bude aj na súdny deň.
|
|
|
|
