O dievčatku, ktoré sa hralo so zápalkami...

"...Vyzerám, že lopatou prehadzujem mraky, viem. Ale nič z toho nie je nedostatkom k nemožnému. Ona sa bude so mnou učiť čítať. Zo slovníkov, ktoré budeme hľadať v tom, čo zostane zajtra zo zhorenej knižnice, kde niektoré, odvážim sa tomu veriť, budú ušetrené, to je tvrdý život slovníkov, tvária sa, akoby nič, majú tichú tvrdohlavosť z dreva, z ktorého vyvstali, stromy nám nemohli pripraviť krajší darček, A budeme čítať a čítať! Až kým nespadneme na zem z opojenia, lebo po všetkom, či už záleží, že nás klamú, tie príbehy, ak sa rinú z čistoty, nech osvietia hlávky detí spadnutých z mesiaca, rozložených po zemi bok po boku, po dvoch, ako ja a ona?"...

Gaétan Soucy, O dievčatku, ktoré sa hralo so zápalkami

ak to poznáte, povecte, či to ni eje jedna z najbeznádejnejších a najlepšie napísaných (výnimočne aj šikovne preložených) knižiek, čo tu v poslednom desatročí vyšli.

...Ak nie a chcete mat za čo obvinovať spoločnosť, dogmy a fanatizmus utrhnutý z reťaze, prečítajte si.