Nezabiješ - zabi 2.

4 a Hospodin mu riekol: Prejdi stredom mesta, stredom Jeruzalema, a naznač krížik na čelá mužov, ktorí vzdychajú a stenajú nad všetkými tými ohavnosťami, ktoré sa dejú v jeho strede. 5 A tamtým povedal v mojej prítomnosti, tak čo som počul na svoje uši: Prejdite mestom za ním a bite! Nech sa nezľutuje vaše oko, ani nešetrite! 6 Starca, mládenca, pannu, decko i ženy vraždite tak, aby zahynuli,...

To prikázanie Nezabiješ! bolo určené ako pravidlo pre bežný život v danej spoločnosti. A keď tam boli situácie, že mali zabíjať, to bolo trestom smrti v rámci daného "právneho" systému. Je to biblický príbeh zo starého zákona, kde Židia uctievali Hospodina v jeruzalemskom chráme s jeho zákonmi, ale niektorí to odmietli a uctievali namiesto neho aj priamo v jeruzalemskom chráme modli a "robili ohavnosti". Nechali sa pritom "inšpirovať" niektorými okolitými kmeňmi. Ako sa píše v tom Ezechielovi, z ktorého cituješ a z nejakého dôvodu neuvádzaš zdroj:

"Keď som sa pozrel na sever, ajhľa, tu bol severne od brány pri vchode oltár sochy Náruživosti... Veľké ohavnosti, ktoré tu páše dom Izraela, ma zaháňajú z mojej svätyne. Avšak ešte väčšie ohavnosti uvidíš... Keď som vošiel, videl som, že tam boli všelijaké podoby plazov a zvierat, mrzkých bytostí a všetkých modiel domu Izraela, vyryté dookola na stene... Každý mal v ruke kadidelnicu a vôňa z oblaku kadidla vystupovala hore... Videl si, človeče, čo pášu starší domu Izraela v tme, každý vo svojej miestnosti s modlou? Lebo si vravia: Hospodin nás nevidí. Hospodin opustil krajinu... Znova uvidíš ešte väčšie ohavnosti, ktoré pášu. Priviedol ma ku vchodu do brány domu Hospodinovho, obrátenej na sever, a tam sedeli ženy a oplakávali Tammúza. Riekol mi: Videl si, človeče? Znovu uvidíš ešte väčšie ohavnosti, ako sú tieto. Priviedol ma do vnútorného dvora domu Hospodinovho, a hľa, pri vchode do chrámu Hospodinovho, medzi predsieňou a oltárom, bolo asi dvadsaťpäť mužov, obrátených chrbtom k chrámu Hospodinovmu a tvárou k východu. Klaňali sa slnku, obrátení na východ. Povedal mi: Videl si, človeče? Či je primálo pre dom Júdu páchať ohavnosti, ktoré tu robia? Veď naplnili krajinu násilím... Hľa, prikladajú si k nosu zväzok ratolestí. Preto aj ja budem konať v prchkosti, moje oko sa nezmiluje, ani nebudem mať súcit."

Bralo sa to možno tak, že Boh ako Stvoriteľ vesmíru im život dal, ale keď od neho odišli k modlám, mohol im ten život zase vziať. Dialo sa to len v niekoľkých obdobiach v Starom zákone v priebehu storočí. Je možné, že keby sa v tej dobe zachovali a rozšírili aj v izraelskom prostredí tie pohanské kulty, dialo by sa celkovo viac zlého, napr. bežne by sa prinášali detské obety modlám, Molochovi a iným. O obyvateľoch Kanaanu s ich kultami sa napr. píše:
"Obyvatelé Kenaanu byli i na svoji dobu morálně mimořádně pokleslí. Jejich do kořenů nemorální kultura se točila kolem agrárních kultů plodnosti. Kromě věštění, čarodějnictví, provozovávání magie či chrámové prostituce se po vzoru svých božstev dopouštěli prakticky všech myslitelných sexuálních perverzí od sexuálního zneužívání chlapců přes incest po pohlavní styk s celou škálou zvířat.
To nejodpudivější na náboženské praxi obyvatel Kenaanu však byly určitě dětské oběti. V knize Leviticus (18:21) se setkáváme s explicitním Božím příkazem, ve směru k zákazu této zrůdnosti. Bůh například praví: „Nedopustíš, aby někdo z tvých potomků byl přiveden v oběť Molekovi. Neznesvětíš jméno svého Boha. Já jsem Hospodin."

odkaz
odkaz
odkaz

Za čo mohli deti?