Nepamätám si že by sme niekedy čakali.

Nepamätám si že by sme niekedy čakali.

V rade.

Na pomaranče.



Ale pamätám si, že sme kupovali mlieko. A maslo. A jablká a tiež hrušky. A neboli z Grécka. A ani z Argentíny. Čokoláda bola z čokolády. A cukor bol sladký. A že stará mama piekla koláče. Z bielej múky.

Že deti chodili do školy. A rodičia DO PRÁCE.



Mala som jedného brata. Jednu bábiku. Farebné ceruzky a papiere. Čítala som knihy. Rozprávky. Príbehy a básne. Liezla som na stromy. A chodila do školy. A so starým otcom do cukrárne.



A nikdy sme nečakali.

V rade.

Na pomaranče.



PS.:

Dnes máme pomaranče.

Banány.

Jablká z Grécka.

A hrušky z Argentíny.

Poľskú čokoládu.

A múku z Čiech.



Máme všetko. A čakáme. V radoch . Na ÚRADOCH PRÁCE.

odkaz

👍: havran , sta2rky

A pomaranče z Kuby, tak sladké, že dnes tie dnešné ani odlesk....Kde ich dnes kúpim, kto poradí?