Neonacista skandujúci „Sieg heil!“ hovorcom parlamentnej strany?
Po tom, ako od marca pôsobil ako asistent poslanca Schlossára, stal sa Ondrej Ďurica po poslednom sneme Kotlebovcov aj oficiálnym hovorcom strany. Okrem pôsobivej a úspešnej kariéry u Kotlebovcov, má Ďurica za sebou bohatú neonacistickú minulosť, aj keď sa k nej v súčasnosti veľmi nehlási.
Ďuricom, ako kandidátom ĽSNS do Európskeho parlamentu, som sa už zaoberal v blogu: „Tak ako, pán Kotleba? Je najvyšší čas vystúpiť z EÚ, alebo kandidovať do Európskeho parlamentu?“
Venoval som sa tam aj jeho tvorbe a účinkovaniu v neonacistickej kapele Biely odpor. Podobne sa Ďuricovej tvorbe venoval Martin Turček v článku: „Hovorcom ĽSNS sa stal neonacistický spevák Ondrej Ďurica.“
A hodne toho bolo uvedené aj v rozsudku Okresného súdu Bratislava II. z 21.5.2018, ktorý Ďuricovu žalobu pre údajné poškodenie povesti článkom v Novom čase kde bol označený za neonacistu, zamietol.
Pozrime sa na produkciu Ďuricovej kapely Biely odpor, ktorá nechýba na zozname neonacistických kapiel na Wikipedii
odkaz
Diskografia skupiny uvádza štyri albumy: Hlas krvi, Víťazstvo alebo smrť, Slobody sen a výber The Best Of. Ďuricova kapela je predstavená takto: „Biely Odpor was Slovak nazi group from Bratislava, formed in 1993. Members: Ondrej Ďurica.“
Vzhľadom na to, že Ďurica v žalobe proti vydavateľovi Nového času uvádza: „Žalobca poprel, že by skupina mala fanúšikov najmä z radov neonacistov. Spájanie kapely s údajným rasizmom je bez akéhokoľvek skutkového základu v článku. V článku nie je uvedený žiadny príklad z tvorby skupiny alebo sólovej tvorby žalobcu. Z textov piesní nie sú zrejmé žalovaným uvádzané myšlienky nadradenosti bielej rasy, označovanie nepriateľa, ktorému sa prisudzuje zodpovednosť za spoločenské nešváry, medzinárodné konšpirácie a podobne,“ pozrime sa špeciálne na text skladby „Hriechom proti rase.“ Ako chápať slová ako: „Potrestáme každého zradcu rasy, tento dotyk bude osudný. Kto sa nám postaví, okúsi pach smrti! Stavajme šibenice, onedlho príde náš čas, deň odplaty sa blíži, už počujem nepriateľov plač. Vyhlásme im neúprosný boj, každým nádychom musia trpieť! Hriech proti krvi a rase si zaslúži ten najukrutnejší trest – najťažší trest.“
Pozornosť si akiste zaslúži aj pieseň „Prvý muž národa,“ oslavujúca prezidenta vojnovej Slovenskej republiky Jozefa Tisa, spoluzodpovedného za nastolenie fašizoidného režimu a smrť takmer 70000 našich židovských spoluobčanov.
V poradí druhým albumom uvádzaným v diskografii je “ Víťazstvo alebo smrť!“ Určite iba náhodou ho nájdeme na stránke spolu s nickom „Max 1488“ z „Partito fascista republicano“ a textom “ Tutto e tutti per il fascizmo. Tutto a tutti per il Duce!“ (Všetko a všetci pre fašizmus. Všetko a všetci pre Duceho!“
Text tejto piesne je nepokryte rasistický. V refréne sa spieva: „Hudba je ako kryštáľ, tanec vniká do tela. Táto krv je čistá, všetkých nás spojila, white power… Výbuch basov raz všetko ukončí, nebude hip-hop, reggae, rap, džez ani soul, hukot opíc sa navždy stratí, budúcnosť je biely rock and roll.“ Čistá krv, biela sila – white power, hnutie, ktoré založil neonacista Ian Stuart Donaldson. Černošská hudba je pre Ďuricu „hukot opíc,“ ktorý sa navždy stratí a vládnuť bude biely rock and roll. Ale inak Ďurica samozrejme nie je žiadny rasista, čo o sebe tvrdil aj na súde: „Spájanie kapely s údajným rasizmom je bez akéhokoľvek skutkového základu.“
Tretí je album“Slobody sen.“ Ani na tomto albume nechýbajú skladby, ktoré spochybňujú Ďuricove tvrdenia. Na zadnej strane prebalu sú pozdravy, napríklad ďalšej neonacistickej kapele Krátky proces a poďakovania niekoľkým neonacistickým skupinám. Z českej nazi scény sú to Vlajka , s ktorou Biely odpor koncertoval, či Zášť 88, z britskej, Brutal Attack. Nechýba ani nápis White Power“
Hodné pozornosti je aj samotné CD, vyrobené v Maďarsku. Ťažko prehliadnuteľný je nápis: „WP 1488.“ WP je skrata pre White Power a číslo 1488 je známy neonacistický symbol. Číslo 14 – symbolizuje 14 slov neonacistu Davida Lanea a číslo 88 =HH = Heil Hitler.)
V textoch jednotlivých piesní opäť nachádzame neonacistické frázy: „Na chvíľu postoj biely muž, už nepočúvaj lži, ktorými kŕmia nás...“ v piesni Genocída.
V skladbe „Navždy spolu,“ opäť slová: „niet zbraní proti bielej sile…“ a na záver: „WHITE POWER, WHITE PRIDE, STAND TOGETHER TO THE FINAL FIGHT!“
V skladbe „Posol slobody“ opäť: „jediný kľúč je tvoja päsť, zocelil ťa boj, tvojou pýchou je česť, zbraňou White Power…“
„Obraz hanby,“ kde sa Ďurica v texte vyhráža gejom: „Odporný zvrhlík v ženských šatách – pre mnohých človek, pre mňa úchylák, krysa bez hanby, čo nikdy nenájde svoju tvár… Dopadá ruka hnevu na tvoju tvár, tvoj úsmev na mňa neplatí. Zostal si sám, pre túto noc budeš len môj, dnes ucítiš v tvári svoju vlastnú krv.“
„Cesta ktorou ísť,“ kde ospevuje známe neonacistické ikony: „nedovoľme špiniť naše meno, za ktoré zomreli v boji za slobodu tí najlepší z nás. JOE ROWAN, IAN STUART, ERIK BANKS, ROBERT MATHEWS, ich hlas maximálne silný, hrôza z nepriateľa nulová.“ Mená mŕtych neonacistických ikon sa zopakuje ešte raz s dovetkom: „oceľ kladív, krv a česť, cena slávy, smrť a pád.“ Iba pripomeniem, že zakladateľom neonacistickej siete Blood & Honour, ktorej názov je odvodený od hesla SS (Blut und Ehre – krv a česť), bol Ian Stuart Donaldson, frontman skupiny Skrewdriver.
Posol slobody, kde sa opäť spomína White Power a vyskytne sa tam aj skratka ZOG – Zionist-Occupied Government. Židovská/Sionistická okupačná vláda. (Tento termín sa vzťahuje k viere, že všetky vlády na svete, ako aj médiá a finančné inštitúcie ovládajú Židia. Ide o termín prevzatý od amerických ultrapravicových extrémistov.) Citujem: „…jediný kľúč je tvoja päsť, zocelil ťa boj, tvojou pýchou je česť, zbraňou White Power…“ a „ZOG okupanti světa, chtěj vidět naše země v obklíčení, spiknutí hrstkou bastardů, smečka psů, co zanechává za sebou jen spoušť.“
Štvrtým je výber „The Best Of.“ Na prebale je poďakovanie „ľuďom, ktorí odvádzajú maximum v Boji za Bielu Budúcnosť,“ aj pozdrav neonacistickej skupine „Ancestors.“
Súčasťou bookletu je pocta Ianovi Stuartovi Donaldsonovi s citáciami vyznaní ikone nazi rocku. Za pozornosť nepochybne stoja najmä tieto: „Ian Stuart, priateľ, kamarát, pravý árijský syn… Ian bol a je inšpiráciou pre všetkých nacionalistov a národných socialistov celého sveta… Nikdy na teba nezabudneme a budeme pokračovať v boji až do víťazného konca. Tvoje miesto je teraz vedľa ozajstných hrdinov bielej rasy, ako boli Rudolf Hess a Robert Mathews…“
Na CD Skins’ Songs volume III sú aj tri skladby Ďuricovho Bieleho odporu. Okrem Bieleho odporu tu hrajú ďalšie neonacistické kapely ako napríklad Vlajka, Rýchly nápor, Justícia, Revolver a Útok.
V skladbe „Biela sila“ zvolá Ďurica „White Power!“ a pokračuje textom skladby: „Biela sila, biela pleť, naša hrdosť, naša česť… biela sila zvíťazí, čiernu špinu porazí“ a na záver si fanúšikovia zahajlujú: „Sieg heil, Sieg Heil!“
Na úvod skladby „Národný socializmus,“ Ďurica hovorí: „poslednú skladbu venujem Imrovi z Nitry a všetkým národnosocialistickým organizáciám na celom svete“ a zvolá „Sieg heil!“ Fanúšikovia opakovane skandujú „Sieg heil, Sieg heil! Sieg heil!“ Ďurica pokračuje „národný socializmus… Sieg heil!“
Čerešničkou na torte je Ďuricove vystúpenie na koncerte 21. septembra 1996, spolu s českou kapelou Vlajka. Jej líder vyvolá mohutné hajlovanie a vzápätí Vlajku strieda na javisku Ďurica s Bielym odporom so skladbou Ian Stuart.
Aj pri jeho vystúpení vidieť aj napriek nízkej kvalite záznamu vpravo hajlujúceho fanúšika. Vzhľadom na to, Ďuricovo tvrdenie v žalobe na Axel Springier, vyznieva mimoriadne úsmevne: „Tvrdenie žalovaného, že hudobná skupina T. Z. má údajne fanúšikov z radov neonacistov, je ničím nepodložené.“
viac už
odkaz
