nazov temy....?? POMOC....

ahojte...chcela by som Vas poprosit o radu...
ani neviem ako zacat...jednoducho velmi lubim jedneho chalana...zoznamili sme sa dost netradicnym sposobom, ked som chodila s otcom na futbaly a on tam hral, poznali sme sa iba zvidenia, neskor nas v lete oficialne zoznamila kamoska...velmi sme sa nevidali, ale neskor som, vacsinou ak som nieco potrebovala, zacala chodit k otcovi do roboty a tak...a on tam pracoval....tak sme sa zacali rozpravat, debatovat a ja som tam zacala chodit bez akehokolvek dovodu, len tak, pokecat...spociatku som si to neuvedomovala, no potom mi to doslo....uvedomila som si ze ho lubim...mozno to znie ako z romanu ale tak to je...
stale ked som prisla k otcovi do roboty bolo to uz len same: aha pockaj, hned ho zavolam a podobne, kazdy do nas rypal, no my sme sa tomu vzdy len zasmiali...🙂) to co sa dialo si vsimli vsetci otcovi kolegovia, aj on sam to videl a vlastne myslim ze ten kto by to nevidel by bol poriadne slepy...aj kamosky ktore nas videli spolu a pri tom nevedeli o nicom, sa ma pytali ci spolu chodime a podobne...jednoducho bolo to poriadne vidiet...aj ja sama som tak usudila, z tych jeho pohladov a tak, bolo to zrejme ze to co citim nie je jednostranne...raz dokonca napisal basnicku a po pozornom precitani a ak mate aspon trocha basnickeho chapania tak ako ja, vedeli by ste ze bola o mne....no mozno sa mylim, ale tak som to pochopila ja...a vlastne, preco by mi ju inac aj ukazoval...??
potom som dostala sancu ist studovat na dva roky do zahranicia, no nedokazala som to vsetko opustit....jednak kvoli nemu, jednak kvoli kamoske a jednak kvoli tomu ze dva roky by som tam asi nevydrzala....zahranicie kde nikoho nepoznate... chcela som ist na rok nie na dva..ale taka sanca nebola....ale v podstate hlavny dovod preco som ostala bol on...hoci on o tom doteraz nevie...
vsetko bolo krasne, nechcela som ani nic viac, stacilo mi to zatial tak ako je...avsak potom prisiel zlom...raz ked sme boli na zmrzline mi oznamil, ze toto su posledne dva dni kedy sa uvidime, pretoze odchadza z roboty a ide sa ucit na prijimacky...bola som z toho uplne ne dne, vyplakala som sa kamoske....poradila mi, ze ked to zajtra ma byt posledny den tak sa mu mam priznat...a aspon mu naznacit co citim...tak som to urobila...uplne jednoducho tak ako som len vedela...no ked som mu povedala ze nic z toho nepochopil, odpovedal mi nato, ze co ak to nechce pochopit...jednoducho bolo to preto, lebo raz mi povedal, ze nevie co chce, bud ostane tu, bude pracovat a bude s dievcatom, ktore ma rad, alebo pojde na vysku a bude sam...
vobec neviem, co mam robit...nechcem ho stratit....jednoducho je to chalan, s ktorym si dokazem predstavit zivot...hoci viem ze na taketo nazory je mozno skoro, neviem akych ludi este spoznam, ale jednoduxho tak to citim...lubim ho a nechcem ho stratit...ani by som nechcela nic viac, len to aby to bolo aspon spolovice ako pred tym....aj keby sme sa mali vidiet raz za dva tyzdne....lepsie ako sa nevidiet vobec...:((
co mam robit...??

Pekne obšírne so opísala celkom pekný vzťah. Ty si sa rozhodla kvôli nemu obetovať svoju možno životnú šancu, ísť študovať do zahraničia. On sa chce tej svojej šance chopiť. Nebolo by dobré, aby si ho od toho odrádzala, či nejako nasilu sa snažila udržať si ho pri svojej sukni. Ak je váš vzťah dosť silný, tak prekoná aj vzdialenosť. Alebo sa aj ty môžeš prihlásiť na tú jeho školu .

ale ved prave o to ide, ja ho nechcem odradzat od toho co chce, prave naopak, podporujem ho v tom...avsak neviem preco, ale z toho co mi povedal, mam pocit, ze pre neho je dialka problem...a mozno jediny problem...ale zrejme dost velky...:((

koľko km je tá diaľka? veď by ste sa mohli vídať cez víkendy.

no, asi 150 km...len vies, ono je to tak...on sa nebude chceit vidat....naco si upevnovat puto, ked sam povedal, ze ak pojde na vysku tak bude sam...??

A čo chceš teraz robiť ty?

ved prave to neviem...://

máš prácu, alebo študuješ?

studujem...este dva roky do matury...

na gympli? Teba škola drží doma, on nechce vzťah na diaľku, tak nie je moc o čom meditovať.

hmm..keď ťa tak čítam , si zase a znovu uvedomujem , že život stojí na našich "rozhodnutiach".. , toto je ukážka tvojho predčasného nesprávneho rozhodnutia , ..trošku unáhlenej či nepremyslenej logiky, city prevýšili rozum v tom, že si priniesla obeť niekomu kto o to vôbec nestojí. Kľudne si môhla byť v zahraničí , možno už takú šancu mať nebudeš ..a dobrá kamarátka je kamarátka aj po xx rokoch, ..tiež si všimni ako on myslí na seba a svoju budúcnosť a nepodriaďuje svoj život citom, preto sa ani nevie vyjadriť, nakoľko sa nemieni žiadnym spôsobom citovo viazať.
Doporučujem ti, aby si sním zatiaľ len udržiavala vzťah na kamarátskej úrovni..netlačila na pílu , predsa aj keď budete km od seba vzdialení, môžete si sem tam zavolať ..opýtať sa napr. ako sa mu darí..ako sa má,..alebo napísať meil.., skypovať a pod.
Chlapec ak miluje sa správa trochu inak..sám by ti navrhol možnosti aby ste ostali v kontakte. Neboj,..takých lások ešte bude..