Kroky k fiškálnej únii obmedzujú suverenitu národov Európy, podstatu problémov však neriešia.
Koncom januára sa európski lídri dohodli na novej Zmluve o stabilite, koordinácii a riadení v hospodárskej a menovej únii. Veľká Británia zmluvu odmietla už v decembri, teraz ostalo bokom aj Česko. Britský premiér Cameron odôvodňuje odmietnutie záujmami vlastnej krajiny, český premiér Petr Nečas zasa vysvetlil, že na podpis zmluvy nemá vzhľadom na vnútropolitickú situáciu v krajine mandát. Dohodu okrem 17 členov eurozóny podpísalo aj 8 z 10 krajín, ktoré ešte euro nepoužívajú. Po úspešnej ratifikácii v jednotlivých krajinách by zmluva obmedzila ich suverenitu a diktovala im, ako majú nakladať s verejnými peniazmi.
Štáty potom budú do roka povinné priamo do ústav zakotviť pravidlá o vyrovnanom rozpočte, pričom rozpočtový deficit by nemal prekročiť pol percenta HDP a maximálny dlh 60 percent HDP. Všetko má kontrolovať Súdny dvor EÚ, ktorého rozhodnutia budú záväzné. Ak krajiny pravidlá porušia, budú pokutované až do výšky 0,1 percenta HDP. Európski lídri na samite neriešili len prísnejšie rozpočtové pravidlá, ale aj to, ako bude vyzerať nový euroval. Dohoda spočíva v tom, že od júla 2012, teda o rok skôr ako sa plánovalo, začne platiť permanentný euroval, pričom jeho kapacita na úvery má byť na začiatku 500 miliárd eur. Celú túto politiku smerujúcu k fiškálnej únii diktujú Nemecko a Francúzsko prostredníctvom tandemu Merkelová - Sarkozy.
Výsmech demokracie
Už deň po samite slovenská vláda schválila 660 miliónov eur na euroval, no parlament o tom bude zrejme hlasovať až po marcových voľbách. Pri poslednom takomto hlasovaní vláda padla. Okrem toho by Slovensko malo už do polovice júla poslať do eurovalu 131,8 milióna eur, čo je približne 0,2 percenta nášho HDP. Rovnakú sumu budeme musieť posielať aj počas nasledujúcich štyroch rokov. Ratifikácia zmluvy je aj v Česku témou, na ktorej by mohla padnúť vláda. Tá napriek odporu ministrov zo strany TOP 09 rozhodla o tom, že zmluvu by mali schváliť občania v referende. Pre narastajúcu nedôveru Čechov v euro by však referendum bolo zrejme neúspešné.
Ratifikácia rozkývala českú politickú scénu. Minister zahraničia Karel Schwarzenberg z TOP 09 mal vždy blízko k záujmom Nemecka, preto chce ratifikáciu aj bez referenda, naopak, euroskeptický prezident Václav Klaus vyhlásil, že zmluvu nepodpíše. Referendum o zmluve čaká aj Írsko, a preto ministerka pre európske záležitosti Lucinda Creightonová varuje Írov pred zamietnutím zmluvy slovami: „Ak by sme sa rozhodli pre neúčasť a zvyšným šestnástim členom eurozóny dovolili pokročiť a nájsť riešenie bez nás, tak si myslím, že by bolo takmer nemožné, aby sme pokračovali ako súčasť menovej únie." Pripomína to situáciu, keď sa írske referendum o predchádzajúcich zmluvách EÚ opakovalo dovtedy, kým výsledok nevyhovoval eurobyrokratom.
Novodobý fašizmus
Mnoho ekonómov racionalitu nových pravidiel spochybňuje. Namiesto podstaty krízy riešia len finančnú disciplínu pri splácaní dlhov a plnení eurovalu. Ide teda o vyplácanie finančníkov peniazmi občanov únie - čiže privatizáciu ziskov a socializáciu strát. Krízu pritom naštartoval práve súkromný bankový sektor, nie verejné financie. Výnimkou je len Grécko, pričom aj tu organizovala podvody banka Goldman Sachs, ktorej ľudia už sedia v kresle šéfa Európskej centrálnej banky aj talianskeho premiéra a ich spolupáchateľ gréckych podvodov je grécky premiér. Euroval zatiaľ len priškrtil plánovanie verejných výdavkov, ohrozuje národné rozpočty, znížil ratingy krajín eurozóny a zvýšil tak cenu úverov.
Toto všetko sa deje v situácii, keď je budúcnosť únie spätá s budúcnosťou ekonomického systému, ktorý sa ukazuje byť fatálne chybným a chorým. Systém stojí na bankách, ratingových agentúrach a zákulisných spolkoch finančníkov s politikmi. Takáto spätosť politickej moci s finančníkmi a veľkopodnikateľmi má svoje meno - je to fašizmus, presne podľa Mussoliniho definície.
odkaz
