Alexej Navaľnyj má podľa rozsudku súdu stráviť dva roky a osem mesiacov v trestaneckej kolónii. S odborníkom rozoberáme, ako na Navaľného odsúdenie môžu zareagovať Rusi a čím ruský opozičník prekročil pomyselný Rubikon.
Hoci sa ruský prezident Vladimir Putin pred časom pýtal, kto už len dnes potrebuje Alexeja Navaľného a cez hovorcu v utorok odkazoval, že súdny proces, v ktorom sa Navaľnyj ocitol po návrate z Berlína nesleduje, keďže dáva prednosť ruským učiteľom, podľa odborníka sa skôr ukazuje, že v tomto prípade sa slová a skutky Kremľa rozchádzajú.
„Keby to tak naozaj bolo, že Navaľnyj nikoho nezaujíma, že je to len ‚berlínsky pacient‘, potom by tu neboli tieto bezprecedentné opatrenia. Moc ho chápe ako hrozbu, inak by do ulíc nestiahla také veľké sily,“ hovorí v rozhovore Marek PŘÍHODA z Ústavu východoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.
Bolo rozhodnutie súdu očakávaným výsledkom?
Takýto rozsudok sa očakával. Zaujímavosťou je inak to, že ešte do jeho vynesenia ho zverejnila stanica Russia Today. Už len z toho, ako sa moc pripravovala na tento súd, bolo evidentné, že sa pripravuje i na možné protesty po vynesení rozsudku.
Počas dňa platili mimoriadne bezpečnostné opatrenia, a to nielen v Moskve, ale napríklad i Petrohrade. Moc dávala signál, že sa obáva protestov a včas sa proti nim zabezpečuje. V tejto situácii bolo pre režim, osobne i pre Putina, ťažko prijateľné, aby nechal Navaľného na slobode.
Rubikonom, ktorý Navaľnyj prešiel, bol film o Paláci pre Putina. Navaľnyj si vzal na mušku priamo prezidenta Putina. Rolu mohli zohrať aj blížiace sa parlamentné voľby, v ktorých by sa Navaľnyj mohol angažovať so svojím inteligentným hlasovaním a komplikovať víťazstvo Jednotnému Rusku.
Prečo sa vrátil, keď vedel, že pôjde do väzenia?
Navaľnyj dostával signály, že represie voči nemu budú pokračovať. Jednak išlo o represie voči jeho štábu, jednak mu odstavili účty, dávali mu signály, aby sa nevracal. Pre režim by bolo asi najlepšie, keby zostal v zahraničí.
No pokiaľ má Navaľnyj ambície stať sa lídrom ruskej opozície a hlavným oponentom režimu, tak sa musí vrátiť. Muselo to byť preňho zložité rozhodnutie, pretože nie je určite nič príjemné stráviť zopár rokov života vo väzení. Dnes navyše nie je vôbec isté, či to budú tie dva roky a osem mesiacov. Spomeňme si na Chodorkovského kauzu, ktorému sa trest neskôr navýšil.
V osobnom živote je to ťažké rozhodnutie, no Navaľnyj má veľké ambície, je to človek politický, preto vie, že keby zostal v zahraničí, jeho kariéra končí. Politický boj sa nedá z rôznych dôvodov zvádzať spoza hraníc.
Pre koho robí túto politiku?
Prihovára sa ruskej verejnosti a potenciálnym stúpencom. Potrebuje rozšíriť svoj politický potenciál, ktorý doteraz nebol príliš veľký. Hovoríme však o režime, ktorý nie je demokratický, preto nemáme možnosť objektívne merať Navaľného podporu.
I pri tých protestoch sa ponúka otázka, koľko z demonštrantov boli z tvrdého jadra jeho podporovateľov a koľko ľudí tam bolo preto, že sú skrátka nespokojní s režimom, a Navaľnyj je len poslednou kvapkou, prečo ísť do ulíc. Sledoval som zaujímavý rozhovor s Denisom Volkovom z Centra Levada a ten hovoril o tom, že 30 až 40 percent ľudí, ktorí išli do ulíc, boli na demonštrácii prvýkrát.
Treba ale povedať, že mnoho ľudí, ktorí majú i kritické výhrady voči Navaľnému, napríklad z ruskej opozície, jeho postoj a odvahu oceňuje.
Aký je vlastne medzi Navaľným a Putinom vzťah?
V uplynulých rokoch zo strany niektorých Navaľného kritikov, zo strany ruskej opozície, respektíve ľudí, ktorí nesúhlasia s režimom, občas zaznievalo, že Navaľného úspešné reportáže nemieria priamo na Putina, ale na ľudí v jeho okolí.
Objavoval sa názor, že Navaľnyj sa priamemu útoku na Putina vyhýba, že si necháva zadné dvierka, dokonca sa objavovali názory, že by na niektorých reportážach mohol dokonca spolupracovať s Kremľom, ktorý takto ostreľuje nepohodlných ľudí. Táto debata týmto filmom skončila. Navaľnyj na Putina filmom zaútočil dosť ostro.
Nejde len o ten palác, film je hlbší, keďže sa snaží zachytiť psychológiu prezidenta Putina, jeho vzostup a mieri i na jeho ľudí. Dáva ho do kontextu korupčníkov, že sa k moci dostal preto, aby z nej ťažil. Týmto sa prešla istá hranica. Film navyše vyvolal obrovskú reakciu, má viac než sto miliónov zhliadnutí. Je to najúspešnejšie, nezábavné video ruského internetu.
Čo sa bude diať teraz? Ako zareagujú Rusi na Navaľného uväznenie?
Ja nie som optimista, pokiaľ ide o otázku, či sa teraz v uliciach budú objavovať veľké davy. Veľa bude záležať aj od Navaľného štábu. Ich prvou reakciou bolo: Pokračujeme v boji.
Zaujímavou úvahou, ktorá sa dokonca objavila, bolo, že štafetu by mohla dokonca prebrať Navaľného žena Julia, ktorej situáciu prirovnávajú k situácii Sviatlany Cichanovskej. Toto je ale otázka, nevieme, či to tak i bude.
Bude sa objavovať snaha mobilizovať protesty, no treba byť realista. Aj napriek tejto udalosti, časť ruskej spoločnosti bude mať naďalej voči Navaľnému výhrady, na druhej strane sa ukazuje, že moc je pripravená zasiahnuť a má na to dostatočné prostriedky.
Putinov hovorca v utorok odkazoval, že prezident proces s „obyvateľom väzby“ nesleduje. Ale hypoteticky: čo sa teraz skutočne deje v Kremli?
Najviac citované slová z úst samotného Putina zazneli na jeho výročnej tlačovke, keď cynicky vyhlásil niečo v zmysle, že keby ho ruská tajná služba chcela otráviť, tak ho otrávi. Takisto Navaľného obvinil, že spolupracuje s amerického tajnou službou, ale teda to nie je dôvod ho otráviť, keďže aj tak nikoho nezaujíma. „Komu on nužen?“ Kto ho potrebuje?
Na týchto výrokoch ale vidieť, ako sa rozchádzajú slová a skutky. Pretože, keby to tak naozaj bolo, že Navaľnyj nikoho nezaujíma, že je to len „berlínsky pacient“, potom by tu neboli tieto bezprecedentné opatrenia. Moc ho chápe ako hrozbu, inak by do ulíc nestiahla také veľké sily. A to i v čase súdu.
Navaľnyj je dnes téma. Nemôžeme veriť, že by prezident Putin túto kauzu nesledoval, že o nej nie je informovaný. Tón, ktorý túto kauzu teraz bude sprevádzať z oficiálnych miest, naznačujú posledné dni a týždne, keď sa v súvislosti s Navaľným zdôrazňuje zahraničná stopa. Že ho riadi Západ, jeho ho platí a tak podobne. V utorok sa v tom celkom angažovalo aj ministerstvo zahraničných vecí, ktoré ústami Marie Zacharovovej veľmi ostro reagovalo na to, že pri súde boli predstavitelia mnohých veľvyslanectiev.
Propaganda sa bude snažiť predstaviť Navaľného ako bábku v rukách Západu, ohrozenie pevnosti Ruska.
Prečo ožila práve kauza Yves Rocher?
Bola to kauza, ktorá pre Navaľného predstavovala istý Damoklov meč, ktorý sa mohol využiť, predlžovala sa v nej i skúšobná doba. Pokiaľ sa pýtate, prečo sa vytiahla práve takto sporná kauza, v ktorej sa jasne vyjadril Európsky súd pre ľudské práva, že došlo k porušeniu Navaľného práv a rozsudok nie je založený na faktoch reálneho zločinu, navyše Rusko bratom Navaľným vyplatilo i finančné kompenzácie, podľa mňa je to demonštrácia toho, že sa Kremeľ nebude ohliadať na názor Západu a európskych inštitúcií.
V uliciach vidieť pomerne značnú časť najmä mladých Rusov. Zmení sa nejako politika Kremľa, aby oslovil práve túto časť spoločnosti – mladých a nespokojných?
To je ťažké predvídať, no myslím si, že už len to, ako vyzerala politika Kremľa v uplynulom roku, ukazovalo, že čakať nejakú populistickú politiku alebo signály zmien, ústupkov, tu som skeptik. Naopak, na konci roku ešte prišlo ďalšie uťahovanie skrutiek a na stole sú skôr úvahy, nápady, ako ešte posilniť kontrolu spoločnosti.
Z dlhodobej perspektívy to bude ale zaujímavé sledovať. Je jasné, že v kancelárii ruského prezidenta sa zamýšľajú i nad tým, ako pritiahnuť mládež a zbaviť Navaľného podpory mladých ľudí. Otázne je, či to bude efektívne. Čakať zásadnú zmenu režimu – na to nie sú žiadne signály.
Treba si uvedomiť aj to, v akom politickom prostredí sa pohybujeme. Ruský parlament, federálne zhromaždenie tvoria stovky ľudí. Sú tam rôzne politický strany. V normálnej demokratickej európskej krajine by nepochybne opozícia, hoci by nemusela s Navaľným súhlasiť, nejako využila ku kritike moci. V tom dave sa ale nenašiel jediný človek, ktorý by otvorene vystúpil s kritikou postupu štátnej moci. Náznaku, že by došlo k rozštiepeniu vo vnútri ruskej elity, niet. To je momentálne zacementovaný systém.
Na druhej strane, režim sa síce teraz zbavil kritika, ale zarobil si na nový problém. Odsúdený Navaľnyj bude témou zahraničných návštev. Toto dnes ale Kremeľ nerieši. Stačí si spomenúť, akým problémom bol Chodorkovskij, ktorý bol nakoniec pred olympiádou v Soči prepustený. Aj on bol témou pre zahraničie, symbolom represie. O to viac je ním dnes Navaľnyj, keďže pri Chodorkovskom sa argumentovalo tým, že sa podieľal na rozkrádaní Ruska. V prípade Navaľného je jasné, že ide o umelú kauzu.
Otázne je, či mu to pomôže v danej situácii, keďže, ako som už spomenul, Kremeľ sa nebude ohliadať na názory Západu.
Nemôže Navaľnyj skončiť po tých troch rokoch ako Chodorkovskij, ktorý po 10 rokoch strávených v trestaneckej kolónii nakoniec žije v Londýne, a tak trochu sa naňho zabudlo?
Toto by hrozilo, keby sa rozhodol pre zahraničie a rezignoval by na politické ambície. Situácia s Navaľným je iná. O Chodorkovskom sa hovorilo ako o symbole zlých 90. rokov, pri Navaľnom sa to použiť nedá. Navaľnyj má navyše roky veľmi aktívnej politickej činnosti, kandidoval za starostu Moskvy, pred prezidentskými voľbami v roku 2017 viedol plnohodnotnú prezidentskú kampaň.
Aj sociologické prieskumy naznačujú, že sa z blogera zmenil na reálneho politika. Jeho východisková pozícia je teda iná. Chodorkovskij sa symbolom stal až po tom, čo ho odsúdili. Lenže Navaľného režim posiela do kolónie vo chvíli, keď je najvýraznejšou tvárou opozície. To je ten hlavný rozdiel. Takisto, kým bude Navaľnyj vo väzení, je tu jeho štáb, ktorý je odhodlaný pokračovať v zápase.
Navaľnyj by sa mal na slobodu dostať v jeseni 2023. V marci 2024 budú v Rusku prezidentské voľby. Nehrozí, že vo väzení zostane o minimálne tých pár mesiacov navyše?
Aj keby Navaľnyj vyšiel na slobodu v jeseni 2023, tak je za súčasného režimu jeho priama účasť v prezidentských voľbách nielen v roku 2024 vylúčená. Pokiaľ by mal Navaľnyj naplniť svoje prezidentské ambície, muselo by v Rusku dôjsť k zásadným politickým pomerom. Ale história nás môže prekvapiť.
odkaz
