Náhľad do nekonečna

Ak sa zahľadíte do nekonečna, do bezhraničného priestoru, jednoducho vám to pripomenie vaše vnútro a ak sa naučíte relaxovať svoje oči, znova si uvedomíte, že "ako vonku tak i vo vnútri". Vonkajší priestor je len reflexiou vášho vnútra. Praktizovaním uvedenej meditácie sa naučíte opúšťať mnohé myšlienky, obrazy a spomienky, ktoré zaplňajú vašu myseľ počas každodenného života a uvoľní sa bezhraničný priestor vo vašom vnútri. Budete schopný vnímať, že sa nepotrebujete umárať v minulých spomienkach. V nekonečnom tichu budete počuť svoje vlastné Ja a vnímať absolutný pokoj, ktorý existuje tak vo vnútri ako aj vonku. Pocítite hlboký vnútorný mier, ktorý vás dokáže oslobodiť od akejkoľvek nezmyselnej túžby.

odkaz

Ahojjj Onya . neKonečne dlho som tu nebol . Rád som že som teraz v nekonečnom priestore. cítim .

Haluz: Vonkajší priestor je len reflexiou vášho vnútra.

Možno niečo také by bolo prijateľné čítať: To ako nazeráte na vonkajší svet často môže odrážať čosi z vášho vnútra.

keď ten "náhľad" do "nekonečna je len na chvíľku..nechať sa unášať vlastným Ja, uletieť do svojich snov ...čo z toho že návrat späť je taký rýchly.

Onya , Veta, ktorú vypichol Vlado mi dnes vrta v hlave celý deň. Ona je vystihnutím princípu Secretu. Je perfektna. Ludia zvycajne uvazuju len v intenciach prítomnosti a preto sa im to zda nezmyselné, ako Vladovi. Ale niektorí žiju a pritom je to ten istý život , čo už maju dávno za sebou a žiju ho neviem kolký krát. Raz som videl epizodu zo serialu, kde sa zacali diat anomalie s časom. V podstate len jeden jediný si to pametal, ostatní sa len nevedomky viezli v realite ktorá bola prítomnosťou¨, akoby vobec neprezili znovu a znovu to iste až po smrt. No a ten co vedel, čo už príde videl neustale tu splet dementnych náhod veducich az k opetovnemu zniceniu toho miesta, kde sa nachadzali. Takýto ludia asi existuju , kedze su tu takí, čo vidia buducnost, pritom ja si myslím, že si len spomínaju nato čo príde na nededukuju ,ako si to vsetci pragmatici nahovaraju na zaklade prícin a predvinania nasledkov. ¨Také nič neexistuje. Žiadne predvídanie, iba spomienky. A ked niečo nevyjde tak, ako to bolo predtým, tak je to len následok nejakých zmien v tejto dimenzii času. Mna to vždy zaujímalo, tak aj mnohych dalsích a hladal som v dnesku iba nasledok vecí , ktoré sa MUSIA stat. MUSIA.. vsimol som si však, že aj keď sa stanu tak ako viem , že sa maju stať, tak su tu zvyčajne obmeny hlavne vtedy, ak by malo isť o fatalne veci. Takže tí, čo si spomínaju na buducnost robia zatial svoju pracu dobre ...Vsetci cely svet je im dlžný za každy boží den , ktorý možu prežit. Pritom su ich životy zvycajne biednejsie, lebo musia čosi obetovat a netazit s poznania času v prospech svojho uplatnenia, ako to robia niektoré ludske spiny ktore tiez si buducnost pametaju a lahkovažne si vždy povedia, však niekto to už napraví, hlavne že ja som vladca , bohatý a mocny a radujem sa azneužívam ..

ked si zoberieš význam slova "reflexia =
zrkadlenie, odrážavosť , premýšľanie, zahĺbenie sa, rozjímanie, sebapoznanie, zváženie okolností a súvislostí..to posledné sú "súvislosti" ..zistíš, že skutočne má všetko svoje súvislosti , ktoré si mnohí neuvedomujú , súvislosti ktoré vnímame našim vnútorným pohľadom. Na to, aby človek dokázal vnímať priestor ako nekonečno , chce zdokonalenie sa v tom a postupne sa dopracovávať k vnútorného pohľadu.. Rovnako je to aj so schopnosťami ducha.
Rozum nás okráda a stavia sa medzi nás a skutočnosť, o možnosť vidieť a počuť duchom, tým sú naše životy chudobnejšie. Ľudia sa stávajú duchom slepí a hluchí a všetku energiu mrhajú na rozmýšľanie..ich vnútro sa nenapĺňa.
Ak človek bežne vníma - napríklad pozerá na strom, čo vlastne vníma ? Strom ? ..Veď ešte kým ho začne vnímať, hneď sa medzi človeka a vnímaný objekt postaví všemúdry rozum a povie " toto je strom ..je to taký a taký strom a volá sa tak a tak. Potom možno človek ešte múdro dodá, že z tohoto dreva sa vyrába nábytok a už sa vidí sedieť niekde v pekne zariadenej izbe, možno s niekým, s kým by tam rád bol, a začne snívať sen o svojich túžbach. A čas plynie... Stále sa ešte pozerá na strom, ale vidí ho vôbec ? Nebol to iba názov a vonkajší vzhľad stromu, čo na chvíľu vnímal ? .. a čo mal vlastne vidieť ? Možno to, že strom je živý, ako neúnavne dvíha svoje „ruky“ ku svetlu, jeho majestátnosť a dôstojný pokoj, ktorý z neho žiari, konáre a listy, ktoré vo vetre vyjadrujú každým pohybom niečo tajomné a krásne a hovoria ku všetkému živému navôkol... Ale to musí vidieť a počuť, to sa nedá povedať.
Ľudia sa na všetko okolo nás pozerajú iba z úzkeho uhla pohľadu ich vlastných záujmov.. a skutočnosť takú, aká je, skoro úplne prehliadajú. Ale Život je ďaleko širší a takýmto obmedzeným prístupom z neho takmer nič nevidia (prázdne vnútro) iba svoje predstavy. Ľudia, ktorých stretávame, nie sú iba podávači tovaru, pomocníci v práci, zabávači, možnosť sa porozprávať alebo v lepšom prípade poučiť... ale predovšetkým ľudskí duchovia. Ak nevidia túto základnú skutočnosť, nevidia vlastne nič.

Už dávnejšie sa mi stali také veci,ktoré si neviem vysvetliť.Ocitol som sa v určitých krízových situáciách a zrazu,akoby sa zmenil čas a priestor v môj prospech.Situácia sa zmenila,ako keď človek prejde z jedného sna do iného.

paci s ami ako dokazete prehanat. v kazdej teme.

nuž dorotka mas smolu . niekto vie a pozná. poradim - mlč. na čo chodíš na df.ko? ked sa ti nič nepáči ? Kritika . tvoja nespokojnosť.

to musis ty vediet najlepsie

lea ahOJJJJ

Style ahoj, za co som si vysluzila tie pusinky? Vies Style ja som si myslela, ze si Boris, ale povedz mi poznam ta aspon z Facebooku alebo tam nie si.