Náboženstvá a spoločnosť

V spoločnosti, teda demokratickej, vládnu politici buď zo strany ktorá vyhrala volby alebo väčšinou koalícia politických strán. Akonáhle sa niektorý politik stáva štátnou mocou, tak si musí uvedomiť že je tu pre všetkých občanov a nielen pre tých čo ho volili. Je sloboda slova..., sloboda vierovyznania, to je v poriadku, ale v oficiálnych stykoch už žiadne náboženstvo nesmie mať miesto, lebo to je iba osobná vec každého a nie je to štátny záujem. V opačnom prípade je to ukážka nerešpektovania slobody vyznania, lebo sa preferuje iba jedna strana. To by malo byť v politike neprípustné až trestné, práve v záujme zachovania slobody. Preto, žiaden úradník štátu, či už je to prezident, alebo iný štátny zamestnanec sa nesmie na verejnosti prejavovať nábožensky, presne tak ako sa u nich nečaká že sa budú verejne vyjadrovať o svojom intímnom živote.

👍: Scarlet666

Same keby ;-) viera je tiez intimna zalezitost , cize vyjadruju sa dfc o svojom intimnom zivote. Ale inak, " zohladnovanie nabozenskych principov veriacich ludi" je skor politicky nastroj. A populizmus.

Tak ako návšteva Fica u Zvolenského....to načo išiel debatovať s tým darmožráčom Zvolenským....

👍: majko1

Štát by mal, podľa ústavy, tolerovať akékoľvek náboženské presvedčenie svojich občanov, aj neveriacich, ale v žiadnom prípade neuprednostňovať nijaké náboženstvo, bez ohľadu na to aké percento v populácii predstavujú. V tomto určite štátne orgány porušujú Ústavu SR prinajmenšom pri definovaní štátnych sviatkov ako cirkevných.