Môj výtvor na jednom blogu (cross-post)

> "Za Karla IV. v Prahe v dobe krízy stavali hladový múr... Stále viac míňať ako nástroj na rozbehnutie kapitalistickej ekonomiky... To je zvrhlý systém, lebo vedie ešte k väčšiemu vykorisťovaniu nie len človeka, ale aj prírody, životného prostredia, nerastných surovín... Degraduje u človeka vážiť si hodnôt. Kúpiť a zahodiť - a kúpiť si nové - to je motor kapitalizmu. Ten motor má ale zlý chod, vynecháva, má veľa dymu, vysokú spotrebu, je neekologický a veľmi hlučný. Nikto by si ho do auta nenainštaloval..... "

Rád by som povedal, že míňanie NIE JE typický znak kapitalistickej ekonomiky. Naopak, je typickým znakom všetkých systémov odvodených od socializmu. V kapitalizme ľudia vychádzajú z ideológie (nazvime ten myšlienkový systém tak), že zmyslom života je cítiť sa šťastne. Táto veta ani jej dôkaz, ktorý som svojpomocne skonštruoval štyri prekliate roky dozadu, však neobsahuje implicitne nič o čase. Nehovorí o tom, KEDY, hovorí iba to, že NIEKEDY v konečnom čase sa človek chce cítiť aj šťastne. Tento na prvý pohľad nedostatok zneužili masmédia tak, že hlásajú, že kapitalizmu je vlastné, že ľudia chcú hneď naplniť svoje túžby a teda bezmyšlienkovite utrácajú všetky zásoby TERAZ. Avšak, takýto prístup vedie k tomu, že človek je najprv nadpriemerne a krátko šťastný, a potom dlho hladuje. Keby šetril v prítomnosti a blízkej budúcnosti, bol by v prítomnosti a blízkej budúcnosti iba priemerne šťastný, ale za to by bol ešte o kúsok šťastnejší v ďalekej budúcnosti.

Teda správne aplikovanie elementu času na horeuvedenú vetu znie nasledovne: zmyslom života je cítiť sa šťastne, a táto veta platí za všetkých okolností a za všetkých časov (a pre každého živého tvora, ale to teraz nie je podstatné). Podstatné je to, akú má daný živý tvor časovú preferenciu ohľadom svojho šťastia. Lebo v rámci určitého časového úseku od prítomnosti je možné zažiť len X dielov šťastia, pričom najviac ich človek zažije keď je jeho šetrenie optimálne. Preto tí, ktorí sa vrhajú do bezhlavého utrácania, vlastne hovoria, že chcú čo najviac šťastia teraz, a nezáleží im na tom, ako budú trpieť potom. Je to ich voľba a majú na to právo. Zdôrazňujem však, že časová preferencia tohto druhu - čiže všetko šťastie hneď, nič nenechať na zajtra - s danou vetou priamo nesúvisí. Niekto iný - napr. ja - má inú časovú preferenciu - dokonca presne opačnú. Ja odkladám šťastie stále "napotom".

A ešte jeden detail: existuje určité minimum odsúvania okamžitého pôžitku do budúcnosti, ktoré je nutné na udržanie civilizácie. Keď väčšina ľudí začne rozmýšľať a hľadieť na príliš krátkodobé ciele, tzn. nebude ich zaujímať, čo bude o 5, 10, 50 rokov, tak to zákonite povedie k zhoršeniu stavu civilizácie, a redukcii počtu jej obyvateľov. Toho sme svedkami všade práve teraz. Je teda nelogické, keď mi človek - ovca povie pri pive, že jej (jedná sa o chalana) zmyslom života je cítiť sa šťastne, ale ja vidím, že jej jednanie je v rozpore s týmto tvrdením v dlhodobom horizonte, nech sa na to dívam akokoľvek. Preto títo ľudia nehovoria pravdu, iba bezmyšlienkovite prebrali mediálnu propagandu za svoju.

Skutočná cesta k šťastiu vedie zo súčasnej pozície len cez veľmi tvrdé odriekanie a sebazapieranie, cez mnoho duševných aj fyzických smrtí. Najskôr musíme viesť krvavú vojnu proti svojim vlastným impulzom napĺňať okamžité túžby, a až potom, po dlhom dlhom čase, môže civilizácia znova rozkvitnúť. Pokiaľ to robiť nebudeme - a ja vidím, že kým nebude najhoršie, ľudia to robiť nezačnú - čaká nás NÁSILNÉ odriekanie, vynútené biedou, hladom a konfliktmi. Je to však len to, čo si ľudia vzhľadom na svoje časové preferencie zaslúžia. Ako ja hovorím - majú právo niesť dôsledky svojich rozhodnutí v plnej miere.

luke85; Už Epikuros tvrdil, že výsledné šťastie nejakej činnosti treba vždy porovnávať s jej prípadnými vedľajšími účinkami. Krátkodobé výsledné šťastie treba porovnávať s možnosťou väčšieho, trvalejšieho alebo intenzívnejšieho šťastia z dlhodobejšieho pohľadu. Samozrejme týkalo sa to predovšetkým tých, ktorí mohli o svojom šťastí rozhodovať, filozofovať, slobodných občanov Grécka, nie jeho väčšiny, nemajetných otrokov, na ktorých práci bol vybudovaný jeho blahobyt. Dnes sa "poctiví" občania rozhodujú či budú šetriť, alebo míňať, ale väčšina sú špekulanti. Špekulujú ako vyžiť z mesiaca na mesiac, lebo musia otročiť pre tých "poctivých", aby sa mohli epikurejsky rozhodovať ...

👍: Ranexill

minat a citit sa stastne je v praveze v kapitaly priamo prepojene, a najlepsie minat na dlh .. inak ten posledny odstavec, tlieskam

Tak dík za ten potlesk. Za to prudké míňanie všade teraz príde na ľudstvo ešte strašná depka.