MODEL KASÍNOVÉHO EFEKTU V EKONOMIKE

ROK 1:
V obci je nás 10. Mišo vyrába náradie, Jano je chovateľ, Jožo poľnohospodár, Ďuro staviteľ atď.
Dáme sa dokopy a povieme si: nemáme peniaze, ale nechceme obchodovať “primitívnym” výmenným
obchodom. Poďme k bankárovi a každý si požičiame po 100 korún. Takto budeme môcť kupovať jeden od
druhého a budeme moderná, prosperujúca a šťastná obec. Bankár povie - dobre, požičiam vám každému
100 korún, splácať mi budete 10 korún ročne amortizáciu a k tomu 10 %-ný úrok. A ešte malá “formalita”:
každý z vás mi dá svoj dom ako záruku, že mi všetko zaplatíte tak, ako sme sa dohodli. Chlapi si povedia:
pracovať vieme, čestní sme, tak čo by nie. Nech sa páči, pán bankár, tu sú naše domy ako záruka! Idú
domov natešení a ešte aj do rozhlasu a novín dajú radostný oznam, že ekonomika obce získala pôžičku tisíc
korún. V obci zavládne výborná nálada, budúcnosť je ružová (aspoň si to každý tak myslí)...
Mišo, už dávno som si chcel kúpiť náradie u teba, ale veď vieš nemal som peniaze, hovorí Jožo a hneď
kupuje od Miša rýľ, motyku a nové hrable. Takisto Jano kupuje novú bránu na chliev. Ďuro zas murársku
kelňu a miešačku na betón. Tak to ide dookola v celej obci - každý niečo kupuje, predáva, vyrába a
nadobúda. Príde koniec roka, bankár sa objaví a žiada úroky aj splátku pôžičky. Každý v obci s radosťou
dáva 10 korún úroku a 10 korún splátky pôžičky. Len Jano beží za Mišom a hovorí: ty, Mišo, je tu bankár a
ja nemám ani haliera. Vieš, že som kúpil novú bránu, dal som postaviť novú maštaľ, kúpil som malé svinky,
husi aj teliatka. Do budúceho roka ich vychovám, predám a tebe, čo mi požičiaš, vrátim aj s úrokami. Ale
Jano, neblázni, však sme susedia, čo som ja bankár, aby si mi vracal aj s úrokami. Čo potrebuješ, s
radosťou ti požičiam kedy len chceš. Veď sa poznáme od malička a viem, že aj ty by si mne požičal, keby
som niečo potreboval. Jano zaplatí bankárovi svoju pôžičku a úrok. Bankár spokojný, že celá obec pekne
zaplatila, strčí si do vrecka 200 korún, ponechajúc v ekonomike obce 800 korún (80 % obeživa do ROKU 2).
Mišo, ktorý najviac predal toho roku, zarobil 200 korún a stal sa najbohatším v obci. Pozýva bankára na
oldomáš. Spolu si chvália a rozoberajú s nádychom vysokého finančníctva, aký je ten systém - založený na
úrokovom požičiavaní peňazí, dokonalý a pre l'udstvo užitočný. Akí to musia byť hnusní a závistliví ľudia,
ktorí ho ohovárajú a nenávidia...

ROK 2:
Druhý rok končí podobne. Bankár odchádza so 190 korunami vo vačku (10 % z 900 korún = 90
korún úroku + 100 k. amortizácia). Ekonomika obce sa scvrkáva na 610 korún (61 % obeživa) v obci. Tento
rok pozýva bankára k sebe Jano. Dochoval všetky zvieratá ako plánoval, rozpredal celej obci a zarobil 210
korún. (Teraz je Jano najbohatší, lebo Mišo minul na stavanie a ostatok obce má medzi sebou rozdelených
400 korún.) Posadí bankára vedľa seba a začne sa chváliť, aký je on usilovný pracovník a geniálny
biznismen. Všetko dobre premyslel a naplánoval, dal postaviť novú maštaľ, dal novú bránku na chliev,
usilovne kŕmil husi, svine a dobytok. Bisťu, ten Mišo mal pravdu, keď minulý rok vychvaľoval aký je ten
bankový úrokový systém dobrý! Pritakáva mu celá obec, aj keď nie bohatá ako Jano, ale spokojná. Každý v
obci má doma na stole pečenú hus, v špajzi šunku, slaninu a klobásy. Aj Mišo sa pýši a celá obec s ním, akú
krásnu novú výrobňu si postavil a zariadil. Večer Jano leží a nemôže zaspať. Rozmýšľa a rozmýšľa.... Tohto
roku som zarobil 210 korún, keby som kúpil Jožove polia a krmivo si pestoval sám, zarobil by som oveľa
viac... Viem, že jeho polia sú hodné 100 korún, ale ja mu ponúknem 200 a on určite predá... Potom síce
bude on najbohatším v obci, ale to nevadí. Z chovu zarobím 210 korún a teraz ešte viac, lebo si budem sám
pestovať krmivo. Budem teda ja najbohatší v celej obci... Tak sa aj stalo. Jožo predal pole Janovi. Jožo je
rád, že je teraz on najbohatší v obci a Jano sa s chuťou púšťa do práce.
ROK 3: Bankár príde pre úroky a amortizáciu. Stretne Jana, smutného a bez nálady. Čože si taký smutný,
Janko? Ojoj, pán bankár, zle nedobre. Investoval som do chlievov, maštalí, minulý rok som aj Jožove pole
kúpil, a teraz ľudia nekupujú tak ako predtým. Aj sú hladní, aj by chceli husi, šunky, slaninu, klobásy, ale
majú málo peňazí. Vraj budú radi, keď im ostane na suchý chlieb. Hľa tam, Ďuro - stavbár. Pred rokom
staval Mišovi dielňu a teraz mu nikto nedal prácu. Ani mne nezaplatil za mäso a pšenicu, čo som mu dodal.
Bankár zbystrí pozornosť. Hybaj za Ďurom a veru práve včas. Ďuro stojí na stoličke, slučku okolo krku a užuž
sa ide obesiť. Bankár kričí na Ďura: čo si sa zbláznil, čo to robíš? Ďuro zlezie dolu a hovorí: pán bankár,
vyšiel som na mizinu, roboty niet, nemám z čoho platiť ani úrok ani amortizáciu. Ja si nezaslúžim žiť. Ja som
naozajstný hlupák. Požičal som si od vás pekných sto korún. Miesto toho aby som si ich šetril, ja truľo,
utekal som kúpiť od Miša novú kelňu a novú miešačku na betón. Od Jana som nakúpil mäso a od Joža
pšenicu. Peniaze sú preč, prácu nemám a ešte aj môj dom bude preč, lebo som ho dal vám ako záruku na
pôžičku, ktorú teraz nemôžem splatiť. Kam som sa dopracoval! Nechajte ma nech sa obesím! Ale bankár s
vľúdnym výrazom na tvári a mäkkým nebeským hláskom hovorí: Ďurko, Ďurenko, ty sa len nič neboj, ja
som veľký humanista, filantrop a dobrácky dobrodej - vlastne kandidát na svätca. Nič sa neboj, tento tvoj
neúspech neznamená koniec, ale začiatok nového, lepšieho života. Ja som veľmi bohatý. Pôjdeš ku mne a ja
dám prácu tebe aj tvojej rodine. Dám ti do prenájmu krásny luxusný byt a bude vám dobre. Ďurko na to:
ale pán bankár, čo by som ja s mojou rodinou u vás robil? Ako budeme platiť nájomné za ten luxusný byt?
Ja som len stavbár, moja dcéra je zdravotná sestra, robí ľudové maľby a spieva ľudové piesne. Môjho syna
som naučil tiež stavbárske remeslo a manželka je obyčajná matka rodiny. Bankár s nežným dobráckym
výrazom na tvári rečie: Ďurko, ja Vám všetkým zabezpečím kurz rekvalifikácie! Teba dám na rekvalifikačný
kurz komorníka. Budeš leštiť v mojom paláci zlaté lustre a zlaté nočníky. Už nebudeš v zime mrznúť po
stavbách, budeš pracovať stále pekne v teplúčku. Aj keď niekedy budeš musieť voňať moje oné, ale veď
vieš, ako sa to l'udovo hovorí - v smrade, ale v teplúčku. Tvoju manželku zas dám na kurz francúzskej
kuchyne, aby mohla variť naše obľúbené špeciality. Tvoju dcéru pošlem na kurz modeliek a pózovania pre
časopisy. Alebo na kurz erotickej masáže - po tom je teraz dopyt a zárobok je veľmi slušný. Z tvojho syna
urobím moju pravú ruku. Dám ho na kurz ozbrojenej ochranky. Ozbrojím ho a bude chodiť so mnou po
obciach vymáhať úroky. Vieš, Ďurko, nie každý je taký dobrý chlap ako si ty. V niektorých obciach ohrozujú
môj život a volajú ma upír - vyciciavač krvi. Ďuro rozmýšl'a. Nepáči sa mu, že bude musieť voňať bankárove
oné. Ale keď si pomyslí na syna, ako bude bankárovou pravou rukou a nebude musieť mrznúť v zime po
stavbách ako Financie obce: 10 občanov si požičia 1000 korún (každý po 100 Sk) s desaťročnou splatnosťou a 10
percentným úrokom.
Zostatok dlhu ozajstný zostatok pokles obeživa
na výpočet úroku 10%-ný úrok amortizácia peňazí v obci v %

Koniec r. 1 - 1000 100 + 100 - 1000 = 800 -20%
Koniec r. 2 900 90 + 100 - 800 = 610 -39%
Koniec r. 3 Ďuro skrachoval - jeho nesplatený zostatok 80 korún zostáva v ekonomike obce,
preto 720 72 + 90 - 610 = 448 -55,2%
Koniec r. 4 630 63 + 90 - 448 = 296 -70,4%
Koniec r. 5 540 54 + 90 - 296 = 152 -84,8%
Koniec r. 6 450 45 + 90 - 152 = 17 -98,3%
Koniec r. 7 360 36 + 90 - 17 =
Koniec r. 8 270 27 + 90
Celá obec je daná bankárom do konkurzu, a tak bankár získa vlastníctvo celej obce...

ROK 4:
Počet dlžníkov v obci je 9. V ekonomike obce je teraz 448 korún, čo znamená, že obeživo obce sa za
3 roky znížilo o 55,2 %. Zákonito vzniknú v obci hádky, bitky a všelijaké rozbroje. Jeden obviňuje druhého:
ten je lakomý, iný je bezočivý, lebo ponúka nízku cenu za jeho výrobky. Ďalší zas je zlodej, lebo pýta vel'a
peňazí za svoju prácu a "ľudia nemajú peniaze". Iný vraví, že ľudia sú leniví a nikomu sa nechce robiť.
Hneď na to krčí ďalší: Kto je lenivý? Čo mám vyrábať, keď mi to nikto nemôže zaplatiť?... A tak neustále dookola.
Napokon sa dajú dokopy a uvažujú: Keď to takto pôjde ďalej, všetci skra****eme ako Ďuro. Darmo, musíme
si od bankára požičať ďalšie peniaze. Príde delegácia z obce s prosbou k bankárovi. On im však povie: a čo,
vyzerám, že som spadol na hlavu? Moja matka nemala sprostých synov. Ešte ste mi nesplatili jednu pôžičku
a už chcete ďalšiu? Pozrite sa, ja k vám budem férový. Keď mi splatíte, čo mi dlhujete, ja vám tu pred
svedkami dávam čestný sľub, že vám poskytnem ďalšiu pôžičku, ale dovtedy, moji milí, nedám nič. Ja tu
mám bankový biznis a nie dobročinnú organizáciu na podporu bitkárov, lakomcov a bezočivých lenivcov.
Počul som, čo sa deje vo vašej obci zo stanice Slobodná Európa, aj som čítal v New York Times.
Príde koniec ROKU 4 a bankár si odnáša z ekonomiky obce ďalších 153 korún. V obci ostáva 296 korún
(úbytok je 70,4 % od ROKU 1).

ROK 5:
Amortizácia a úrok vyberá z hospodárstva obce 144 korún, ponechávajúc 152 korún. (Pokles obeživa
o 84,8 % od roku 1.)

ROK 6:
Bankár žiada na dlhovú službu 135 korún. V ekonomike obce je však len 152 korún. Po zaplatení
ostáva 17 korún.

ROK 7:
V obci teda ostalo iba 17 korún. Bankár dá celú obec do konkurzu - z vlastníkov sa stanú
podnájomníci, zo zamestnávateľov zamestnanci. Bankár všetko riadi a kontroluje vo svoj prospech.
Toto je model kasínového efektu úrokového finančníctva v ekonomike danej obce.

Presne tak to funguje aj v realnej ekonomike.
Odstranit bankarstvo nik nedokaze, pretože ludia su sprostí a zasluzia si byt otrokmi dedicov prveho matematika, ktorý si to zratal a vymyslel ako sa stat vládcom, ked uz ho nechceli za krala.
Clovek sa vola rozumny a nie sikovny ci rpacujuci.

banksteri

mobsters pracujuci s mopom