Človek, človek kým si naleješ,
budú lietať iskry, sama je,
vychutnáš si snobskú baladu,
veď je dráš ma, tu odkryjú,
Niekto hľadá poklad v nebi, ja ho nachádzam v tebe, pokoj v mušli bol pre mňa vysnívaný jeden, pýtaš sa prečo sa tak stalo, keď môžeš mať z môjho, skutočnosť je spôsob ako nadviazať svätosť s Bohom,
Bude bežné aspoň nad dokom,
čakáme už preto trón bokom,
bludy naplnia sa, nevidíš,
len ohybný ponesú tvoj kríč!
Masnosť mám je mi biedne,
skvele si tu dožívam,
revať by bolo jasné,
tu nehodu si vychutnám...
Chvíle nahoty sú pre mňa najcennejšie hodnoty, vtedy posunie to nás, vznikne mesto, bane, ty a od veky môžem kráčať bez jedinej nadávky, za hradbami mami končia ľudské premeny, končia premeny.
Drž sa pevne lávka podlomí,
už to vedia všetci anjeli,
a dostal nás aj sen xju mingov,
veď smieš kde znie divoko,
Masnosť mám je mi biedne,
skvele si tu dožívam,
revať by bolo jasné,
tu nehodu si vychutnám...
Kým sa deje, čo sa neje, povstávam vo tvojom mene, a zahrám si tie vaše dni, kde iní rýpu vydláci, pôjdem skorej negovať sa domu, čo ma napĺňa, leňoch duje do plachiet, tak vynášam sa na poliach,
Med predsa o všetko príde, milosť je len basa, dočasne bolesť prejde, tak pretvár sa a dá sa. Šenko je to jednoduché ako môžno krása, stačí sa na okolo prebudiť sa, zvoní Dáša.
Masnosť mám je mi biedne,
skvele si tu dožívam,
revať by bolo jasné,
tu nehodu si vychutnám...
Masnosť mám je mi biedne, -je mi biedne!-
skvele si tu dožívam,
revať by bolo jasné,
tu nehodu si vychutnám...
odkaz
